In: Slovenská literatúra, vol. 71, no. 5
Patrik Miskovics 
Detaily:
Strany: 481 - 493
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
slovenská literatúra, deväťdesiate roky 20. storočia, transgresia, irónia, postmodernizmus, Martin Kasarda
Slovak literature, 1990s, transgression, irony, postmodernism, Martin Kasarda
Typ článku: I. Štúdie / I. Studies
O článku:
Deväťdesiate roky 20. storočia predstavujú v kontexte slovenských kultúrnych dejín prechodné obdobie, v ktorom dochádzalo k závažným hodnotovým premenám vo vzťahu k chápaniu roly spisovateľa a spoločenských úloh literatúry. Obraz o dobovej kultúrnej situácii dotvára aj „kauza Kasarda“ z roku 1991, ktorá nasledovala po časopiseckej publikácii poviedky (azda) Posledná večera od Martina Kasardu (* 1968). Zverejnenie textu vyvolalo vlnu nevôle, súvisiacu s blasfemickým charakterom autorovej parafrázy kanonizovaného biblického príbehu. Štúdia je pokusom o poetologickú a literárnohistorickú kontextualizáciu knižného debutu M. Kasardu Dejiny menejcennosti (1994), v ktorom autor ďalej rozvíjal estetické východiská inkriminovaného poviedkového textu. Hlavným teoretickým rámcom interpretácie je koncept transgresie, teda momentu, keď sa text konštituuje v geste prekročenia hranice vymedzenej kanonizovanými modelmi a kódmi. Dobovo symptomatická rozporuplnosť autorom uplatňovaných estetických východísk mala za následok zdržanlivé kritické prijatie debutu.
In the context of Slovak cultural history, the 1990s marked a transitional period characterized by radical transformations in values – also concerning the role of writers and the evolving social functions of literature. The cultural situation of the era can also be illustrated on the “Kasarda case” of 1991, which followed the magazine publication of the short story “(perhaps) Last supper” by Martin Kasarda (b. 1968). The publication of the text provoked a wave of resentment related to the blasphemous nature of the author’s paraphrase of the canonical biblical story. The article attempts a poetological and literary-historical contextualization of M. Kasarda’s first book, The history of inferiority (1994), where the author elaborated on the aesthetic foundations of the short story that sparked considerable controversy. My interpretation is grounded in the concept of transgression – the moment when a text is shaped by crossing boundaries set by canonized models and codes. The contradictory aesthetic principles employed by the author, reflective of the period, led to the debut’s cautious critical reception.
Ako citovať:
ISO 690:
Miskovics, P. 2024. Kasardove Dejiny menejcennosti ako transgresia a kontroverzia. In Slovenská literatúra, vol. 71, no.5, pp. 481-493. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2024.71.5.3
APA:
Miskovics, P. (2024). Kasardove Dejiny menejcennosti ako transgresia a kontroverzia. Slovenská literatúra, 71(5), 481-493. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2024.71.5.3
O vydaní:
Vydavateľ: Ústav slovenskej literatúry SAV / Institute of Slovak Literature SAS
Publikované: 9. 10. 2024