Zoznam národných projektov SAV

Späť na zoznam organizácií

Databáza národných projektov

Centrum biovied SAV, v. v. i.

Aktivácia VGF/BDNF/TrkB dráhy syntetickou mRNA zapúzdrenou v polyplexových nanočasticiach: účinky na nervovú excitabilitu, neuroplasticitu a správanie zvierat

Activation of the VGF/BDNF/TrkB pathway by synthetic mRNA encapsulated in polyplex nanoparticles: effects on neural excitability, neuroplasticity and animal behavior

Doba trvania:	1.7.2021 - 30.6.2025
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	MMedSc Dremencov Eliyahu DrSc
Anotácia:	Neuroplasticita je schopnosť centrálneho nervového systému (CNS) sa meniť a prispôsobovať požiadavkám okolia za účelom vytvorenia vhodných adaptívnych odpovedí. Tento zložitý proces sa dosahuje reorganizáciou CNS na štruktúrnej a/alebo funkčnej úrovni. Neuroplasticita je nevyhnutná pre normálnu činnosť CNS. Pri viacerých porucházh CNS, napr. pri depresívnej poruche a pri schozofrénii, nastáva zníženie plasticity mozgu. Neurotrofické rastové faktory ako napr. mozgový neurotrofický rastový faktor (BDNF), VGF a fibroblastový rastový faktor 2 (FGF2) hrajú kľúčovú úlohu v neuroplasticite. Cieľom predloženého projektu je využitie originálneho prístupu, ktorý umožní skúmať účinky neinvazívneho doručenia exogénnej mediátorovej RNA (mRNA) kódujôcej tieto faktory do CNS na neuronálnu excitabilitu, plasticitu a správanie zvierat. Fluorescenčne značená mRNA bude zapúzdrená v polyplexových nanomicelách a aplikovaná intranazálne. Inkorporácia mRNA v štruktúrach CNS bude sledovaná STED mikroskopiou. Budeme skúmať účinky exogénnej mRNA kodujúcej rastové faktory na neuronálnu excitabilitu použitím in vitro a in vivo elektrofyziológie, na neurogenézu použitím použitím značkovačov bunkového delenia a imunohistochemického farbenia a dendrito- a synaptogenéza bude sledovaná elektrónovou mikroskopiou. Zmeny v množstve endogénnej mRNA a expresii proteínov sa preskúmajú použitím real-time PCR a Western blotovaním. Na monitorovanie zmien vo Ca2+ signalizácii sa použije metóda planárnych lipidových membrán. Zmeny v správaní zvierat (kognitívne schopnosti, sociálna interakcia, úzkostné správanie) budú posúdené použitím príslušných behaviorálnych testov. Očakávame, že polyplexné nanomicely, ktoré nadizajnujeme, dopravia zvolenú mRNA kodujúcu neurotrofické faktory do hlbokých mozgových štruktúr a následne vyvolajú pro-neuroplastické, pro-kognitívne a anxiolytické účinky. Tento neinvazívny spôsob doručenia terapeutickej mRNA do mozgu by mohol byť v budúcnosti využitý v moderných stratégiách.

Alternatívne terapie parazitóz malých prežúvavcov

Alternative parasite control of small ruminant

Doba trvania:	1.7.2019 - 30.6.2023
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	MVDr. Váradyová Zora PhD
Anotácia:	Choroby spôsobené helmintami hospodárskych zvierat patria popri infekčných ochoreniach medzi najzávažnejšie. Sú zodpovedné za viac ako 55 % všetkých chorôb hospodárskych zvierat v Európe a spôsobujú značné straty produkčných ukazovateľov zvierat. Rozšírenie rezistencie na antihelmintiká u gastro-intestinálnych parazitov hospodárskych zvierat viedlo k zlyhaniu terapie a potrebe vyvinúť nové stratégie a odporúčania na účinnú antiparazitárnu kontrolu. Projekt ponúka alternatívu k súčasne používaným chemoterapeutickým riešeniam parazitóz prežúvavcov a to koncepciu používania herbálnych nutraceutík a stopových prvkov ako kŕmnych aditív a koncepciu obohatenej pastvy. Črevný parazitizmus prispieva k zvyšovaniu emisii skleníkových plynov a preto účinná terapia parazitárnych ochorení prostredníctvom manažmentu pasienkových systémov môže nielen zlepšiť efektívnosť výroby ale navyše aj znížiť environmentálnu záťaž v chovoch prežúvavcov.

Bakteriocíny a ich využitie na redukciu nežiaducej mikrobioty v chove zvierat

Bacteriocins and their use to reduce spoilage microbiota in animal husbandry

Doba trvania:	1.1.2021 - 31.12.2024
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	MVDr. Pogány Simonová Monika PhD
Anotácia:	Výskyt meticilínovej rezistencie u stafylokokov je v ostatných rokoch problémom aj v živočíšnej výrobe. Eliminácia meticilín rezistentých (MetR) stafylokokov v zdravých chovoch je problematická práve vzhľadom na ich antibiotickú multirezistenciu. Avšak sľubným riešením sa javí využitie širokého inhibičného spektra enterocínov, bielkovinových substancií produkovaných niektorými kmeňmi z rodu Enterococcus. V predkladanom projekte základného výskumu bude preto na súbore zástupcov nežiaducej mikrobioty (s dôrazom na MetR biofilm-produkujúce stafylokoky z rôznych zvierat) testovaná inhibícia ich rastu enterocínmi charakterizovanými na našom pracovisku. Testovanie bude prebiehať za in vitro ako aj za in vivo podmienok, keď účinok enterocínov na vytypované MetR kmene bude overený v rámci modelového experimentu s použitím experimentálnych (myši) alebo farmových (králiky) zvierat.

Bioaktívne oleje v terapii mikrobiálnych infekcií na modeli aviárnej chorioalantoickej membrány

Bioactive oils in the therapy of microbial infections on avian chorioallantoic membrane

Doba trvania:	1.1.2021 - 31.12.2024
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Máčajová Mariana PhD.
Anotácia:	V súčasnosti je veľkou výzvou veterinárnej medicíny liečba rôznych mikrobiálnych a kvasinkových infekcií. Pre chovateľov sú niektoré ochorenia ako mastitídy, trichofýcie alebo onychomykózy často likvidačné. V čase rezistencie na antibiotiká prichádzajú na rad iné liečebné postupy. V našom projekte sa pokúsime vytvoriť in vivo model na výskum kvasinkových a bakteriálnych infekcií. Na testovanie účinkov liečiv a liečebných postupov použijeme prepeličiu a morčaciu chorioalantoickú membránu (CAM). Po validácii a optimalizácii modelu budeme povrchovo aplikovať rôzne látky s bioaktívnym účinkom v rôznych koncentráciách a sledovať ich antimikrobiálny účinok a biologický efekt. Budeme sledovať aj aditívny účinok fotodynamickej terapie s použitím kurkumínu a hypericínu. V tkanive CAM budeme sledovať angiogénne zmeny, expresiu vybraných génov, histologické a imunohistochemické zmeny po aplikácii liečiv na organizmus. Získané výsledky budú použiteľné pri liečbe kvasinkových a mikrobiálnych infekcií u zvierat a ľudí.

