Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Pohľady na interpretáciu klasiky

In: Slovenské divadlo, vol. 53, no. 4
Milan Polák
Detaily:
Rok, strany: 2005, 413 - 414
Typ článku: recenzia
O článku:
Pohľady na interpretáciu klasiky Pavol Palkovič: S p r í t o m ň o v a n i e k l a s i k y. Vydala Univerzita sv. Cyrila a Metota v Trnave, 2005. Zodpovedná redaktorka Stanislava Matejovičová. Strán 225. Schválené vedením FF UCM ako vysokoškolská učebnica pre študentov vysokých škôl. Hlavný sponzor knihy: Biskupská konferencia Slovenska. Vydanie prvé. Profesor Pavol Palkovič sa už niekoľko desaťročí sústavne, vytrvalo a cieľavedome venuje ako pedagóg, publicista, literárny a divadelný kritik a vedec našej literárnej a dramatickej klasike. Jeho preferovaným autorom je Jozef Gregor Tajovský, ale zapodieva sa aj dielom Janka Palárika, Jozefa Hollého, Martina Kukučína, Timravy či Vladimíra Hurbana Vladimírova (VHV). Popri skúmaní diel týchto autorov zaujíma ho najmä ich interpretácia, s dôrazom na ich inscenačnú podobu v dramatických umeniach. Na pozadí dôvernej znalosti diela spomínaných autorov, no najmä diela J.G. Tajovského, vydáva už desiatky rokov svedectvá o úspechoch, úskaliach, ale aj prehrách pri ich javiskovom, ale aj rozhlasovom sprostredkúvaní adresátom, teda divákom a poslucháčom. Metodickým východiskom pri posudzovaní a analýze inscenačnej podoby klasických diel našej drámy a prózy je pre Palkoviča hľadanie súladu medzi autentickým umeleckým posolstvom diela a jeho inscenačnou podobou. Patrí medzi tú generáciu kritikov, ktorá má v úcte autorovo pôvodné dielo, pričom sa nebráni a neodsudzuje, keď sa na integrálnu a substančnú, teda aj fabulačnú hodnotu diela pozerá jeho javiskový tvorca optikou svojej generácie, ba ani keď sa od diela len odráža a na jeho pôvodnom pôdoryse postaví a prezentuje vlastný postoj a názor. Nemá rád deformácie, schválnosti, zbytočné excesy či afekty, ktoré však môžu byť aj napriek svojej formálnej atraktívnosti na hony vzdialené od pôvodnej hodnoty predlohy a navyše ani neprichádzajú, pokiaľ ide o výsledný tvar a jeho posolstvo s novou či vyššou kvalitou. Inými slovami: Palkovič je za originalitu vo výklade diela, ale je proti každej forme inscenačného exhibicionizmu, ktoré má snahu upozorniť viac na tvorcu inscenácie, než na hodnotu inscenovaného diela. Súbor biografických statí, ale aj kritík a analýz celého radu inscenácií slovenskej dramatickej klasiky (predtým už publikovaných v odborných periodikách i periodickej tlači) tvorí obsah knihy Sprítomňovanie klasiky, ktorá je podistým aj rekapituláciou jeho diela a názorov pri príležitosti nedávneho životného jubilea (75 rokov). Význam vydania tejto knihy vidím v tom, že je v nej sústredená Palkovičova divadelnokritická filozofia. Nemožno jej uprieť názorovú konzistentnosť a to bez ohľadu na to, či jednotlivé state knihy napísal v rokoch totality, keď mu bolo umožnené bez problémov a kontinuálne pedagogicky i publikačne pôsobiť, získavať pedagogické i vedecké hodnosti, alebo po prevrate. Navyše jednotlivé state knihy, v naprostej väčšine zapodievajúce sa konkrétnymi inscenáciami, zostávajú tu ako autentické svedectvo nielen o jednotlivých inscenačných činoch, ale aj o priestore a čase, v ktorom vznikli a pôsobili na adresáta. Ako červená niť tiahne sa jednotlivými príspevkami dôsledné skúmanie opodstatnenosti alebo zbytočnosti zvolených inscenačných postupov, zvolenej miery aktualizácie či primeranosti v stupni exponovania inscenátorovej predstavy pri svojskom pohľade na pôvodné klasické dielo. V najnovšej Palkovičovej knihe sa čitateľ v koncentrovanej podobe dozvie to podstatné o prínose pri sprítomňovaní klasiky prostredníctvom takých osobností našej divadelnej réžie, akými boli alebo sú Janko Borodáč, Karol L. Zachar (žiaľ, tomu sa venuje iba minimálne), Miloš Pietor, Ľubomír Vajdička, Pavol Haspra, Matúš Oľha, Ondrej Šulaj, Ján Sládeček, Ladislav Kočan, Břetislav Rychlík. Z menovaných režisérov najväčšiu pozornosť profesora Palkoviča si vyslúžil Matúš Oľha a to cez dôkladný a fundamentálny rozbor najmä jeho inscenácií Kukučínovho Neprebudeného a Timravinho Skonu Paľa Ročku. Na druhej strane najviac kritického nesúhlasu sme pocítili pri hodnotení Tajovského hry Statky zmätky, ktoré v trnavskom divadle pripravil Břetislav Rychlík. Škoda, že analýzu či hodnotenie inscenácie Tajovského Nového života v martinskom divadle (úprava a réžia Dodo Gombár), ktorú vo vlastnom predslove charakterizuje ako „nanajvýš kontroverznú“ nezaradil do tejto knihy. Pavol Palkovič ani pri koncipovaní tejto knihy, v ktorej sú zhromaždené staršie i novšie už publikované práce, nezaprel v sebe predovšetkým literárneho vedca a vôbec svoj dôraz na literatúru a literárnu podobu diel. Dotýka sa to jeho statí venovaných životu a dielu J.G. Tajovského, VHV a Jozefa Hollého. V podstate je však dobre, že takýto hlas v palete nášho kritického a divadelno-kritického mikrosveta zaznieva. Bez ohľadu na to, že aj s ním je možné polemizovať. Napokon aj tie občasné úvahy o Palkovičovom tradicionalizme pri obhajobe klasických hodnôt, zmienky o jeho staromilstve alebo nemodernosti iba dokazujú, že takýto hlas a tón v záujme zdravej rovnovážnosti je tu nanajvýš potrebný a užitočný. Palkovičove názory sú neraz veľmi produktívnym a efektívnym korektívom pri rozmanitých únikoch a povrchnostiach, o aké dnes na poli kritiky a „kritického myslenia“ nie je núdza. MILAN POLÁK
Ako citovať:
ISO 690:
Polák, M. 2005. Pohľady na interpretáciu klasiky. In Slovenské divadlo, vol. 53, no.4, pp. 413-414. 0037-699X.

APA:
Polák, M. (2005). Pohľady na interpretáciu klasiky. Slovenské divadlo, 53(4), 413-414. 0037-699X.