Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Historická budova hvezdárne v Hurbanove. V súčasnosti je v správe Slovenskej ústrednej hvezdárne

Základy vied o Zemi a vesmíre sú už vyše 150 rokov v Hurbanove

15. 1. 2020 | videné 1219-krát

Z pohľadu prírodných vied má Hurbanovo niekoľko slovenských, európskych, ba aj svetových naj. Je najstarším slovenským vedeckým pracoviskom s pravidelnými vedeckými pozorovaniami. Založil ho uhorský šľachtic, vynikajúci odborník a všestranný vzdelanec Dr. Mikuláš Thege Konkoly (1842 – 1916).

Veľký nadšenec prírodných vied, najmä astronómie a geofyziky, bol aj konštruktérom pozorovacích prístrojov, členom mnohých medzinárodných akadémií, v rokoch 1890 až 1911 riaditeľom Štátneho ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus v Budapešti. Syn slúžneho (t. j. šľachtického sudcu) Komárňanskej župy a veľkostatkára vo vtedajšej Ó Gyalle (Starej Ďale), dnešnom Hurbanove začal na rozsiahlych rodinných majetkoch v rokoch 1867 – 1868 postupne budovať sieť observatórií. Vtedy sa začali v Hurbanove aj systematické meteorologické pozorovania.

V roku 1871 bolo založené jedno z prvých astrofyzikálnych observatórií v Európe – hvezdáreň. Za niekoľko rokov sa stalo známym na celom svete. Dr. Thege Konkoly spočiatku orientoval svoje pozorovanie na výskum slnečných škvŕn, jasných komét (ich spektier), slnečných protuberancií, meteorov a určovanie času. Neskôr sa venoval astrofyzikálnemu výskumu – astrofotometrii, spektroskopii, výskumu slnečnej fotosféry a chromosféry, fotografovaniu hviezdokôp a hmlovín, spektroskopickým a spektro-fotometrickým pozorovaniam. Vedecky dôležité boli napr. jeho pozorovania Halleyho kométy v roku 1910.

V roku 1872 meteorologickú stanicu v Hurbanove začlenili do siete meteorologických staníc Uhorska a odvtedy z nej existujú kvalitné meteorologické záznamy. Od roku 1890 neboli prerušené ani na deň, dokonca sa získavali aj počas vojnových udalostí. Od roku 1901 je meteorologické stanovište na nezmenenom mieste a takmer s nezmenenou metodikou pozorovania, čím sa meteorologické záznamy radia medzi najkvalitnejšie a najreprezentatívnejšie nielen na Slovensku.

V roku 1890 sa Dr. Thege Konkoly stal riaditeľom Štátneho ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus v Budapešti. Postupne zistil, že geomagnetické pozorovania na observatóriu v Bude sa stále viac zaťažujú poruchami v dôsledku industrializácie veľkomesta. Začal premýšľať o premiestnení observatória. Priaznivé podmienky sa núkali v Ó Gyalle, kde prvé sporadické geomagnetické pozorovania zaviedol Thege Konkoly už v období 1867 – 1871. Po roku 1890 zabezpečoval paralelné geomagnetické pozorovania v Ó Gyalle.

Okolo roku 1900 bol postavený pavilón pre absolútne merania a pribudol tiež variačný pavilón. Vzhľadom na to, že rušivé priemyselné vplyvy sa v Ó Gyalle neprejavovali, pozorovacie aktivity observatória v Bude postupne zastavili. Observatórium v Ó Gyalle oficiálne otvorili 30. septembra 1900 a zároveň odovzdali do správy uhorského štátu, ako si to želal jeho zakladateľ. Komplex sa stal najvýznamnejším svojho druhu v Uhorsku. Z pozorovacích aktivít geomagnetického observatória mali (a aj dnes majú) pre prax najväčší význam merania magnetickej deklinácie, čo je odchýlka magnetického kompasu od skutočného zemepisného severu. Počas celej existencie observatória pozorovania magnetickej deklinácie prerušili len na pomerne krátko obdobie šiestich rokov v dôsledku politických udalostí po skončení prvej svetovej vojny (1918), keď sa Stará Ďala stala súčasťou Československa.

Najstaršiu seizmickú stanicu na Slovensku postavili tiež v Hurbanove. Z geologického a seizmologického hľadiska leží v zóne najsilnejších zemetrasení na území Slovenska a Maďarska. Z historického, ale aj súčasného pohľadu sú to najmä zemetrasenia zo širšieho okolia Komárna. Nie je preto prekvapivé, že Dr. Thege Konkoly už v roku 1901 začal s výstavbou seizmického pavilónu. Od 1. januára 1902 sa začala éra seizmického monitorovania dvoma horizontálnymi kyvadlami. V tom čase seizmická stanica patrila k svetovej špičke a Rakúsko–Uhorsko patrilo medzi prvé štáty na svete, ktoré mali funkčnú seizmickú sieť na monitorovanie zemetrasení.

V rokoch 1909 až 1912 pôvodné seizmografy postupne vymenili za modernejšie horizontálne kyvadlá typu Mainka. Prvé zemetrasenia zaznamenané týmito typmi seizmografov boli z 8. júla 1911. Od roku 1912 sa seizmografy typu Mainka stali jedinými prístrojmi na zaznamenávanie zemetrasení v Ó Gyalle a fungujú takmer nepretržite dodnes. Prístroje sú unikátne aj v Európe a patria medzi najstaršie fungujúce seizmografy na svete. Na rozdiel od dnešných moderných digitálnych prístrojov zaznamenávajú údaje ešte stále klasicky, t. j. mechanicky vyrývaním ihlou na začadený papier. Záznamy sú možno trvácnejšie ako tie, ktoré sa neskôr robili na magnetické médiá a fotopapier.

Dedičstvo Dr. Mikuláša Thegeho Konkolyho je zaväzujúce.  V súčasnosti je tento vedecký areál (okrem iného aj s krásnym, pamiatkovo chráneným parkom) v správe, resp. užívaní viacerých vedeckovýskumných inštitúcií: Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove,  Ústavu vied o Zemi SAV a Slovenského hydrometeorologického ústavu. Je našou povinnosťou starať sa o tento jedinečný vedecký komplex a moderne ho rozvíjať.

Ján Madarás, Pavol Nejedlík, Fridrich Valach, Kristián Csicsay, ÚVZ SAV

Marián Vidovenec, Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo

Foto: Ján Madarás