Aktuality

Možno je to len výstrel z bambitky na premenlivý pohyblivý a zdanlivo neuchopiteľný terč. No vďaka za každý podobný „výstrel“, za každý krok po sypkom piesku, pod ktorým je pevné podložie. Vysokoškolské štúdium sa v našich pomeroch dá prirovnávať k rôznym obrazom a môžu sa o ňom viesť rôzne polemiky. Je však nesporné, že stráca na kvalite a že sa stáva – tovarom.

V stredu 20. novembra popoludní sa v Aule SAV v Bratislave uskutočnila projekcia dokumentárneho filmu „Univerzity a svoboda“ (Réžia: Zuzana Piussi, Vít Janeček. ČR, 2019, 70 min.). Film je o vzdelaní a vzdelávaní. Má široký záber tematicky aj časovo. Autori ho natáčali ho v rokoch 2012 až  2018. „Hľadali sme zárodky budúcich problémov, ktoré môžu zmeniť inštitúciu univerzity v jej podstate. Nakrúcali sme ale možno príliš dlho a nepostrehli sme, že zmena už prešla okolo  nás,“  hovorí v úvode autor filmu Vít Janeček.

Úvodná expozícia o zmysle vzdelania, o slobodnom objavovaní nového a jeho degradácie na „výťah“ ku kariére a následne na jej „poistenie“, otvára sled otázok o kvalite vzdelávania, o plagiátorstve, kupovaní titulov aj o predátorských časopisoch. O množstve problémov, ktoré autori počas siedmych rokov vo vysokom školstve odkryli. Vzdelanie sa pod vplyvom rôznych súvislostí stalo tovarom. Film sa zaoberá funkciami súkromných aj štátnych vysokých škôl a ich premenami. Nevyhýba sa ani háklivým súradniciam školného a darov, systémom kontroly kvality a zadlženosti študentov. Pôsobivo a výstižne to opísal v jednej zo svojich beletristických kníh o štúdiu práva (Bar u kohúta) aj John Grisham.

Výsledkom dvoch tlakov: sprava sa vyžaduje efektívny výstup do praxe, zľava inklúzia čo najväčšieho percenta populácie do vzdelávacieho systému, je masifikácia a strata kvality obsahu. Študentské videá ukazujú, čo študenti od školy očakávajú – nezáväznú zábavu počas štúdií a rýchlu kariéru meranú výškou platu po ukončení školy. Dovnútra kvalitu stráži demokraticky volené vedenie škôl. Film však ukazuje aj neradostné zákulisie jednej voľby dekana. Aj spôsoby nekorektného získavania diplomov. Aj devalváciu prestížnych vedeckých časopisov schopných za poplatok uverejniť kadečo. Film naznačuje rezistenciu vysokých škôl v ČR voči zmenám a snahu „nevidieť, nevedieť, nezverejňovať“ čokoľvek, čo by mohlo znižovať ich kredit.

O to zaujímavejšia bola diskusia po skončení premietania filmu, okrem iných aj s V. Dvořákovou, poslednou predsedníčkou Akreditačnej komisie v ČR, s F. Gömörym a I. Barákom z iniciatívy Veda chce žiť a L. Lacinovou, členkou Predsedníctva SAV.

(spn)

Foto: Martin Bystriansky