Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Predstavy slovenskosti: formovanie diskurzu o národnej identite vo výtvarnom umení v tridsiatych rokoch 20. storočia

In: Slovenská literatúra, vol. 71, no. 6
Lucia Kvočáková Číslo ORCID
Detaily:
Rok, strany: 2024, 600 - 614
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
výtvarná moderna, 1. Československá republika, česko-slovenské vzťahy, národná identita
modernism in art, the first Czechoslovak republic, Czech-Slovak relations, national identity
Typ článku: II. Štúdie / II. Studies
O článku:
Hľadanie národnej identity bolo po roku 1918, v zmenenej spoločensko-politickej situácii po vzniku Československa, jednou z kľúčových tém intelektuálnych diskusií. V slovenskom prostredí rezonovala otázka vymedzenia sa voči Maďarom, Čechom i voči Európe. Zásadné osobnosti dobového kánonu slovenského moderného výtvarného umenia tvorili programovo slovensky, čo znamenalo predovšetkým tematickú orientáciu na slovenský vidiek a referencie k folklóru. Príspevok sa zameriava na aspekty vytvárania predstáv o „slovenskosti“ v umení a na úlohu, ktorú pri tom zohrali českí kultúrni činitelia pôsobiaci na Slovensku. Podoby a význam národnej identity vo výtvarnom umení približuje cez texty uverejňované v dobových periodikách, ktoré sa týkali programovo slovenského zamerania zásadných osobností moderného umenia na Slovensku, akými boli Janko Alexy (1894 – 1970), Miloš Alexander Bazovský (1899 – 1968), Ľudovít Fulla (1902 – 1980) a Mikuláš Galanda (1895 – 1938). Analyzované články formovali predstavy o identite slovenského umenia a v podstate mali väčší spoločenský dosah než výstavy umelcov, hoci východiská programovo slovenského zamerania sa v ich tvorbe nemuseli ani naplno prejaviť.
After 1918, in the changed socio-political landscape following the establishment of Czechoslovakia, the search for national identity emerged as a key topic in intellectual discussions. Questions of self-definition in relation to Hungarians, Czechs, and Europe became prominent within the Slovak cultural and intellectual landscape. The leading figures in Slovak modern visual art developed a distinctively Slovak style, primarily focused on themes of the Slovak countryside and traditional folklore. This paper examines the creation of “Slovakness” in art and the role of Czech cultural actors in Slovakia. It highlights the importance of national identity in visual arts through texts published in periodicals that aligned with the programmatic Slovak orientation of significant modern Slovak artists, including Janko Alexy (1894–1970), Miloš Alexander Bazovský (1899–1968), Ľudovít Fulla (1902–1980), and Mikuláš Galanda (1895–1938). The analysed articles played a significant role in shaping ideas about the identity of Slovak art, often having a broader social impact than the artists’ exhibitions—even though the programmatic Slovak orientation they advocated was not always fully reflected in them.
Ako citovať:
ISO 690:
Kvočáková, L. 2024. Predstavy slovenskosti: formovanie diskurzu o národnej identite vo výtvarnom umení v tridsiatych rokoch 20. storočia. In Slovenská literatúra, vol. 71, no.6, pp. 600-614. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2024.71.6.5

APA:
Kvočáková, L. (2024). Predstavy slovenskosti: formovanie diskurzu o národnej identite vo výtvarnom umení v tridsiatych rokoch 20. storočia. Slovenská literatúra, 71(6), 600-614. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2024.71.6.5
O vydaní:
Vydavateľ: Ústav slovenskej literatúry SAV / Institute of Slovak Literature SAS
Publikované: 12. 12. 2024