Biočipové systémy na cielenú glykánovú analýzu biomarkerov pre biomedicínske a biotechnologické aplikácie

Biochip systems for targeted glycan analysis of biomarkers for biomedical and biotechnological applications

Doba trvania:	1.7.2021 - 30.6.2025
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Ing. Sulová Zdena DrSc.
Anotácia:	Projekt GLYCO4BIO je zameraný na výskum a vývoj analytických systémov založených na microarray biočipoch umožňujúcich cielené a vysokovýkonné glykoprofilovanie, a na ich použitie v biomedicíne a biotechnológii. Jedná sa o interdisciplinárny výskum s vysokou mierou inovatívnosti, najmä v oblasti konštrukcie a aplikácií originálnych biočipových zariadení na microarray platforme. Budú vyvíjané, overované a validované nové systémy pre analýzu glykánových štruktúr v rôznych typoch biologických vzoriek, ako vysokovýkonný mikrofluidický reflektometrický label-free microarray systém, a on-chip glykoprofilačná platforma kombinujúca microarray a MS techniky. Predpokladaný prínos projektu je najmä vo vývoji inovatívnych biočipových systémov pre cielené glykorozpoznávanie na báze moderných technológií pre využitie v biomedicíne, biotechnológii, pri štúdiu biointerakcií a pri analýze a skríningu biomarkerov. Systémy budú aplikované napríklad pri výskume a detekcii biomarkerov kongenitálnych porúch glykozylácie (CDG), rakoviny, tehotenskej cukrovky, v onkologickom výskume, ako aj pri vývoji a testovaní vlastností terapeutických proteínov. Vyvíjané biočipové systémy svojou výkonnosťou výrazne prevyšujú tradičné techniky a majú vysoký potenciál pre ich transláciu do klinickej analýzy. Očakávané výsledky projektu prinesú zlepšenie a rozšírenie možností diagnostiky a terapie a významný prínos sa predpokladá aj v rozšírení poznatkov na poli biomedicínskeho výskumu, glykoproteomiky a v biotechnológii.

Biomarkery nutričného a zdravotného statusu hospodárskych zvierat

Nutritional and health biomarkers in farm animals

Doba trvania:	1.1.2021 - 31.12.2024
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	MVDr. Grešáková Ľubomíra PhD.
Anotácia:	Projekt je zameraný na hľadanie vhodných biomarkerov/ukazovateľov nutričného a zdravotného statusu zvierat, ktoré odrážajú nutričný príjem, nutričný status zvierat a biologické účinky kŕmnych aditív používaných v chove hospodárskych zvierat. Nutričné biomarkery sú biochemické, funkčné alebo klinické indikátory biologického stavu zvierat, ktoré odzrkadľujú krátkodobý alebo dlhodobý príjem živín, nutričný status zvierat závislý od absorpcie prijímaného aditíva a jeho metabolizmus/funkcie v organizme. Keďže zdravotný stav, produktivita a welfare zvierat sú vo veľkej miere závislé od funkčnosti ich tráviaceho traktu, zameriame sa predovšetkým na stanovenie gastrointestinálnych biomarkerov. Vhodnosť vybraných biomarkerov otestujeme v experimentoch s cielenou suplementáciou krmív zvierat. Experimenty budú zamerané na zlepšenie minerálneho statusu a optimalizáciu tráviacich procesov hydiny a oviec, ktoré súčasne povedú k redukcii zaťaženia životného prostredia znižovaním metanogenézy a vylučovania ťažkých kovov.

Biotechnologický potenciál netradičných kvasiniek z hľadiska produkcie skvalénu

Biotechnological potential of nonconventional yeast in the production of squalene

Doba trvania:	1.1.2022 - 31.12.2025
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Garaiová Martina PhD.
Anotácia:	Biogenéza ergosterolu u kvasiniek je zatiaľ preskúmaná hlavne u druhu Saccharomyces cerevisiae tradične využívaného v základnom výskume aj v priemysle. Je prekvapujúce, že u veľkej skupiny tzv. netradičných kvasiniek je o homeostáze sterolov známe veľmi málo, a to aj u tzv. tukotvorných kvasiniek, ktoré sú producentmi rôznych komerčne zaujímavých lipidov. Projekt je zameraný na štúdium homeostázy sterolov u tukotvorných kvasiniek Yarrowia lipolytica a Rhodosporidium toruloides a na úlohu lipidových partikúl v tomto procese. Pomocou metód metabolického inžinierstva budeme u týchto druhov overovať ich potenciál z hľadiska produkcie skvalénu, prekurzora v syntéze ergosterolu, ktorý nachádza široké uplatnenie v kozmetickom a farmaceutickom priemysle. Pokúsime sa tiež identifikovať iné druhy netradičných kvasiniek so zvýšenou schopnosťou akumulovať skvalén. Výsledky projektu prispejú k rozšíreniu základných poznatkov o mechanizmoch a biotechnologických aplikáciách akumulácie lipidov v kvasinkách.

Diagnostika onkologických ochorení pomocou aptasenzorov: vývoj a validácia

Diagnostic of oncological diseases using aptasensors: development and validation

Doba trvania:	1.1.2021 - 31.12.2024
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Ing. Poturnayová Alexandra PhD.
Anotácia:	DNA aptaméry, označované aj ako DNA protilátky, sú krátke jednovláknové úseky DNA, ktoré vytvárajú priestorové štruktúry umožňujúce vysokoafinitne interagovať s receptormi a inými biomolekulami. Predmetný projekt si kladie za cieľ vyvinúť a validovať novú diagnostickú metódu, ktorá utilizuje jedinečné afinitné vlastnosti DNA aptamérov pre potreby včasného záchytu onkologických ochorení. V zmysle cieľov projektu budeme analyzovať mechanizmy interakcií DNA aptamérov so špecifickými markermi nachádzajúcimi sa na povrchu nádorových buniek. Plánujeme využiť citlivú metódu kremenných mikrováh (QCM), ktorá umožňuje monitorovať interakcie v reálnom čase. Pre praktické použitie plánujeme pripraviť konjugáty vybraných aptamérov a nanočastíc zlata v závislosti od ich fyzikálno-chemických parametrov a ich interakcie s neoplastickými bunkami. Máme ambíciu identifikovať faktory, ktoré v súčasnosti limitujú širšie využitie aptamérov a aptamérom modifikovaných nanočastíc v klinickej praxi a prispieť k ich eliminácii.

Etiológia porúch skorého preimplantačného vývinu

Etiology of early preimplantation development disorders

Doba trvania:	1.7.2019 - 30.6.2023
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	MVDr. Fabian Dušan DrSc.
Anotácia:	Klesajúca schopnosť embryí vzniknutých po úspešnom oplodnení prežiť prvé dni vývinu spôsobuje ekonomické straty v chovoch zvierat. To, či embryo prežije, závisí na jednej strane od rozsahu indukovaného poškodenia a na druhej od schopnosti embrya napraviť spôsobené poruchy. V rámci projektu budú študované molekulárne mechanizmy, ktorými vybrané exogénne (environmentálna záťaž) a endogénne faktory (narušené materské prostredie) spôsobujú poruchy preimplantačného vývinu. Na myšacom modeli budú analyzované signálne dráhy aktivované špecifickými ligandmi pochádzajúcimi z vonkajšieho prostredia a z materského organizmu. Zistenia osvetlia mechanizmy vzniku a priebehu vývinových porúch, ktoré vyvolávajú insekticídy s embryotoxickým potenciálom a materská obezita. Súbežne bude vyšetrovaná efektivita dvoch základných reparačných mechanizmov v preimplantačných embryách: schopnosť eliminovať poškodené bunky a reparovať poškodenú DNA. Výsledky prinesú nové informácie o fyziologických schopnostiach skorých embryonálnych buniek vysporiadať sa s indukovaným poškodením. Zistenia by mali napomôcť pri riešení problému narastajúceho výskytu post-fertilizačnej neplodnosti.

Charakterizácia excitačných a inhibičných neurónov v oblastiach mozgu doležitých pre vývin sociálneho správania v modeli autizmu

Characterization of excitatory and inhibitory neurons in the brain areas relevant for development of social behaviour in the autismrelated model

Doba trvania:	1.7.2022 - 30.6.2026
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Jurkovičová Tarabová Bohumila PhD.

