Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Budem spomínať

In: Slovenské divadlo, vol. 54, no. 1
Juraj Sarvaš
Detaily:
Rok, strany: 2006, 18 - 26
Kľúčové slová:
vzťah herca k režisérovi, nové herecké polohy, profesionalizácia slovenských divadiel v závere 50. rokov
Typ článku: esej / essay
O článku:
Herec, ktorý niekoľko desaťročí spolupracoval s režisérom Pavlom Hasprom v činohre Slovenského národného divadla i pri televíznej tvorbe, spomína na ich tvorivé stretnutia. Paľo Haspra bol podľa Sarvašovej skúsenosti svojrázny, nenapodobiteľný režisér, najmä čo sa týka práce s hercom, Mnohí dedukovali, že nie je pripravený a že tvorí iba na javisku, že iba vyberá, čo tam získa, nájde. Nie je to pravda. Jeho režijná kniha bola vždy perfektne pripravená. Iná vec je, že naozaj sa dal inšpirovať skúškami, hercom, že to zrazu na javisku videl inakšie a na mnoho spôsobov. Niektorí herci s ním neradi robili, šomrali, búrili sa, ale každý z nich vytvoril pri ňom nezabudnuteľné herecké kreácie. Haspra bol odvážlivec, prieskumník, vedel povýšiť dramatický text na mimoriadne javiskové dielo, a to aj takých diel, ktoré sa ešte neuviedli na javisko, napríklad z našej klasiky. Nebál sa režírovať mladých súčasných autorov, nechodil po vyšliapaných chodníčkoch. Riskoval. A pritom si nespomeniem ani na jednu inscenáciu, ktoré by bola zlá.
An actor who was co-operating several years with the director Pavol Haspra in the Slovak National Theatre drama, and also in the television production, recalls their creaative encounters. Paľo Haspra was according to Sarvaš´ s experience an original, inimitable director, mainly when it comes to work with an actor. There were some doubts whether he was prepared, or simply started creating straight on the spot, reasoning that he was only choosing what could be gained and found on the stage. This is not true. His directorial book was always carefully prepared. Other thing is, that he really allowed himself to be inspired by rehearsals, by actors, and that straight away he could see things much differently on the stage. There were some actors who did not like this method much, murmuring, mu ering, or rebelling against, but when working with him, each of them created unforge able dramatic creations. Haspra was a daredevil, researcher, able to exalt a dramatic text into a specific staging art, namely such works of art, which had not been performed before – e.g. our classics. He was not afraid to direct young contemporary authors, he was not the man to se le for trodden pathways. He risked. And alongside with that, I cannot recall a single staging that would have been bad.
Ako citovať:
ISO 690:
Sarvaš, J. 2006. Budem spomínať. In Slovenské divadlo, vol. 54, no.1, pp. 18-26. 0037-699X.

APA:
Sarvaš, J. (2006). Budem spomínať. Slovenské divadlo, 54(1), 18-26. 0037-699X.