In: Slovenská literatúra, vol. 73, no. 1
Adriána Pešková 
Detaily:
Strany: 61 - 76
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
kritika, literárna kritika, tridsiate roky 20. storočia, ženská otázka, Zora Jesenská, Alžbeta Göllnerová-Gwerková
criticism, literary criticism, 1930s, the woman question, Zora Jesenská, Alžbeta Göllnerová-Gwerková
Typ článku: II. Rozhľady / II. Views
O článku:
Príspevok predstavuje sondu do kritickej činnosti Zory Jesenskej (1909 – 1972) a Alžbety Göllnerovej-Gwerkovej (1905 – 1944) v tridsiatych rokoch 20. storočia. Cieľom je analýza literárno-historických a sociologických kontextov ich vstupu do sféry kritiky a tiež ich vybraných textov, v ktorých reagovali nielen na tendencie hlavného prúdu literárno-kritického myslenia, ale kde sa zároveň otvárali širším kontaktom s kritikou spoločnosti a kultúry, čo ukazuje na ich chápanie kritiky ako súčasti étosu demokratického štátu. Práca sa metodologicky opiera o koncept rozfázovania ženskej identity (Libuše Heczková) a postkritický koncept narábania s textom (Rita Felski), pričom sleduje postupné premeny, ktoré pripravili pre kritičky v tridsiatych rokoch stabilné zázemie pre kritickú tvorbu. V analytickej časti príspevok sleduje dve tematické oblasti: východiská pre aktívnejšiu angažovanosť aktérok v ženskom emancipačnom hnutí a ich dialóg s hlavným prúdom dobovej kritiky cez reflexiu rovnakých otázok, v čom sa črtá „pulzovanie“ literárneho vývinu, a to aj s ohľadom na sebareguláciu kritiky.
The article offers a probe into the critical work of Zora Jesenská (1909–1972) and Alžbeta Göllnerová-Gwerková (1905–1944) in the 1930s. Its aim is to analyze the literary-historical and sociological contexts of their entry into the sphere of criticism, as well as selected texts in which they responded to tendencies in mainstream literary-critical thought while also opening themselves to broader engagements with social and cultural criticism, revealing their understanding of criticism as part of the ethos of the democratic state. Methodologically, the study draws on the concept of the phasing of female identity (Libuše Heczková) and the postcritical concept of working with texts (Rita Felski), tracing the gradual transformations that prepared a stable background for women critics’ critical work in the 1930s. In its analytical section, the article examines two thematic areas: the points of departure for the more active engagement of these actors in the women’s emancipation movement and their dialogue with the mainstream criticism of the period through reflection on shared questions, where the “pulsation” of literary development becomes visible, including with regard to the self-regulation of criticism.
Ako citovať:
ISO 690:
Pešková, A. 2026. Po stopách kritičiek: Zora Jesenská a Alžbeta Göllnerová ako kritické hlasy tridsiatych rokov 20. storočia. In Slovenská literatúra, vol. 73, no.1, pp. 61-76. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2026.73.1.5
APA:
Pešková, A. (2026). Po stopách kritičiek: Zora Jesenská a Alžbeta Göllnerová ako kritické hlasy tridsiatych rokov 20. storočia. Slovenská literatúra, 73(1), 61-76. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2026.73.1.5
O vydaní:
Vydavateľ: Ústav slovenskej literatúry SAV / Institute of Slovak Literature SAS
Publikované: 29. 5. 2026
Verejná licencia:
Open Access: Licensed under Creative Commons Attribution 4.0 (CC-BY 4.0)