Profil monografie

Predkladaná bibliografia systematicky mapuje výskum socio-humanitnovedného prekladu v slovenskom kontexte. Cieľom práce je zachytiť a analyzovať publikačné výstupy v tejto oblasti a prostredníctvom mapovania ich referenčných sietí identifikovať teoretické a metodologické podložie tohto interdisciplinárneho diskurzu. Zber dát bol metodologicky uzavretý k 31. máju 2026. Korpus bol budovaný inkluzívne bez jazykových reštrikcií; zahŕňa všetky primárne zdroje v jazyku ich vzniku a sekundárne pramene v mutáciách tak, ako ich uviedli samotní autori a autorky. Výsledná databáza združuje 45 primárnych prác, z ktorých bolo vygenerovaných 1 883 bibliografických odkazov napojených na 1 583 unikátnych prameňov sekundárnej literatúry. Predbežná kvantitatívna a sieťová analýza korpusu ukazuje, že hoci je systematický výskum prekladu spoločenskovedných a humanitných textov na Slovensku relatívne novým fenoménom, nestojí na „zelenej lúke“. Jeho epistemologické jadro je jasne ukotvené a v pozícii najdôležitejších uzlových bodov stoja rozsiahle domáce historiografické a lexikografické projekty (kolektívny Slovník prekladateliek a prekladateľov: vedy o človeku a kultúre, 2024; Dejiny umeleckého prekladu na Slovensku, 2013). Z hľadiska autorskej produktivity v sekundárnej literatúre dominujú zástupcovia klasickej filológie (D. Škoviera), filozofie (E. Farkašová), kľúčové predstaviteľky translatologického výskumu (K. Bednárová, J. Truhlářová, M. Kusá) a teoretici Nitrianskej školy. Bibliografia tak dokazuje, že uvažovanie o socio-humanitnovednom preklade na Slovensku rovnomerne ťaží z domácej teórie i literárnohistorického mapovania a vyznačuje sa živým záujmom o inonárodné metodológie a kontexty.