Aktuality

Geológovia zo Slovenskej akadémie vied v uplynulých mesiacoch dôkladne skúmajú, aké typy usadenín sa nachádzajú v tatranských plesách a akú hrúbku dosahujú. Vedia zdokumentovať, ako sa menili v čase vodné spoločenstvá tatranských plies a čo túto zmenu podmienilo. V spolupráci s českými geológmi zisťovali napríklad obsah ortuti, ktorej vysoká koncentrácia je v usadeninách modernej doby. Vedci veria, že zistené výsledky pomôžu pri lepšej ochrane a spravovaní tatranskej prírody, predovšetkým plies.

„Vôbec po prvý raz sme opísali na našom území jemne laminované usadeniny, ktoré sa nazývajú varvy. Sú typické pre škandinávske krajiny a ich vznik je spojený s ľadovcom a jeho každoročným rýchlejším topením v letných mesiacoch. Varvy sa vyskytujú iba v niektorých plesách, a to výlučne pod organogénnymi usadeninami, ktoré v Tatrách vznikajú dodnes,“ povedal Radovan Kyška-Pipík z Ústavu vied o Zemi SAV.

Geológovia našli v Tatrách aj pakomáre. Ide o vodný hmyz, ktorý prežíva vo vode s teplotou 5 – 7 °C. Dnes sa vyskytuje už iba v najvyššie položených vysokohorských plesách. V údolí východne od Hrebienka našli geológovia jazero. O jeho existencii doteraz neboli priame dôkazy.

„Podarilo sa nám v tejto časti navŕtať usadeniny, ktoré vznikajú výlučne v jazernom prostredí. Sonarový prieskum nám preukázal, že usadeniny a dno tatranských plies sú také rozdielne, ako sú rozdielne tatranské štíty a každé má svoj vlastný príbeh vývoja na pozadí celkového historického vývoja Tatier,“ povedal geológ.

Doterajšie výsledky výskumu ukazujú, že doba ľadová sa v Mengusovskej doline končila pred 10 000 rokmi, ale v iných dolinách môže byť vek roztopenia ľadovca aj mladší, približne 9 000 rokov. (huc)

Ilustračné foto