Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Zborník Komplexnosť tvorivosti k životnému jubileu Márie Bátorovej

Zborník Komplexnosť tvorivosti k životnému jubileu Márie Bátorovej

13. 5. 2021 | videné 550-krát

Autentické presahy z osobnej sféry do nadosobného celospoločenského diania v tvorivej práci prof. PhDr. Márie Bátorovej, DrSc., sa stali inšpiráciou pre vznik zborníka príspevkov k  životnému jubileu s názvom Komplexnosť tvorivosti. Editorským kľúčom doc. Renáty Bojničanovej, PhD., a Mgr. Tamary Šimončíkovej Heribanovej, PhD., k uchopeniu rôznorodosti, ktorá sa skrýva za vedeckou aj umeleckou činnosťou jubilantky, bolo rešpektovanie hodnoty slobody prejavujúcej sa v tvorivom procese. Výsledkom je neobyčajná publikácia spájajúca rozličné druhy tvorivosti, zoskupené okolo ústrednej osobnosti, Márie Bátorovej.

Prezentácia zborníka Komplexnosť tvorivosti, ktorá sa uskutočnila 28. apríla, bola zároveň pripomenutím a oslavou životného jubilea literárnej vedkyne, spisovateľky, prekladateľky a kritičky Márie Bátorovej. Online prezentáciu, organizovanú Ústavom svetovej literatúry SAV, kde Mária Bátorová aktívne pôsobí, otvorila svojím príspevkom prof. PhDr. Tatiana Sedová, CSc. Zdôraznila v ňom dva primárne aspekty Bátorovej tvorby na základe reflexie románu Stred (2010) a vedeckej metódy kontextualizácie. Sedová naznačila základné črty metódy autor – text – čitateľ a ich kontexty ako dynamickej schémy jestvujúcej popri intencionálnom postmodernom literárnovednom prístupe. Aj napriek tomu, že Bátorová svojimi kontextovými monografiami nepodsúva iba jediný imperatívny pohľad na možnosti interpretácie textu, výrazným spôsobom rešpektuje práva autora vo vzťahu k vlastnému dielu, ako aj ku kontextom, ktoré tvoria bezprostrednú súčasť tvorivého procesu. Podobným seizmografom kontextov vzťahujúcich sa k dvom členom komunikačnej triády nitrianskej školy – k autorovi a k textu – je aj Bátorovej prozaická a básnická tvorba, ktorej interpretácia vzhľadom na osobnosť autorky a jej metodologickú bázu vylučuje postmoderné „anything goes“.

Doc. Mgr. Róbert Gáfrik, PhD., hovoril o Márii Bátorovej v súvislosti s jej vedeckými impulzmi vo vývoji slovenskej literárnej komparatistiky, ktorej ekvivalentom sa v počiatočných fázach formovania v slovenskom geopriestore pre mnohých stal Dionýz Ďurišin. K Ďurišinovým zásluhám sa pridala svojou organizačnou činnosťou aj Bátorová – stála za vznikom Kabinetu Dionýza Ďurišina na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave, neskôr rozvinutého do samostatného študijného programu literárnej a jazykovednej komparatistiky, organizovala komparatistické podujatia doma aj v zahraničí s cieľom rozšíriť výskumné perspektívy a posunúť komparatistiku od skúmania recepcie k skúmaniu typologických súvislostí medzi jednotlivými literárnymi dielami a národnými literatúrami. Za východisko uvažovania o umení v sieti typologických súvislostí si Bátorová zvolila práve slovenskú literatúru ako hodnotnú súčasť svetovej literatúry. Kontextové monografie autorky (Jozef Cíger Hronský a moderna. Mýtus a mytológia v literatúre, 2000; nem. Jozef Cíger Hronský und die Moderne, 2004; Paradoxy Pavla Straussa, 2006; Dominik Tatarka, slovenský Don Quijote. Sloboda a sny, 2012; ang. Dominik Tatarka, the Slovak Don Quijote. Freedom and Dreams, 2015) svedčia o jej snahe usúvzťažniť slovenskú literatúru s konceptom svetovej literatúry na základe genetických vzťahov a typologických súvislostí, čím smeruje k rozšíreniu vedomia o umení a kultúre relatívne malého národa cez hodnotnú umeleckú tvorbu.

V podobnom duchu pokračovala aj prof. PhDr. Katarína Bednárová, CSc., a to hodnotením obsahovej aj formálnej kvality zborníka so zdôraznením potenciálu vedeckej a reflexívnej časti prihovoriť sa čitateľovi a klásť mu nepriamo otázky, ktoré aj napriek rôznorodosti smerujú k ústrednej téme – Bednárová za ňu považuje práve literárnu komparatistiku, na pozadí ktorej možno identifikovať inšpiratívnu prácu Márie Bátorovej.

Počas celej prezentácie sa prelínal vedecký prístup s osobným vhľadom, spomienkami na určujúce momenty, ktoré stmeľujú rôzne osobnosti do jednej siete úprimných vzťahov dodávajúcich tvorivú a životnú energiu. Tak ako si Mária Bátorová ctí svoje korene a rodinu, rovnako je pre ňu dôležitá sila priateľstva. Nie je preto náhoda, že v ďakovných slovách jubilantka vychádzala z výskumu nemeckého lesníka Petra Wohllebena, ktorý hovorí o tajnej reči stromov ako o funkčnom komunikačnom systéme fungujúcom na princípe výmeny posolstiev najrôznejšieho druhu. Za komunikačný tmel vzájomných medziľudských vzťahov však Bátorová zvolila práve spoločný hodnotový systém, ktorý umožňuje aj v takýchto ťažkých časoch spojiť sa a pripomenúť si chvíle, na ktorých záleží.     

Text: Zuzana Kopecká, Ústav svetovej literatúry SAV

Súvisiace články