In: Slovenská literatúra, vol. 69, no. 2
Ľubica Blažencová 
Detaily:
Rok, strany: 2022, 159 - 171
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
slovenský literárny romantizmus, duchovná poézia, žalm, Andrej Sládkovič
Slovak literary Romanticism, spiritual poetry, psalm, Andrej Sládkovič
Typ článku: II. Rozhľady / II. Views
O článku:
Príspevok sa zameriava na reflexívno-meditatívnu poéziu Andreja Sládkoviča (1820 – 1872) zo šesťdesiatych a začiatku sedemdesiatych rokov 19. storočia. Pozornosť je zacielená na jeho tri žalmické adaptácie (báseň Žalm XLIV, Žalm XXI a Žalm III) čerpajúce z Biblie a zobrazujúce motívy utrpenia, pokánia, časnosti a večnosti. Všetky tri žalmy ukazujú postupnú zmenu v básnikovej tvorbe od revolučného pohľadu plného nepokoja cez vďaku za víťazstvo až po pokorné prijatie života. Smutný stav národa a vlastné utrpenie odovzdáva do Božích rúk. Začína kolektívnym žalospevom, v ktorom prosí v mene celého národa, obracia sa do minulosti a prejavuje oddanosť a dôveru k Bohu. Pokračuje kráľovským žalmom, ktorého obsah umocňuje i opakovacími figúrami epizeuxou a klimaxom. A napokon píše individuálny žalospev, v ktorom rezonuje teológ. Jazykové stvárnenie posledného prebásneného žalmu poukazuje na návrat k češtine a k nápevom z evanjelického spevníka Cithara sanctorum. V žalospevných častiach sú výrazné motívy s negatívnym emocionálnym nábojom, obviňovanie nepriateľov. Všetky žalmy spája záver, uistenie sa, že lyrický subjekt bol vypočutý.
The article focuses on reflective-meditative poetry the Slovak poet Andrej Sládkovič (1820 – 1872) wrote in the 1860s and early 1970s. His three psalmic adaptations (poems Žalm XLIV [Psalm XLIV], Žalm XXI [Psalm XXI] and Žalm III [Psalm III]) draw on biblical texts dealing with suffering, repentance, the passing of time and eternity. The three poems show the gradual change in the poet’s work – the restless revolutionary attitude changes into thankfulness for the victory and finally to the humble acceptance of life, submitting to God’s will the joyless state of the nation and the poet’s personal suffering. Sládkovič begins with a collective elegy, pleading on behalf of the whole nation, turning to the past and showing devotion and trust in God. In the royal psalm, he uses climax and literary devices involving repetition. The final poem, an elegy of a theologian, is marked by the author’s return to the use of the Czech language and to the melodies from the Protestant hymnal Cithara sanctorum. The elegiac parts resonate with motives of negative emotional states and accusations of enemies. Each poem ends in the lyrical subject making sure he has been heard.
Ako citovať:
ISO 690:
Blažencová, Ľ. 2022. Tri žalmické adaptácie Andreja Sládkoviča. In Slovenská literatúra, vol. 69, no.2, pp. 159-171. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2022.69.2.5
APA:
Blažencová, Ľ. (2022). Tri žalmické adaptácie Andreja Sládkoviča. Slovenská literatúra, 69(2), 159-171. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2022.69.2.5
O vydaní:
Vydavateľ: Slovenská literatúra / Slovenská literatúra
Publikované: 14. 3. 2022