Inovatívna antisense terapeutická platforma pre CKD - chronické ochorenie obličiek

Novel renal antisense therapy platform for CKD

Doba trvania:	1.8.2021 - 30.6.2025
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Ing. Poturnayová Alexandra PhD.
Anotácia:	Chronické ochorenie obličiek (chronic kidney disease, CKD) známe svojím progresívnym charakterom vedúcim ku koncovému štádiu ochorenia obličiek (end-stage renal disease, ESRD) je ochorenie s vysokou mortalitou, ktorej predchádzajú rapídne sa zhoršujúce závažné zdravotné komplikácie vedúce k významne zníženej kvalite života. Napriek výrazným pokrokom vo včasnej diagnostike CKD v posledných rokoch, súčasné CKD terapeutiká nedokážu výrazne znížiť riziko renálnych a kardiovaskulárnych komorbidít u pacientov s CKD a ich úmrtnosť zostáva naďalej devastujúco vysoká. Tento žalostný fakt tak zvýrazňuje nielen urgentnú potrebu vývoja nových liečiv, ale aj potrebu implementácie nových experimentálnych a klinických poznatkov do translačného procesu ich vývoja. V tomto kontexte ponúka navrhovaný projekt RENASTHERA nové terapeutické riešenie vedúce k spomaleniu alebo dokonca zastaveniu progresívneho zlyhania obličiek. Toto riešenie je založené na patentovanej metóde inhibície nukleových kyselín. Za jedného z kľúčových hráčov v rozvoji CKD bol identifikovaný periostín, sekretovaný proteín s veľkosťou 90 kDa, ktorého cielená inhibícia účinne zastavila progresiu CKD v pilotných proof-of-principle štúdiách. Dizajn, syntéza a funkčná validácia RNA inhibítora špecificky navrhnutého voči periostínu je preto jasne definovaným cieľom navrhovaného RENASTHERA projektu.

Inteligentná hĺbková mozgová stimulácia ako inovatívna stratégia pre liečbu mozgových porúch

Smart deep brain stimulation as a treatment strategy in treatment-resistant depression

Doba trvania:	1.1.2022 - 31.12.2025
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	MMedSc Dremencov Eliyahu DrSc
Anotácia:	Narušená spojitosť medzi rôznymi oblasťami mozgu vedie k patofyziológií činnosti mozgu a viacerým mozgovým porúchám. Existujú indikácie, že narušená spojitosť medzi prefrontálnou kôrou a ventrálnym palidom sa podieľajú na vzniku depresie. Inteligentná hĺbková mozgová simulácia založená na kombinácií detekcie neuronálnej aktivity v prefrontálnom kortexe v reálnom čase a následnej stimulácie ventrálnej tegmentálnej oblasti môže byť teda účinná pri liečbe depresie. Naším cieľom je preskúmať kortiko-tegmentálnu konektivitu a otestovať antidepresívnu účinnosť inteligentnej hĺbkovej stimulácie mozgu na zvieracom modeli.

Interakcia mitochondriálneho chloridového kanálu s translokátorovým proteínom

-

Doba trvania:	1.1.2023 - 31.12.2026
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Ševčíková Tomášková Zuzana PhD.

Interakcie mitochondriálnych genómov

Interactions of mitochondrial genomes

Doba trvania:	1.1.2020 - 31.12.2023
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Bágeľová Poláková Silvia PhD.
Anotácia:	Evolúciu a pôvod nových druhov je možné experimentálne študovať na kvasinkách, kde nové druhy vznikajú v procese špecializácie z medzidruhových hybridov. Týmto zohrávajú rozhodujúcu úlohu „vyladené“ nukleo-mitochondriálne interakcie. Naším cieľom je použiť celý rad hybridov s rekombinovanou mitochondriálnou DNA (mtDNA) a známou sekvenciou na splnenie cieľov z predchádzajúcich projektov a na objasnenie: (i) nukleo-mitochondriálnych interakcií v medzidruhových hybridoch; ii) charakter supresorových mutácií, (iii) či je na udržanie úplných mitochondriálnych genómov potrebná syntéza mitochondriálnych proteínov, (iv) získanie dôkazov o druhovo špecifickom génovom poradí v mtDNA a o existencii rekombinovaných mtDNA v prírode; (v) skúmať možnosť preskupenia génov v mtDNA (vi) skúmať možnosť komunikácie v kvasinkových mitochondriách prostredníctvom malých proteínov kódovaných génmi pre mitochondriálne ribozomálne RNA.

Kotranskripčné formovanie pre-mRNA štruktúry, model štrukturálnych motívov nevyhnutných pre definíciu exónu

Co-transcriptional folding of pre-mRNA, model of structural motifs required for exon definition

Doba trvania:	1.7.2019 - 30.6.2023
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Královičová Jana PhD.

Kožný mikrobióm psov za fyziologických a patologických podmienok

The skin microbiome in dogs under physiological and pathological conditions

Doba trvania:	1.1.2020 - 31.12.2023
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	MVDr. Strompfová Viola DrSc.
Anotácia:	Zložitý komplex spoločenstva mikroorganizmov zapojených do významných fyziologických funkcií, ako je biosyntéza a metabolizmus vitamínov a aminokyselín, či modulácia imunitných odpovedí, je prítomný nielen v tráviacom trakte, ale taktiež na povrchu intergumentárneho systému rovnako u ľudí, ako aj u zvierat. Keďže ide o orgán kontinuálne vystavený environmentálnym podmienkam, množstvo faktorov môže prispieť k rozvoju dysbiózy vedúcej ku rôznym dermatologickým problémom veľmi frekventovaným u psov v súčasnosti. Napriek tomu, množstvo poznatkov o zložení, diverzite a funkciách kožnej mikrobioty u psov je zanedbateľné. Preto cieľom tohto projektu bude taxonomická charakterizácia kožnej mikrobioty, uskutočnená kultivačnou metódou a sekvenovaním novej generácie, so zameraním na zdravé jedince, ako aj jedince s rôznymi ochoreniami kože prevažne infekčného a imunitného charakteru. Zároveň budú otestované možnosti optimalizácie/stabilizácie bakteriálneho osídlenia kože pre zachovanie fyziologických funkcií kože.

Kryouchovávanie gamét a embryí hovädzieho dobytka pre účely génovej banky

Cryopreservation of cattle gametes and embryos for gene banking

Doba trvania:	1.7.2020 - 30.6.2024
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Antalíková Jana PhD.
Anotácia:	Významnú úlohu pri riešení problematiky uchovania živočíšnych génových rezerv zohrávajú kryokonzervácia anásledné dlhodobé uchovávanie pohlavných buniek geneticky významných jedincov rôznych plemien hospodárskych zvierat. Metódy zmrazovania oocytov a ovariálnych tkanív musia pritom zabezpečiť ich dobrú kvalitu a životaschopnosť po rozmrazení. V našich predchádzajúcich štúdiách sme otestovali postup kryokonzervácie in vitro maturovaných oocytov hovädzieho dobytka, ktorý sa ukázal byť úspešnejší v porovnaní so zmrazovaním ovariálnych fragmentov obsahujúcich folikuly s nematurovanými oocytmi. Avšak, z dôvodu vysokej variability výsledkov po in vitro oplodnení rozmrazených oocytov táto stratégia vyžaduje ďalšiu optimalizáciu. Projekt bude zameraný na zvýšenie prežívateľnosti oocytov po rozmrazení a minimalizáciu poškodení oocytov vznikajúcich mrazením, a taktiež na podporu bunkového delenia a vývoja preimplantačných embryí získaných in vitro zo zmrazených oocytov. V tomto smere okrem optimalizácií režimu kryokonzervácie plánujeme modifikovať kultivačné podmienky použitím špeciálnych prídavkov do kultivačných médií (antioxidanty, rastové faktory, iné).Očakáva sa, že optimalizácia metód zabezpečí vyššiu kryotoleranciu oocytov kráv a in vitro produkovaných embryípre účely uchovávania v génovej banke.

Kyselina puniková: produkcia a mechanizmy jej účinku v kvasinkách

Punicic acid: production and mechanisms of its action in yeasts

Doba trvania:	1.1.2020 - 31.12.2023
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Holič Roman PhD.
Anotácia:	Kyselina puniková (18:3Delta9cis,11trans,13cis) je hlavnou zložkou triacylglycerolov v oleji zo semien granátovníka. Vyznačuje sa širokou škálou bioaktívnych účinkov, pričom v súčasnosti sa do popredia dostávajú hlavne jej protirakovinové vlastnosti. Mechanizmus jej účinku nie je známy. Predkladaný projekt sa zaoberá skúmaním jej heterológnej produkcie a lipotoxicity v kvasinkách. Produkcia kyseliny punikovej bude zabezpečená heterológnou expresiou dvoch génov z granátovnika zúčastnených v jej syntéze. V projekte bude študovaná jej distribúcia v bunke, jej vplyv na bunkové delenie a budú hľadané mechanizmy pre jej efektívne uskladnenie vo forme zásobných lipidov. Získané poznatky prispejú k objasneniu protirakovinových účinkov kyseliny punikovej a k identifikácii faktorov dôležitých pre jej nadprodukciu v kvasinkách. Výsledky môžu nájsť uplatnenie aj v biotechnológickej produkcii iných vzácnych mastných kyselín v mikroorganizmoch.

