In: Slovenské divadlo, vol. 74, no. 1
Detaily:
Strany: 6 - 18
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
advenant, udalosť, herectvo, fenomenológia, hermeneutika, figúra, reč, Claude Romano, Hans-Georg Gadamer, Erving Goffman
Typ článku: Štúdie
O článku:
Štúdia vychádza zo Shakespearovej metafory, že celý svet je divadlo, a pokúša sa vytvoriť rámec pre možnosť vnímať ľudskú existenciu ako existenciu hereckú. V tomto smere skúma, do akej miery môže byť fenomenológia Clauda Romana interpretovaná prostredníctvom divadelného myslenia. Vychádza z tradičných konceptov herectva u Hansa-Georga Gadamera a Ervinga Goffmana a následne ich prekladá do ontologického rámca Romanovej udalostnej fenomenológie. Kým Gadamer chápe hru ako sebapredvádzanie umeleckého diela a Goffman presúva herectvo do každodennej interakcie, tak Romano radikalizuje celé pole tým, že otvára otázku samotného subjektu. Namiesto stabilného „ja“ pracuje s pojmom advenanta – bytosti, ktorú charakterizuje skôr bytie mimo nej samej. Autor štúdie argumentuje, že herectvo môže predstavovať hermeneutický
model pre porozumenie tomu, ako sa advenant transformuje, preberá zodpovednosť za možnosti otvorené udalosťou a usádza sa na javisku sveta prostredníctvom reči.
O vydaní:
Vydavateľ: Ústav divadelnej a filmovej vedy
Publikované: 1. 4. 2026
Verejná licencia:
