Profil monografie

Obdobie neskorej antiky je dôležitým medzníkom vo vývoji umeleckej praxe, ktorú dnes nazývame autobiografickým písaním. Personálne výpovede s prvými náznakmi rozlíšenia medzi spomínajúcim a píšucim subjektom na seba začínajú nadväzovať a organizovať sa do genealogickej línie. Kolektívna publikácia upriamuje pozornosť na verše Gregora z Nazianzu (329/330 – 389/390), kappadóckeho teológa a básnika, ktorý sa považuje za autora prvého rozsiahlejšieho korpusu autobiografickej poézie (takmer 7000 veršov) v Európe. Kapitoly postupne otvárajú sériu problémov, ktoré so sebou sebazobrazovanie v neskorej antike prináša: dobové metódy umeleckého stvárňovania skutočnosti, intelektuálne (teologické, filozofické) rámce nazerania na seba, obraznosť a topika. Venujú sa aj samotnému autorskému subjektu, ktorý – v súlade s dobovým chápaním indivídua v komunitných väzbách – váha medzi úprimnosťou a pózou morálnej autority. Neoddeliteľnou časťou knihy je preklad všetkých Gregorových autobiografických básní, ako sú obsiahnuté v 37. zväzku Mignovej série Patrologia Graeca (1857) a v existujúcich kritických vydaniach. Básne, prevedené do prízvučnej nápodoby klasických metier, sprevádzajú registre aj rozsiahly poznámkový aparát. Čitateľská obec tak môže sledovať nekonvenčný autoportrét svätca, kde sa lyrické lamentácie miešajú s iróniou až sarkazmom.