Metóda pre hodnotenie mikrobiologickej kvality surového kozieho mlieka a aplikácia autochtónnych kyslomliečnych baktérií pri spracovaní nebovinných mliek

Evaluation method of raw goat milk microbiological quality and use of autochthonous lactic acid bacteria at non-bovine Milk processing

Doba trvania:	1.7.2021 - 30.6.2025
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	MVDr. Lauková Andrea CSc.
Anotácia:	Predkladaný projekt má za cieľ zvýšiť kvalitu výrobkov vyrábaných z nebovinného mlieka (ovčie a kozie). Hodnota celkového počtu mikroorganizmov v nebovinných mliekach je základný legislatívny ukazovateľ ich kvality. V minulosti bola pre hodnotenie mikrobiologickej kvality surového ovčieho mlieka do praxe na Slovensku zavedená rýchla niekoľko minútová rutinná metóda na princípe laserovej prietokovej cytometrie, ktorá priniesla prospech pre producentov a spracovateľov ovčieho mlieka. Avšak pre zhodnotenie kvality surového kozieho mlieka sa stále používa zdĺhavá 72 hodinová určená kultivačná metóda. Preto cieľom projektu je vytvorenie pre Slovensko špecifického prepočítavacieho vzťahu výsledkov merania mikrobiologickej kvality surového kozieho mlieka metódou laserovej prietokovej cytometrie na jednotku KTJ/ml, v ktorých sú udávané legislatívne limity a zavedenie tejto metódy do praxe, ako akreditovanej a oficiálnej metódy. Na zlepšenie kvality mliečnych produktov z nebovinného mlieka sú dôležité nielen rýchle metódy, na základe ktorých je možné nekvalitné mlieko oddeliť, ale aj biologické (biotechnologické) spôsoby znižovania nežiadúcej mikrobioty počas samotného spracovania mlieka. Preto nadväzujúcim cieľom projektu je využitie autochtónnych prospešných a bakteriocíny produkujúcich kmeňov (antimikrobiálne pôsobiacich) kyslomliečnych baktérií pri výrobe produktov z nebovinného mlieka až po realizáciu takýchto postupov v mliekarenskej praxi.

Modulácia neuronálnej excitability homocysteínom

Modulation of neuronal excitability by homocysteine

Doba trvania:	1.1.2022 - 31.12.2025
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	prof. RNDr. Lacinová Ľubica DrSc.
Anotácia:	Homocysteín (Hcy) je produktom metabolizmu metionínu, ktorý je fyziologicky prítomný v ľudskej plazme. Jeho abnormálne vysoká koncentrácia je znakom metabolickej poruchy hyperhomocysteinémie, ktorá je rizikovým faktorom pre kardiovaskulárne aj neurologické ochorenia, napr. demenciu, Parkinsonovu chorobu, sklerózu multiplex, epilepsiu alebo periférnu neuropatiu. V našom projekte budeme skúmať zmeny neuronálnej excitability spôsobené abnormálne vysokou koncentráciou Hcy na úrovni jednotlivých neurónov a neuronálnych sietí. Budeme analyzovať zmeny aktivity napäťovo závislých Na+, K+, a Ca2+ prúdov a ligandami riadených glutamátových a GABA receptorov v primárnej kultúre talamických neurónov. Pri Ca2+ prúdoch charakterizujeme aj mechanizmy zmeny regulácie jednotlivých izoforiem Ca2+ kanálov. Napokon opíšeme zmenu generovania akčných potenciálov, ktorá je výsledkom komplexných zmien napäťovo a ligandami riadených iónových kanálov. Výsledky prispejú k pochopeniu neuropatológii spojených s hyperhomocysteinémiou.

Molekulárne mechanizmy protinádorových vlastností trialkyl- /triarylcíničitých izotiokyanátov a karboxylátov, nových ligandov jadrových retinoidných X receptorov v karcinómoch mliečnej žľazy potkana a v ľudských nádorových bunkách prsníka

Molecular mechanisms of trialkyl-/triaryltin isothiocyanates' and carboxylates' antitumour properties - novel ligands of nuclear retinoid X receptors in rat mammary gland carcinomas and human tumour cell lines

Doba trvania:	1.7.2021 - 30.6.2025
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Šereš Mário PhD.
Anotácia:	Organokovové zlúčeniny sú vďaka štrukturálnej diverzite používané v humánnej onkológii pri liečbe nádorových ochorení. Triorganocíničité deriváty preukázali značné cytotoxické vlastnosti. Na bunkovej úrovni indukujú masívnu bunkovú smrť v rôznych typoch bunkových kultúr už pri nízkych koncentráciách a sú schopné aktivovať procesy apoptotických dráh, pri čom zohrávajú úlohu viaceré molekulárne mechanizmy. Významným prielomom v poznaní bolo i naše nedávne experimentálne potvrdenie schopnosti molekúl triorganocíničitých zlúčenín viazať sa na jadrové retinoidné X receptory, a tak prevziať funkciu potentných agonistov. Cieľom predkladaného projektu je sledovanie in vivo účinkov tributyl-/trifenylcíničitých izotiokyanátov v procese chemickej karcinogenézy mliečnej žľazy samíc potkana, ktoré sa opiera o naše súčasné výsledky in vitro experimentov. Zároveň sa predpokladá výskum dosiaľ nepreskúmaných protinádorových vlastností triorganocíničitých zlúčenín aktivujúcich heterodiméry RXR-RAR vrátane nových agonistov RXR na báze karboxylátov triorganocíničitých zlúčenín. Nasledovať budú in vitro analýzy molekulárnych mechanizmov vedúcich k inhibícii rastu nádorových buniek alebo k indukcii apoptózy, a to v prítomnosti/neprítomnosti prirodzených ligandov RAR receptorov na ľudských nádorových bunkových líniách prsníka: MCF-7 (neinvazívna, ER pozitívna), T47D (ER pozitívna), MDA-MB-231 (invazívna, „triple negative“) a MDA-MB-436 (invazívna, ER negatívna, PR negatívna). Plánujeme tiež získať nové údaje o možnej endokrinnej disrupcii sledovaných látok na myšacej TM3 bunkovej línii a ľudskej COV434 bunkovej línii reprezentujúcich reprodukčný systém. Predpokladáme, že riešením predkladaného projektu sa získajú nové a originálne poznatky o mechanizme účinku študovaných látok prostredníctvom ich väzby a aktivácie jadrových receptorov, ich transaktivácie, ako aj „crosslink“ s ďalšími signálnymi dráhami, ktoré prispejú k vývoju nových liečebných možností nádorových ochorení prsníka.

Mutácie asociované s Wolframovým syndrómom: rozdielne signálne dráhy v zmysle metabolizmu vápnika a funkcie mitochondria

-

Doba trvania:	1.7.2022 - 30.6.2026
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Gaburjáková Marta PhD.

