Prezentácia publikácie Rozmanitosť skúmania kultúrnych priestorov
V stredu 22. januára 2020 sa na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV konala prezentácia publikácie Publikácia Rozmanitosť skúmania kultúrnych priestorov: personálna bibliografia Kataríny Bednárovej, ktorá v úvodných štúdiách približuje a systematizuje a v bibliografickej časti zhŕňa vedeckú činnosť jeho dlhoročnej pracovníčky Kataríny Bednárovej.
Personálna bibliografia profesorky Kataríny Bednárovej je piatou publikáciou edície Knižnica časopisu World Literature Studies a predstavuje široký záber tejto erudovanej romanistky, invenčnej translatologičky, dôslednej prekladateľky a editorky, vysokoškolskej pedagogičky, využívajúcej v didaktickej praxi výsledky bádania kultúrnej historičky. Jej aktivity sú rôznorodé – od prekladania umeleckých textov a ich reflexie cez zoznamovanie slovenského kultúrneho priestoru s francúzskou a francúzsky písanou literatúrou, ale aj vice versa, oboznamovanie francúzskeho priestoru s hodnotami slovenskej kultúry.
„Odvaha presadzovať nové a neznáme, vysoké nároky a poctivá práca,“ to je podľa Jany Truhlářovej, kolegyne z Katedry romanistiky FiF UK i z Ústavu svetovej literatúry SAV, základnou charakteristikou vedeckých, odborných i pedagogických aktivít Kataríny Bednárovej. Práve týmito stránkami jej existencie vo vede sa zaoberajú všetky tri úvahy (L. Vajdovej, J. Truhlářovej, M. Kusej), dopĺňajúce bibliografiu pripravenú V. Čejkovou.
Libuša Vajdová vo svojom príspevku podčiarkla schopnosť K. Bednárovej uvažovať abstraktne o literatúre, jej prekladoch i recepčných osudoch v čase, a nevzdávať sa pritom práce s konkrétnym umeleckým textom. Poukázala tiež na schopnosť triediť poznatky do teórií, schém alebo komplexných dejín, ktoré v prípade tejto mnohostranne orientovanej vedkyne najmä v ostatnom desaťročí smerujú – bez ohľadu na ich odborné zameranie – k naozaj abstrahujúcim zovšeobecneniam.
Jana Truhlářová vyzdvihla význam úsilia K. Bednárovej v oblasti prác dejinného charakteru: pri týchto literárnohistorických výkonoch sa objavujú dva aspekty jej skúmania kultúrnych priestorov. Na jednej strane ide o historicky či teoreticky deskriptívne reflexie (s prirodzeným didaktickým aspektom), na druhej strane práve toto hlboké poznanie jej umožňuje formulovať odvážne hypotézy a potvrdzovať ich či vyvracať.
V týchto dvoch základných prístupoch sa podľa Márie Kusej v Bednárovej odborných aktivitách prezentuje ozajstný záujem o literárnu/kultúrnu históriu, jej cieľavedomosť, dôslednosť, ba až akási zaťatosť, s ktorou ide v bádaniach ad fontes. Je to prejav pocitu zodpovednosti voči domácemu kultúrnemu priestoru, ale i potreby jeho prezentácie smerom von, čo sa najvýraznejšie prejavilo v jej účasti na kolektívnej európskej práci o dejinách prekladu v strednej Európe Histoire de la traduction littéraire en Europe médiane. Des origines à 1989. K. Bednárová nezabúda ani na opačné garde: po roku 1989 aktívne pôsobila na lektorátoch vo Francúzsku, kde prezentovala nielen slovenský jazyk, literatúru a kultúru, ale podieľala sa a naďalej sa podieľa na početných medzinárodných projektoch spojených s aktívnou účasťou v medzinárodnej stavovskej organizácii prekladateľov umeleckej literatúry CEATL. M. Kusá k týmto trom zásadným črtám práce K. Bednárovej pridala vlastnosť vedeckej invenčnosti, sústavnej prítomnosti nápadov, ktoré stáli v základoch dôležitých translatologických grantov, dejín francúzskej literatúry, pri vzniku antológií umeleckého aj odborného prekladu.
V ďalšej diskusii Edita Gromová z Univerzity Konštantína Filozofa poukázala na formujúcu úlohu spoločného vysokoškolského štúdia, ktoré vďaka vysokým nárokom a prítomnosti novátorských osobností ako Anton Popovič vytváralo potenciál na ďalšie vedecké, v užšom zmysle translatologické pôsobenie. Konkretizáciou tohto potenciálu je aj plodná spolupráca obidvoch pracovísk, za ktorú E. Gromová Bednárovej poďakovala. Mária Bátorová v osobnom duchu poznamenala, že priateľstvo s K. Bednárovou trvá od ich doktorátu, ktorý bol aj napriek vtedajším „pohmoždeninám času“, silno prítomným aj v podobných rodinných anamnézach, dobrým obdobím. Ladislav Franek vyjadril obdiv k istému druhu vedeckej intuície K. Bednárovej, ktorá sa odrážala nielen pri práci s najnovšou literatúrou, ale napríklad aj pri návratoch k moderne, zároveň univerzálnych aj aktualizačných.
Snahou prezentovanej publikácie o diele K. Bednárovej je vyzdvihnúť rozmanitosť a rozličnosť skúmania kultúrnych kontextov, ktoré má jedného spoločného menovateľa, a tým je dôležitosť kultúrnej/historickej pamäti, jej odhaľovania i zachovávania, demýtizácie i afirmácie ako základného fungovania akéhokoľvek kultúrneho priestoru.
Mária Kusá a Eva Kenderessy, USvL SAV
Foto: Tamara Šimončíková Heribanová