In: Slovenská literatúra, vol. 72, no. 2
Magdaléna Jacková 
Detaily:
Strany: 150 - 161
Jazyk: cze
Kľúčové slová:
barokní gestika, homiletika, teorie řečnictví, antická rétorika, raně novověká rétorika
Baroque gesture, homiletics, rhetorical theory, classical rhetoric, early modern rhetoric
Typ článku: I. Štúdie / I. Studies
O článku:
Performatívna zložka, teda prednes, sa už v antike považovala za veľmi podstatnú, ba dokonca najdôležitejšiu súčasť rétoriky, a to nepochybne platilo aj pre ranonovovekú homiletiku. Zároveň je však tento aspekt kázní dnes prakticky neznámy, už len preto, že ho v príslušnom období nebolo možné nijako zaznamenať. Odhliadnuc od výtvarného umenia sa preto môžeme oprieť len o niektoré teoretické diela, ktorých autori sa aspoň do istej miery venovali performatívnej forme kázne, a to tak o diela antické, ktoré boli hlavným zdrojom inšpirácie v ranom novoveku, ako aj o diela súčasné. Cieľom príspevku je na základe vybraných diel podať prehľad, aké gestá mohli kazatelia v uvedenom období používať, akými princípmi a zásadami sa riadili. Východiskom je spis Marca Fabia Quintiliana Institutio oratoria, ktorý je spolu s Ciceronom považovaný za najvyššiu autoritu v oblasti rétoriky, a dve diela jezuitských autorov – Joseph de Jouvancy: De ratione discendi et docendi a Franz Lang a jeho poetika Dissertatio de actione scenica.
The performative aspect – delivery – was considered a crucial, if not the most important, component of rhetoric already in antiquity. This was undoubtedly also true for early modern homiletics. However, this aspect of sermons remains virtually unknown today, primarily because it could not be recorded in its time. Apart from visual representation, we must therefore rely on theoretical works whose authors, at least to some extent, addressed the performative form of preaching. These include both classical works, which served as the primary sources of inspiration in the early modern period, and contemporary studies. This paper aims to provide an overview, based on selected works, of the types of gestures preachers may have used during this period and the principles and rules that guided them. The starting point is Institutio oratoria by Marcus Fabius Quintilian, who, alongside Cicero, is regarded as the foremost authority in rhetoric, as well as two works by Jesuit authors: Joseph de Jouvancy’s De ratione discendi et docendi and Franz Lang’s poetics Dissertatio de actione scenica.
Ako citovať:
ISO 690:
Jacková, M. 2025. Gestika v raně novověkém herectví (a kazatelství?). In Slovenská literatúra, vol. 72, no.2, pp. 150-161. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2025.72.2.5
APA:
Jacková, M. (2025). Gestika v raně novověkém herectví (a kazatelství?). Slovenská literatúra, 72(2), 150-161. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2025.72.2.5
O vydaní:
Vydavateľ: Ústav slovenskej literatúry SAV / Institute of Slovak Literature SAS
Publikované: 23. 3. 2025