Nekonvenčné kvasinky ako producenty lipidov s vysokou pridanou hodnotou

Nonconventional yeasts as producers of high value-added lipids

Doba trvania:	1.7.2021 - 30.6.2025
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Holič Roman PhD.
Anotácia:	Okrem tradičnej pekárenskej kvasinky Saccharomyces cerevisiae existuje veľká skupina tzv. nekonvenčných kvasiniek, u ktorých sa vyvinuli špecifické adaptácie metabolizmu umožňujúce využívať pre rast široké spektrum substrátov. Významnú skupinu netradičných kvasiniek predstavujú tukotvorné kvasinky schopné akumulácie veľkého množstva lipidov. Vďaka špecifickému metabolizmu lipidov a schopnosti rásť na lacných odpadových substrátoch by viaceré druhy nekonvenčných kvasiniek mohli byť využívané ako producenty komerčne zaujímavých lipidov. Projekt sa zameriava na potenciálne využitie nekonvenčných kvasiniek pri produkcii dvoch lipidov s vysokou pridanou hodnotou – kyseliny punikovej a skvalénu. Kyselina puniková je polynenasýtená mastná kyselina, ktorá je hlavnou súčasťou oleja zo semien granátovníka. Skvalén je triterpenoid produkovaný u eukaryotov ako intermediát biosyntézy sterolov. Oba lipidy majú pozitívne účinky na ľudský organizmus, vďaka čomu majú vysoký potenciál v kozmetickom a farmaceutickom priemysle a ako prídavky do funkčných potravín a krmovín. V projekte bude skúmaný efekt heterológnej expresie génov z granátovníka na produkciu kyseliny punikovej v kvasinke Schizosaccharomyces pombe a v dvoch tukotvorných kvasinkách Rhodotorula (Rhodosporidium) toruloides a Yarrowia lipolytica. Pomocou metód metabolického inžinierstva bude v projekte tiež sledovaná možnosť zvýšenia akumulácie skvalénu u R. toruloides a Y. lipolytica. Dôležitým cieľom projektu je aj charakterizácia lipidového metabolizmu a produkcia lipidov u druhov rodu Magnusiomyces a skríning nekonvenčných kvasiniek z verejne dostupných zbierok z hľadiska potenciálu produkovať lipidy s vysokou pridanou hodnotou. U identifikovaných druhov bude testovaná ich schopnosť využívať pre rast a produkciu lipidov lacné odpadové substráty. Výsledky získané pri riešení projektu tak môžu prispieť k širšiemu využívaniu nekonvenčných kvasiniek v biotechnologickej produkcii komerčne cenných lipidov.

Nová generácia antidepresív - dlhodobé účinky na potomstvo

Novel antidepressant therapy - long term consequencies on offspring

Doba trvania:	1.7.2020 - 30.6.2024
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	prof. RNDr. Lacinová Ľubica DrSc.

Nová generácia kŕmnych aditív vo výžive zvierat.

New generation of feed additives in animal nutrition.

Doba trvania:	1.1.2020 - 31.12.2023
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	MVDr. Plachá Iveta PhD
Anotácia:	V poslednom čase zaznamenávame veľký počet vedeckých publikácií venovaných využitiu fytoaditív vo výžive zvierat a to najmä tých, ktoré obsahujú fenolické zložky, ktorým sa vďaka ich chemickej štruktúre pripisujú silné antioxidačné vlastnosti.Väčšina týchto prác je venovaná iba ich vplyvu na produkčné parametre zvierat a iba málo prác je zameraných na mechanizmus účinku týchto zložiek v organizme zvierat ako aj na ich vedecky podložené účinky. Na základe našich vedomostí z odbornej literatúry sme si stanovili cieľ sledovať biologickú aktivitu tymolu, hlavnej bioaktívnej zložky Thymus vulgaris v živočíšnom organizme. Budeme sledovať jeho vplyv na procesy trávenia ako aj jeho depozíciu v jednotlivých orgánoch s cieľom pozitívne ovplyvniť zdravie zvierat. Dosiahnuté výsledky obohatia širokú vedeckú komunitu o vedomosti týkajúce sa mechanizmu účinku bioaktívnych rastlinných zložiek v organizme zvierat.

Nový pohľad na izotiokyanáty ako látky zasahujúce do homeostázy neoplasticky transformovaných buniek

A new insight at isothiocyanates as substances interfering with the homeostasis of neoplastically transformed cells

Doba trvania:	1.1.2021 - 31.12.2024
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Imrichová Denisa PhD.

Nutraceutiká a ich medicínske a zdravotné výhody pre hospodárske zvieratá.

-

Doba trvania:	1.1.2021 - 31.12.2024
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Prof. MVDr. Faix Štefan DrSc.
Anotácia:	Cieľom projektu je získať čo komplexnejší pohľad na účinok rastlinných nutraceutík na fyziologické procesy v tráviacom trakte z hľadiska zmien antioxidačného a minerálneho statusu a podpory imunity u hospodárskych zvierat.

Obranné mechanizmy mikrobiálnych a živočíšnych buniek pri znižovaní ich citlivosti na rastlinné defenzné zlúčeniny

Defense mechanisms of microbial and animal cells in reducing their sensitivity to plant defensive compounds

Doba trvania:	1.7.2020 - 30.6.2024
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Ing. Sulová Zdena DrSc.
Anotácia:	Živé organizmy si počas evolúcie vyvinuli rôzne stratégie na zabezpečenie lepšieho postavenia v súťaži o životne dôležité zdroje na Zemi. Biosyntéza rôznych biologicky aktívnych látok dávala špecifickým organizmom možnosť byť úspešnejší ako ostatné v spoločnom životnom prostredí. Existuje veľké množstvo prírodných biologicky aktívnych látok, ktoré sa syntetizujú v živých bunkách. Veľký význam medzi týmito látkami majú tie, ktoré sa vyskytujú v rastlinách. Mnoho produktov rastlinného sekundárneho metabolizmu je známych ako účinné farmakologické nástroje. Práve u látok rastlinného pôvodu je možné predpokladať ďalšie široké využitie v rôznych aplikáciách vo veterinárnej a humánnej medicíne, zvyšovaní bezpečností potravín atď. Tieto aplikácie budú podmienené rozvojom poznatkov v biovedách, ku ktorým má ambíciu prispieť aj predložený projekt. Možnosť synteticky varírovať známe štruktúry látok rastlinného pôvodu dáva prakticky neobmedzené možnosti pre racionálny dizajn nových biologicky aktívnych štruktúr. Preto sme zvolili akronym nášho projektu "omnipotence". Našim cieľom je teda orientácia na výskum vybraných rastlinných látok a ich semisyntetických analógov ako možných nástrojov modulácie proliferácie a životných prejavov mikrobiálnych a neoplastických buniek. Živé bunky vyvinuli niekoľko obranných stratégií proti toxickému pôsobeniu rôznych látok. Toto sa môže považovať za základnú vlastnosť, ktorá umožňuje bunke prežiť v prirodzenom prostredí. Okrem odozvy špecifickej pre rôzne organizmy sa počas evolúcie vyvinuli všeobecné stratégie prítomné v rôznych typoch živých buniek nevynímajúc cicavčie neoplasticky transformované bunky, eukaryotické a prokaryotické mikrobiálne bunky. Navrhovaný projekt sa bude zaoberať podrobnou analýzou účinkov vybraných rastlinných obranných látok a ich semisyntetických derivátov na neoplastické a mikrobiálne bunky.

Pilotná štúdia selektívneho pôsobenia novej generácie RNA interferenčných agens na bunkovej úrovni

A pilot study of the selective effects of a new generation of RNA interfering agents at the cellular level

Doba trvania:	1.7.2020 - 31.12.2023
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Ing. Poturnayová Alexandra PhD.
Anotácia:	Predkladaný návrh projektu sa opiera o hĺbkové znalosti súčasného stavu vedeckého i klinického poznania chronickej myeloídnej leukémie (CML) a terapeutických režimov založených na interferencii s RNA. Projekt si kladie vysoko ambiciózny cieľ: preskúmať selektívny účinok novej platformy RNA interferečných agens na bunkovej úrovni s cieľom vyhodnotiť jej terapeutický potenciál pre pôsobenie bez vedľajších účinkov plynúcich z neželaných interakcií. Z tejto perspektívy sa projekt primárne zameriava na rozsiahle štúdium bunkovej internalizácie, inhibície vzniku fúzneho BCR-ABL1 proteínu, selektivitu pôsobenia, a účinku v bunkách rezistentných na súčasne používané terapeutiká.

