In: Slovenská literatúra, vol. 68, no. 3
Vladimír Barborík 
Detaily:
Rok, strany: 2021, 288 - 303
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
Bratislava, urbs, civitas, prah, normalizácia
Typ článku: II. Štúdie / II. Studies
O článku:
Štúdia sleduje reprezentácie Bratislavy v románovom debute Dušana Krausa Životy unikajúce (1979). Rekonštruuje postupy utvárajúce mesto a jeho podobu v kontexte iných stvárnení urbánneho priestoru slovenskou prózou (Ladislav Ballek: Pomocník; Agáty; Stanislav Rakús: Temporálne poznámky). Napriek neprítomnosti názvu mesta je „bratislavský“ charakter rozprávania evidentný, evokujú ho miestne názvy a metonymicky reprezentujú charakteristické priestorové usporiadania. Diferenciácia priestorovej štruktúry je komplementárna s rozčlenením životnej náplne obyvateľov na verejnú a osobnú sféru. Spoločenské životné funkcie (práca a zábava) sú situované do centra, scénou privátneho je nová zástavba v okrajových štvrtiach. Kraus poňal Bratislavu obdobia normalizácie (sedemdesiate roky 20. storočia) dobovo príznakovo ako urbs, ale nie ako civitas (Olivier Mongin: Urbánní situace), teda ako mesto s absentujúcim verejným priestorom. V románe kooperujú dve významové vrstvy. Rozprávanie má vecný až protokolárny charakter, symbolické zovšeobecnenie sa opiera o dvojznačnosť titulu, ktorý neevokuje iba unikanie plynu a pohyb jeho obetí od života k smrti, ale tiež samotné mesto ako fluidné, nestále, v ktorom život jeho obyvateľom uniká.
The article takes a look at the representations of Bratislava in Dušan Kraus’s debut novel Životy unikajúce [Lives Leaking; 1979]. It reconstructs the methods that model the city and its image in the context of other portrayals of the urban setting in Slovak prose (Ladislav Ballek: Pomocník [The helper]; Agáty [The locust trees]; Stanislav Rakús: Temporálne poznámky [Temporal notes]). The novel does not name the city in which it takes place, but from the names of locations and the typical spatial arrangements it pertains that the text is set in Bratislava. The differentiation of the spatial structure is complementary with the division of space into the private and public spheres. Social life functions (work and amusement) are situated in the centre while private lives unwind in the new housing estates at the outskirts of the city. Kraus portrayed Bratislava of the normalisation era in line with its period character, i.e. as urbs, but not as civitas (Olivier Mongin: The Urban Condition) – as a city without a public space. The novel works with two semantic layers. The narrative is of factual or even official record character, the symbolic generalisation rests on the double meaning of the title that evokes both a gas leak and the movement of its victims from life to death as well as the city as a fluid, unstable entity where life “leaks” from its inhabitants.
Key words: Bratislava, urbs, civitas, threshold, normalisation
Ako citovať:
ISO 690:
Barborík, V. 2021. Bratislava na prahu – Bratislava prahov (Mesto v epoche normalizácie: Životy unikajúce Dušana Krausa). In Slovenská literatúra, vol. 68, no.3, pp. 288-303. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2021.68.3.8
APA:
Barborík, V. (2021). Bratislava na prahu – Bratislava prahov (Mesto v epoche normalizácie: Životy unikajúce Dušana Krausa). Slovenská literatúra, 68(3), 288-303. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2021.68.3.8
O vydaní:
Vydavateľ: Ústav slovenskej literatúry SAV / Institute of Slovak Literature of the Slovak Academy of Sciences
Publikované: 10. 5. 2021