Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Od dokumentárnosti k beletrizácii. Obraz Balkánu v staršej slovenskej literatúre

In: Slovenská literatúra, vol. 65, no. 5
Erika Brtáňová Číslo ORCID
Detaily:
Rok, strany: 2018, 332 - 351
Kľúčové slová:
slovenská literatúra, cestopis, hodoeporicon, itinerarium, Balkán, Srbsko, Bulharsko, Rubigal Pavol, Dernschwam Ján, Kuzmány Karol / Slovak literature, travelogue, hodoeporicon, itinerary, the Balkans, Serbia, Bulgaria, Rubigal Pavol, Dernschwam Ján, Kuzm
Typ článku: II. Štúdie / Studies
O článku:
K prvým pokusom o cestopisnú literatúru patria správy z ciest dvoch humanistických vzdelancov Pavla Rubigala a Jána Dernschwama, ktorých život a pôsobenie boli spojené so slovenskými banskými mestami. Obidvaja humanisti sa pridali k uhorským delegáciám, ktoré putovali s politickými posolstvami za sultánom do Konštantínopola. Vo svojich dielach, ktoré predstavujú typ spravodajsko-dokumentárnej literatúry, reflektujú aj krajiny na Balkánskom polostrove, predovšetkým Srbsko a Bulharsko.Vo svojej latinskej básnickej skladbe Opis cesty do Konštantínopola (Hodoeporicon itineris Constantinopolitani, Wittenberg 1544), napísanej v elegických distichách, podáva Pavol Rubigal negatívny obraz Srbov, ktorých mravy a zvyky podmieňuje drsným prostredím. Výpoveď subjektu je poznačená nezhodami medzi srbskou a uhorskou politickou reprezentáciou. Bulharsko sa javí ako civilizačne kultivovanejšia krajina a uhladené správanie Bulharov sa zdôvodňuje hĺbkou ich kresťanského presvedčenia. Cestovný denník do Konštantínopola a Malej Ázie (Tagebuch einer Reise nach Konstantinopel und Kleinasien, 1553 – 1555) Jána Dernchwama nadväzuje na model cestopisu, ktorý predstavuje v stredovekej literatúre Milión Marka Pola. Prírodu a hmotnú kultúru vidí autor veľmi často očami svojej druhej (slovenskej) domoviny. Pri skúmaní Srbska a Bulharska uplatňuje konfrontačný prístup. Všíma si podobnosti (jazyk, konfesia) a rozdiely (krajina, obyvatelia). Román Ladislav (1838) Karola Kuzmányho má znaky beletristického prozaického cestopisu. Ako celok sa zameriava na tému vlasti a národa a realizuje ideu slovanskej vzájomnosti, v súvislosti s ktorou sa propaguje boj srbského národa za slobodu a jeho literárna kultúra. Apoteózou Srbska sa Kuzmány usiluje stimulovať rozvoj slovenského národného života a kultúry.
The very first attempts at travel literature include accounts of the journeys made two Humanist scholars Pavol Rubigal and Ján Dernschwam, whose lives and activities were associated with Slovak mining towns. Both of the humanists joined the Hungarian delegation that travelled to Constantinopole to deliver political messages to the sultan. Their works, which represent a type of documentary literarture, also reflect on the countries on the Balkan peninsula, especially Serbia and Bulgaria. In his Latin-language poem Opis cesty do Konštantínopola/The Account of the Journey to Constantinopole (Hodoeporicon itineris Constantinopolitani, Wittenberg 1544), written in elegiac couplets, Pavol Rubigal provides a negative picture of the Serbs, whose manners and customs are conditioned by the harsh enviroment. His point of view is influenced by the disagreements between the Serbian and Hungarian representations. Bulgaria seems to be a more civilized country and the Bulgarians´ decent behaviour is explained as the result of their deep Christian conviction. Cestovný denník do Konštantínopola a Malej Ázie/The Constantinopole and Asia Minor Travel Diary (Tagebuch einer Reise nach Konstantinopel und Kleinasien, 1553 – 1555) by Ján Dernchwam develops the type of travelogue which is exemplified by The Travels of Marco Polo in medieval literature. Nature and culture are often seen by the author from the perspective of his other (Slovak) homeland. When exploring Serbia and Bulgaria, he adopts the approach of confrontation. He takes notice of similarities (language, confession) and differences (landscape, inhabitants). The novel Ladislav (1838) by Karol Kuzmány seems like a travelogue featuring elements of fiction. As a whole it focuses on the subject of mother country and nation and develops the idea of Slavic togetherness, with regard to which it promotes the struggle of the Serbian nation for freedom as well as their literary culture. By means of the apotheosis of Serbia Kuzmány tries to stimulate the development of Slovak national life and culture. Key words: Slovak literature, travelogue, hodoeporicon, itinerary, the Balkans, Serbia, Bulgaria, Rubigal Pavol, Dernschwam Ján, Kuzmány Karol
Ako citovať:
ISO 690:
Brtáňová, E. 2018. Od dokumentárnosti k beletrizácii. Obraz Balkánu v staršej slovenskej literatúre. In Slovenská literatúra, vol. 65, no.5, pp. 332-351. 0037-6973. DOI: https://doi.org/-

APA:
Brtáňová, E. (2018). Od dokumentárnosti k beletrizácii. Obraz Balkánu v staršej slovenskej literatúre. Slovenská literatúra, 65(5), 332-351. 0037-6973. DOI: https://doi.org/-
O vydaní:
Vydavateľ: Slovenská literatúra
Publikované: 22. 12. 2018