Plasticita mozgu v spojení s naučenou vokálnou komunikáciou u spevavcov

Brain plasticity associated with learned vocal communication in songbirds

Doba trvania:	1.1.2020 - 31.12.2023
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Niederová Ľubica PhD.
Anotácia:	Neuroplasticita alebo plasticita mozgu je schopnosť mozgu meniť sa v dôsledku nových skúseností alebo aj poškodenia. Okrem iných faktorov umožňuje neuroplasticitu aj neurogenéza. Poškodenie neurogenézy je späté so zníženými kognitívnymi schopnosťami, zmenami správania, depresiou a rôznymi neurodegeneratívnymi ochoreniami. Jedným z faktorov, ktoré by mohli ovplyvňovať neurogenézu, a tým aj učenie, pamäť alebo počet nových neurónov v poškodených oblastiach, sú cirkadiánne hodiny. Ich prítomnosť u rôznych druhov však nie je dobre preskúmaná. Preto naším prvým cieľom je zistiť, či existujú cirkadiánne oscilácie v počte vznikajúcich buniek u spevavcov. Tie majú s človekom okrem niektorých spoločných znakov neurogenézy ešte podobnú aj schopnosť vokálneho učenia. Po poškodení jednej z oblastí sprostredkujúcich naučený spev sa prejavili zmeny aj v mozočku, ktorý doteraz nebol sledovaný v súvislosti s týmto typom správania. V druhej časti projektu sa preto venujeme štúdiu funkcie mozočka pre naučenú vokalizáciu.

Posttranslačná regulácia faktorov zostrihu pre-mRNA

Post-translational regulation of pre-mRNA splicing factors

Doba trvania:	1.7.2021 - 30.6.2024
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Bágeľová Poláková Silvia PhD.
Anotácia:	Napriek skutočnosti, že viaceré faktory zostrihu pre-mRNA podliehajú posttranslačným modifikáciám, vrátane fosforylácie, sú súčasné poznatky o princípoch ich posttranslačnej regulácie stále nedostatočné. Naše najnovšie analýzy vybratých faktorov zostrihu pre-mRNA, v spojení s fenotypickou analýzou ich fosfomutantov, poukázali na dôležitú úlohu novoidentifikovaných fosforylácií týchto faktorov pri regulácii procesov zostrihu pre-mRNA a pri udržiavaní stability genómu. Detailná analýza interaktómov komplexov zostrihu pre-mRNA nám navyše umožnila identifikovať proteínkinázy, ktoré sú súčasťou komplexov zostrihu pre-mRNA a pravdepodobne sa priamo podieľajú na regulácii zostrihu pre-mRNA. V predloženom projekte plánujeme pokračovať v štúdiu molekulárnych mechanizmov posttranslačnej regulácie procesov zostrihu pre-mRNA. Na detailné objasnenie biologického významu novoidentifikovaných fosfomodifikácií zostrihových faktorov, ktorých mutagenéza viedla k poruchám v zostrihu pre-mRNA a ovplyvnila stabilitu proteínproteínových interakcií zostrihových faktorov, plánujeme využiť širokú paletu experimentálnych prístupov, vrátane afinitných izolácií komplexov zostrihu pre-mRNA, hmotnostnej spektrometrie, kvantitatívnej fosfoproteomickej analýzy, „cross-linking“ hmotnostnej spektrometrie, na ATP analógy citlivých mutantov proteínkináz, sekvenácie RNA, qRT-PCR analýzu a mnoho ďalších. Detailná analýza fenotypických prejavov pripravených fosfomutantov faktorov zostrihu pre-mRNA v spojení s identifikáciou proteínkináz zodpovedných za ich fosforyláciu, by nám mala umožniť identifikovať a charakterizovať fosforylačné miesta zostrihových faktorov, ktoré sú dôležité pre správnosť procesov zostrihu pre-mRNA a procesov udržiavania stability genómu. Získane originálne výsledky by nám mali pomôcť objasniť a bližšie charakterizovať molekulárny mechanizmus posttranslačnej regulácie procesov zostrihu pre-mRNA a objasniť príčiny vedúce k destabilizácii genómu v prípade porúch zostrihu pre-mRNA.

Potenciál a perspektíva alternatívnych zdrojov zinku vo výžive hospodárskych zvierat

Potential and prospect of alternative zinc sources in animal nutrition

Doba trvania:	1.7.2022 - 30.6.2026
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Čobanová Klaudia PhD.
Anotácia:	Predkladaný projekt je zameraný na využitie rôznych nanočastíc zinku a organických zdrojov zinku ako minerálnych aditív vo výžive zvierat a ich vplyv na absorpciu, retenciu a utilizáciu mikroelementov u prežúvavcov a hydiny. Sledovanie účinkov rôznych zdrojov zinku v diéte na fyziologické procesy a mikrobiálne parametre gastrointestinálneho traktu prežúvavcov a hydiny by malo priniesť nové zásadné výsledky v tejto oblasti. Vo všeobecnosti budú experimenty zamerané na zlepšenie minerálneho stavu a optimalizáciu tráviacich procesov u hospodárskych zvierat v snahe znížiť vylučovanie zinku a tým zaťaženíe životného prostredia minerálmi zo živočíšnej výroby. Výskum distribúcie špecifických metaloproteínov obsahujúcich zinok v tkanivách zvierat a ich závislosť od prísunu zinku vo vhodnej forme s vysokou biologickou využiteľnosťou by mal poskytnúť nové základné informácie, ktoré by mohli byť neskôr využité aj v praxi v lepšej prevencii proti oxidačnému stresu a jeho negatívnymi následkami. Skúmaný bude aj dopad rôznych nanočastíc zinku v krmive zvierat na kvalitu produktov živočíšneho pôvodu. Základné poznatky získané plnením cieľov navrhovaného projektu by mali položiť základy aj pre budúci aplikovaný výskum týkajúci sa suplementácie krmív biodostupnými zdrojmi zinku za účelom zlepšenia zdravia a úžitkovosti zvierat.

Potenciálna úloha kyseliny valproovej v potlačení zápalu

The potential role of valproic acid in attenuation of inflammation

Doba trvania:	1.8.2021 - 30.6.2025
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Balážová Mária PhD.
Anotácia:	V súvislosti so súčasnými infekciami SARS-CoV-2 a sprievodnými pľúcnymi komplikáciami je potrebné zamerať pozornosť na všetky aspekty funkcie dýchacieho systému. Vírus spôsobuje poškodenie alveolárnych buniek typu II a tým výrazne znižuje produkciu lipidov a proteínov pľúcneho surfaktantu nevyhnutných pre dýchanie a ich vylučovanie do alveolárneho priestoru. Kľúčovú úlohu zohráva i pochopenie obranných mechanizmov pľúc v reakcii na infekciu. Jedným z kritických dôsledkov infekcie SARS-CoV-2 je rozvoj syndrómu akútnej respiračnej deficiencie (ARDS). Hlavným cieľom projektu je prispieť k poznatkom o potenciálnom použití kyseliny valproovej na indukciu syntézy fosfatidylglycerolu v pľúcnom surfaktante. Na zodpovedanie konkrétnych otázok použijeme tri modely, ktoré sa líšia svojou zložitosťou - kvasinky (Saccharomyces cerevisiae), línia ľudských nádorových buniek (HAP1) a vtáčia chorioalantoická membrána. Predpokladáme, že intracelulárne zvýšená hladina fosfatidylglycerolu by mohla potlačiť zápalové reakcie u pacientov s ARDS a znížiť pripojenie vírusu k bunkovým povrchovým receptorom. To by znamenalo zníženie prenosu infekčných častíc medzi jednotlivcami a významné zmiernenie príznakov ARDS.

Príjem a metabolizmus externých sterolov počas hypoxického stresu u kvasiniek

Sterol quality control in utilisation of external sterols under hypoxic stress in yeast

Doba trvania:	1.1.2020 - 31.12.2023
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Valachovič Martin PhD.
Anotácia:	Hypoxický stres je u kvasiniek spojený so zásadnými zmenami v metabolizme membránového sterolu. V predkladanom projekte budeme študovať utilizáciu externých sterolov, predovšetkým živočíšneho cholesterolu a rastlinných sterolov, ako jeden z adaptačných mechanizmov na hypoxické podmienky. Sústredíme sa na skúmanie mechanizmov, ktorými bunka monitoruje kompatibilitu prijatého sterolu s kvasinkovými membránami ako súčasť konceptu, ktorý sme nazvali ‘sterol quality control’. Budeme analyzovať jednotlivé zložky importu: proteíny bunkovej steny, transportéry sterolu v plazmatickej membráne a sterol esterifikujúce enzýmy. S ohľadom na navrhovaný koncept budú analyzované fyzikálne a fyziologicky relevantné vlastnosti membrán, v ktorých bol natívny ergosterol nahradený sterolmi z prostredia. Príjem sterolov od hostiteľa prispieva k rezistencii patogénnych kandíd k antimykotikám, preto má projekt potenciál z hľadiska inovácie existujúcich resp. vývoja nových antifungálnych liekov.

