In: Slovenská literatúra, vol. 68, no. 1
Lívia Barnišinová 
Detaily:
Rok, strany: 2021, 53 - 62
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
slovenská literatúra 20. storočia, Jozef Gregor Tajovský, spiritualita, duchovnosť, literárna postava
Typ článku: II. Rozhľady / Studies
O článku:
Štúdia analyzuje prítomnosť duchovna a spirituality v tzv. legionárskej poviedke Jozefa Gregora Tajovského (1874 – 1940) „Hlucháň“ zo zbierky próz Na vojne (1919). Východiskom interpretácie je teoréma Marcely Mikulovej o hlavnej postave ako o novodobom svätcovi a tézy Ivice Hajdučekovej o modlitbe ako spiritualéme zasahujúcej do nadstavbovej časti literárneho textu a označenia hlavnej postavy prívlastkom „apoštolujúca“. Tajovský stvárnil ústrednú postavu tejto poviedky prostredníctvom „vertikálnej“ charakteristiky ako duchovne silného človeka, pre ktorého je viera v Boha základným atribútom jeho prežívania, myslenia a konania. Tým, že religiozita a spiritualita boli v jeho živote v rovnováhe, nábožnosť sa mu stala základným kategorickým imperatívom. Dynamika lásky a odvaha hlásať Božie slovo ho presunuli z periférneho postavenia do centra situácie, čím sa pre ostatných stal vzorom. V týchto intenciách nadobudol v texte atribúty prototypu apoštola, ktorého osobný dialóg s Bohom povýšil na postavu „homo religiosus“. Tajovský využil kontrastný princíp vysokého a nízkeho ako aktívnu zložku, ktorá zasiahla do vnútornej roviny textu. Jeho vyústením bol paradox, ktorý sa pre neho stal nástrojom na hlbší ponor do vnútorného sveta postáv.
The paper analyzes presence of spirituality in a so-called legionary short story by Jozef Gregor Tajovský (1874 – 1940) Hlucháň/The Capercaillie from the collection of proses Na vojne (At War, 1919). The interpretation is based on the thoerem that Marcela Mikulová formulated about the main character as a modern-day saint and Ivica Hajdučeková´s thesis about the prayer as a „spiritualem“ reaching as far as the implicit level of the literary text and labelling the main character with the attribute „apostolizing“. Using „vertical“ characteristics, Tajovský depicted the central character of the short story as a spiritually strong person, for whom belief in God is an essential attribute of living, thinking and doing. As religiosity and spirituality were in harmony in his life, being religious became the fundamental categorical imperative. Dynamics of love and courage to spread the word of God shifted him from the periphery to the centre of the situation, which made him an example to follow. In line with this, he developed the attributes of the apostole prototype, who was due to his personal dialogue with God elevated to the character of „homo religiosus“. Tajovský used the contrastive principle of the high and low as an active ingredient, which affected the inner level of the text. The outcome was a paradox which became the writer´s tool for penetrating deeper into the inner worlds of the characters.
Key words: 20th century Slovak literature, Jozef Gregor Tajovský, spirituality, literary charact
Ako citovať:
ISO 690:
Barnišinová, L. 2021. Mravnosť ako atribút utvárania duchovnosti v tvorbe Jozefa Gregora Tajovského (na príklade poviedky „Hlucháň“, 1919). In Slovenská literatúra, vol. 68, no.1, pp. 53-62. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2021.68.1.4
APA:
Barnišinová, L. (2021). Mravnosť ako atribút utvárania duchovnosti v tvorbe Jozefa Gregora Tajovského (na príklade poviedky „Hlucháň“, 1919). Slovenská literatúra, 68(1), 53-62. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2021.68.1.4
O vydaní:
Vydavateľ: Slovenská literatúra
Publikované: 25. 2. 2021