Regulácia ryanodínových receptorov (RYR) z mozgu potkana vo fyziologických a patofyziologických podmienkach

Regulation of ryanodine receptors (RYR) from the rat brain under physiological and pathophysiological conditions

Doba trvania:	1.1.2020 - 31.12.2023
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Gaburjáková Marta PhD.
Anotácia:	Ryanodínový receptor (RYR) hrá dôležitú úlohu vo Ca2+ signalizácii v neuronálnych bunkách, ktorá sa významnou mierou podieľa na neurotransmisii. V mozgu sa exprimujú všetky tri izoformy RYR kanála, čo značne komplikuje skúmanie ich funkcie a regulácie na úrovni jednotlivých kanálov. Cieľom nášho projektu je rozpoznať jednotlivé izoformy RYR kanála izolovaného z mozgu potkana na základe vytipovaných funkčných parametrov a posúdiť, či existujú tkanivovo špecifické vlastnosti týchto izoforiem. Ďalej budeme sledovať RYR kanály z mozgu potkana v patofyziologických podmienkach, ktoré navodíme odviazaním asociovaného proteínu - FKBP12 - z kanálového komplexu stimuláciou endogénnej fosforylácie. Na RYR2 izoforme (dominantná izoforma v mozgu) otestujeme našu hypotézu o inhibičnom účinku dantrolénu, ktorý sa prejaví iba v určitých podmienkach. Našou snahou je pochopenie molekulárneho mechanizmu terapeutického účinku dantrolénu na niektoré neurodegeneratívne ochorenia, ktoré sú spájané s dysreguláciou RYR kanála.

Sledovanie prepojenia molekulárnych dejov vedúcich k rozvoju viacliekovej rezistencie v leukemických bunkách

Monitoring the interconnection of molecular events leading to the development of multidrug resistance in leukemic cells

Doba trvania:	1.1.2021 - 31.12.2024
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Ing. Sulová Zdena DrSc.

Sledovanie vplyvu UV-B žiarenia na poškodenie DNA a reparačných mechanizmov v bunkovej línií L1210 exprimujúcej P-glykoproteín

The effect of UV-B radiation on DNA damage and repair mechanisms in the P-glycoprotein-expressing L1210 cell line

Doba trvania:	1.1.2022 - 31.12.2025
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Šereš Mário PhD.

Špecifické zmeny v expresii niektorých génov zahrnuté v rozvoji rezistencie leukemických buniek voči xenobiotikám

-

Doba trvania:	1.1.2023 - 31.12.2026
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	prof. Ing. Breier Albert DrSc.

Štrukturálne usporiadanie pre-mRNA nevyhnutné pre exonizáciu Alu

RNA structural determinant of Alus exonization

Doba trvania:	1.1.2022 - 31.12.2025
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Královičová Jana PhD.

Štúdium proteínov tetraspanínovej rodiny v procese reprodukcie hovädzieho dobytka

Study of tetraspanin family proteins in cattle reproduction process

Doba trvania:	1.1.2020 - 31.12.2023
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Ing. Jankovičová Jana PhD.
Anotácia:	Tetraspaníny sú proteíny membrán rôznych typov somatických buniek mnohých živočíšnych druhov podieľajúce sa na nespočetnom množstve funkcií. Na základe popísanej expresie a funkčných experimentoch na myších gamétach je zrejmé, že sa zúčastňujú aj procesu oplodnenia. Naše analýzy potvrdili prítomnosť tetraspanínov CD9 a CD81 aj na býčích spermiách ako aj na oocytoch a embryách hovädzieho dobytka a ošípanej. Nakoľko tieto proteíny pôsobia v rámci komplexu, tzv. tetraspanínovej siete, cieľom predkladaného projektu je štúdium ďalších molekulárnych partnerov, či už z rodiny tetraspanínov alebo iných z hľadiska ich významu v procese reprodukcie hovädzieho dobytka. Získané výsledky by nielen rozšírili poznatky v oblasti fyziológie reprodukcie cicavcov, ale aj mohli prispieť k identifikácii nových markerov využiteľných v praxi, nakoľko reprodukcia hospodárskych zvierat je výhradne riadený proces.

Úloha fosfatidylglycerolu v potláčaní zápalu

The role of phosphatidylglycerol in attenuation of inflammation

Doba trvania:	1.1.2022 - 31.12.2025
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Balážová Mária PhD.
Anotácia:	V súvislosti so súčasnými infekciami SARS-CoV-2 a sprievodnými pľúcnymi komplikáciami je potrebné zamerať pozornosť na všetky aspekty funkcie dýchacieho systému. Vírus spôsobuje poškodenie alveolárnych buniek typu II a tým výrazne znižuje produkciu lipidov a proteínov pľúcneho surfaktantu nevyhnutných pre dýchanie a ich vylučovanie do alveolárneho priestoru. Kľúčovú úlohu zohráva i pochopenie obranných mechanizmov pľúc v reakcii na infekciu. Jedným z kritických dôsledkov infekcie SARS-CoV-2 je rozvoj syndrómu akútnej respiračnej deficiencie (ARDS). Hlavným cieľom projektu je prispieť k poznatkom o potenciálnom použití kyseliny valproovej na indukciu syntézy fosfatidylglycerolu v pľúcnom surfaktante. Predpokladáme, že intracelulárne zvýšená hladina fosfatidylglycerolu by mohla potlačiť zápalové reakcie v našom modeli nádorových alveolárnych buniek A549 a podobne i u pacientov s ARDS.

Úloha proteín-proteínových interakcií v regulácii srdcového ryanodínového receptora

The role of protein-protein interactions in regulation of the cardiac ryanodine receptor

Doba trvania:	1.1.2021 - 31.12.2024
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Gaburjáková Jana PhD.
Anotácia:	Ca2+ potrebný na kontrakciu kardiomyocytu sa musí vylúčiť z lumenu sarkoplazmatického retikula (SR) cez srdcový ryanodínový receptor (RYR2), ktorý tak zohráva významnú úlohu v excitačno-kontrakčnej mašinérii. Funkcia RYR2 kanála je regulovaná interakciami s asociovanými proteínmi na jeho objemnej cytoplazmatickej aj menšej luminálnej doméne. V tomto projekte sa zameriame na preskúmanie nových aspektov proteín-proteínových interakcií z luminálnej strany RYR2 kanála, kde zohráva úlohu kalsequestrín (CSQ2) ako možný Ca2+-senzor kanála. Keďže RYR2 kanál disponuje aj vlastným Ca2+ senzorom v jeho prvej luminálnej slučke, objasníme fyziologickú úlohu koexistencie týchto dvoch luminálnych senzorov. Ďalej preskúmame, ako sa štruktúrne zmeny v molekule CSQ2 vyvolané zmenou Ca2+ odzrkadľujú vo funkcii RyR2 kanála vo fyziologických podmienkach a tiež, či regulačnú úlohu CSQ2 môže nahradiť kalretikulín (CRT), ktorého expresia v SR sa pri nedostatku CSQ2 zvyšuje.

Úloha proteínov DNA opravy v génovej represii

The role of DNA repair proteins in gene repression

Doba trvania:	1.7.2022 - 30.6.2026
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Bágeľová Poláková Silvia PhD.
Anotácia:	V priebehu evolúcie si eukaryoty vyvinuli dve dráhy zodpovedné za opravu dvojvláknových zlomov počas mitózy: spájanie nehomologických koncov (NHEJ) a homologickú rekombináciu (HR). Nedávno bolo ukázané, že proteíny HR zohrávajú rozhodujúcu úlohu aj pri udržiavaní integrity genómu v procese replikácie DNA. Náš najnovší výskum naznačuje, že proteín Dbl2 spolu s ostatnými proteínmi HR spolupracujú s komplexom HIRA na zostavovaní represívneho chromatínu v blízkosti ťažko replikovateľných miest. Zaujímavé je, že bunky defektné v syntéze proteínov HR alebo komplexu HIRA vykazujú defekt v regulácii génovej expresie. Zvýšené hladiny transkripcie boli detegované najmä v oblasti LTR elementov, subtelomerických génov a antisense transkriptov. Lokalizácia aberantne exprimovaných génov významne korelovala s repetitívnymi úsekmi DNA, napr. LTR. Mechanizmus tohto javu však zostáva do značnej miery neznámy. V tomto projekte navrhujeme, že pozorovaná represia génovej expresie je integrálnou súčasťou replikácie závislej od rekombinácie. Predpokladáme, že väzba proteínu Sap1 v oblasti LTR blokuje progresiu replikačnej vidlice, čo vedie k jej zastaveniu alebo úplnému kolapsu. Nefunkčné replikačné vidlice sú následne remodelované a prenesené na jadrovú perifériu. Transport takto poškodenej DNA na jadrovú perifériu môže poskytnúť prístup poškodenej oblasti k súboru proteínov nevyhnutných pre jednotlivé opravné dráhy. Na jadrovej periférii je uprednostňovaná opravná dráha NHEJ alebo replikácia indukovaná zlomom. Po ukončení opravných procesov môžu byť postihnuté miesta rýchlo utlmené faktormi zabezpečujúcimi génový silencing, napr. HIRA komplexom, s cieľom vyhnúť sa aberantnej expresii. V tomto projekte plánujeme použiť metódy klasickej genetiky a mikroskopie, ako aj pokročilé metódy založené na sekvenovaní celého genómu, aby sme tak získali čo najpresnejší obraz o dynamike chromatínu. Veríme, že zistenia tohto výskumu budú mať široké uplatnenie v oblasti výskumu nádorových ochorení.

Úloha T-typu vápnikových kanálov v patofyziológii motorických neurónov

Physiopathology of T-type calcium channels in motor neuron function

Doba trvania:	1.1.2022 - 31.12.2025
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	dr. Weiss Norbert PhD.

Určenie úlohy dopamínu a neurogenézy v dospelosti pre naučené správanie spevavcov pomocou optogenetickej manipulácie

Examining the role of dopamine and adult neurogenesis in learned behavior of songbirds using optogenetic manipulation

Doba trvania:	1.7.2021 - 30.6.2025
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Niederová Ľubica PhD.
Anotácia:	Dopamínergická signalizácia a neurogenéza hrajú dôležitú úlohu v štrukturálnej a funkčnej neuroplasticite v dospelom mozgu. V tomto projekte sa zameriavame na úlohu dopamínergickej neurotransmisie a úlohu novovzniknutých neurónov pre kontrolu naučených vokálnych sekvencií. Zatiaľ čo existuje množstvo štúdií o učení motorickej sekvencie s externou odmenou, ako napríklad jedlo, štúdie zahrňujúce interný systém odmeňovania sú zriedkavé. Systém interného odmeňovania je spojený s dopamínovou signalizáciou a vokálne učenie a produkcia spevu spevavcov reprezentuje vynikajúci model pre takýto výskum, nakoľko spev pozostáva zo sekvencií veľmi rýchlych akcií. V tomto projekte navrhujeme použiť jednu z najmodernejších techník súčasnosti, optogenetiku. Optogenetický prístup umožňuje unikátnu kontrolu neuronálnej aktivity špecifickej mozgovej oblasti u voľne sa pohybujúcich zvierat s milisekundovou presnosťou. Navrhujeme modifikovať dopamínovú signalizáciu odmeny do striatálnej časti bazálnych ganglií a stanoviť zmeny v sekvencii spevu. Zistíme tak, ako prispieva dopamínový systém odmeňovania k učeniu spevu. V druhej časti projektu navrhujeme pomocou optogenetiky manipulovať aktivitu nových neurónov včlenených do oblasti mozgu ovplyvňujúcej produkciu spevu. Počet nových neurónov v tejto oblasti stúpa v čase, keď je štrukúra spevu variabilnejšia a do piesne sú integrované nové časti – slabiky. V projekte zistíme, či nové neuróny vzniknuté v dospelosti sú schopné modifikovať pieseň a či vnášajú alebo umožňujú variabilitu v speve.

Viaclieková rezistencia u leukemických buniek - fenotyp spôsobený interferenciou viacerých molekulárnych príčin

Multidrug resistance of leukemia cells - Phenotype caused by interference of multimodal molecular reasons

Doba trvania:	1.7.2020 - 30.6.2024
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Ing. Sulová Zdena DrSc.
Anotácia:	Viaclieková rezistencia neoplastických buniek predstavuje závažný problém pri liečbe nádorových ochorení. Nádorovo transformované bunky si vedia vyvinúť širokú škálu obranných mechanizmov, ktoré im umožnia uniknúť bunkovej smrti vyvolanej účinkom chemoterapeutík. V našom projekte sa budeme venovať výskumu rozvoja a mechanizmov rezistencie v leukemickych bunkách. Najčastejšou príčinou rozvoja rezistencie je zvýšená expresia a transportná aktivita efluxných transportérov z rodiny ABC a to najmä ABCB1 proteínu známeho aj ako Pglykoproteín (P-gp). Naše skúsenosti v predchádzajúcom období ukázali, že pri viacliekovej rezistencii zapríčinenej nadexpresiou P-gp dochádza aj k rôznym zmenám v priebehu významných procesov vedúcich k bunkovej smrti, ako sú: odpoveď na stres endoplazmatického retikula, zmeny v procesoch závislých na koncentrácii vápenatých iónov v intracelulárnom priestore. alebo progresia programovej bunkovej smrti - apoptózy. Sprievodným javom týchto procesov je remodelácia povrchových proteínov plazmatickej membrány, zmeny v ich ubiquitinácii a glykozylácii. Tieto a pravdepodobne aj mnohé iné zmeny vytvárajú zložitý obraz molekulárnych zmien zodpovedných za zníženú odpoveď buniek na farmaká vyvolávajúce smrť leukemických buniek. V predloženom projekte sme si vzali za cieľ prispieť k pochopeniu vzájomnej prepojenosti a súhre rôznych molekulárnych zmien vedúcich k rozvoju viacliekovej rezistencie v leukemických bunkách. Ako model použijeme sublínie buniek, ktoré sme získali adaptáciou na látky vyvolávajúce stres endoplazmatického retikula, inhibítory proteazómu, hypometylačné látky a vinkristín.

Vychytávanie železa a rezistencia na antibiotiká u Enterobacterales potravinových zvierat.

Iron intake and antibiotic resistance in food animal Enterobacterales.

Doba trvania:	1.1.2021 - 31.12.2024
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Bujňáková Dobroslava PhD
Anotácia:	Základným cieľom projektu bude získanie nových poznatkov o vzťahu rezistencie na antibiotiká, virulencie, vychytávania trojmocného železa a tvorby biofilmu na modelových druhoch baktérií potravinových zvierat t. j. Enterobacterales a Escherichia so zameraním sa na extraintestinálne - ExPEC, avian pathogenic - APEC a verotoxigénne - VTEC Escherichia coli, Klebsiella, Enterobacter. Zameriame sa na najdôležitejšie mechanizmy rezistencie: plazmidové ampicilinázy, cefalosporinázy, karbapenemázy, plazmidovú rezistenciu na fluorochinolóny a na rezistenciu na kolistín. U vybraných kmeňov Escherichia coli sa určí klonálna príbuznosť a aj sekvenčný typ (ST). Získané výsledky budú využiteľné v bakteriologickej diagnostike mechanizmov rezistencie interpretovaným odčítavaním minimálnej inhibičnej koncentrácie antibiotík a vo výučbe študentov.

Celkový počet projektov: 47