Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ilustračné foto.

Dialóg sociológie a literárnej vedy

18. 11. 2019 | videné 578-krát

Bodkou za týždňom vedy a techniky bol pre Sociologický ústav SAV diskusný podvečer pre širšiu verejnosť, pripravený v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV a za organizačnej podpory Goetheho inštitútu v Bratislave. V stredu 13. novembra vystúpili v knižnici Goetheho inštitútu v spoločnej debate nazvanej Sociológia ako fejtón kanadská profesorka sociológie a členka Kanadského centra pre nemecké a európske štúdiá Babara Thériault a slovenský germanista a nederlandista a zároveň aj prekladateľ profesor Adam Bžoch. 

Sociológ Miroslav Tížik, ktorý celú debatu uviedol a moderoval, naznačil súčasný deficit publicisticky adekvátnych a komunikatívnych textov z oblasti sociológie a viacerých iných spoločenských vied, ktoré by dokázali prinášať stručné, no zároveň nezjednodušujúce a nebanalizujúce výsledky sociologického poznávania širšej verejnosti. Okrem ojedinelého súčasného príkladu naznačil niekoľko postáv z dejín slovenskej sociológie a intelektuálneho života, ktoré boli okrem vedeckej fundovanosti aj pôsobivými publicistami. Na príklade takýchto publicisticky aktívnych autorov ukázal na podobu vplyvu nemeckej humanisticky zameranej intelektuálnej tradície, ktorá však z dejín a aj súčasnosti sociológie na Slovensku postupne mizne. Cieľom debaty však bolo najmä pripomenutie si silnej nemeckej intelektuálnej tradície písania fejtónov, esejí a iných drobných literárnych žánrov, ktorých vrcholným obdobím boli 20. a začiatok 30. rokov minulého storočia. Práve sociológovia a intelektuáli, ktorí dosahovali majstrovstvo v týchto žánroch, inšpirovali americkú sociológiu a spoločenské vedy. Cez americkú reflexiu ich myšlienok sa ich autori  a idey stali súčasťou globálneho sociologického poznania a ovplyvnili aj spôsob písania množstva vplyvných súčasných sociológov, medzi ktorými je asi najznámejší Zygmunt Bauman.

Kanadská profesorka Barbara Thériault, dôverne oboznámená s európskym prostredím a najmä s postkomunistickými krajinami, kde sama štipendijne pôsobila a aktuálne opäť pôsobí ako stadtschreiberin (mestská spisovateľka), prezentovala niektoré z jej záverov o tomto spôsobe písania. Sú súčasťou jej pripravovanej knihy, ktorá by mala vyjsť na jar budúceho roku v Lipsku. Experimentálnu sociológiu, ako označila novinovú publicistiku, považuje na jednej strane za zábavnú a elegantnú formu písania, no na druhej strane zdôraznila jej empirickosť a hlboké ukotvenie v sociologickej teórii. Sama prezentovala dva vlastné fejtóny zo súčasného nemeckého Erfurtu, kde je momentálne na ročnom výskumno-pedagogickom pobyte. Cez ne naznačila aktuálnosť viacerých už klasických postáv svetovej sociológie medzi ktorých je možné zaradiť Georga Simmela, Sigfrieda Kracauera alebo Norberta Eliasa. 

Debatu rozprúdili vstupy profesora Adama Bžocha, známeho okrem množstva prekladov z holandčiny aj zostavením vydania a prekladom množstva prác nemeckého intelektuála Waltera Benjamina. Kritické postrehy profesora Bžocha o špecifikách žánrov  a o tradícii takéhoto písania v slovenskom intelektuálnom priestore, ale aj o jej postupnom vytrácaní sa v súčasnosti, boli doplnené množstvom príkladov, keď reflexiu o stave spoločnosti a doby dokázali veľakrát prinášať aj ľudia, ktorí neboli formovaní ako sociológovia.

Práve v polemike o tom, ako je dôležitá sociologická spisba pre literárnu vedu a ako sú dobrí literárni vedci inšpiratívni pre sociológiu sa ukázalo, ako podnetná a produktívna je táto nemecká intelektuálna tradícia pre rozvoj oboch vedných disciplín aj v súčasnosti. Kanadsko-nemecko-slovenská konfrontácia však poukázala aj na aktuálne oslabovanie možností takéhoto spôsobu vedeckého písania u nás. Prízvukovali to aj diskusné vstupy z auditória, ktoré upozornili na tlak scientrometrických požiadaviek na publikovanie u akademických pracovníkov. Konkrétne akademické publikácie profesorky Thériault a reflexie profesora Bžocha však ukázali viacero možností, ako je možné prekonávať povyšovanie formy nad obsah bez toho, aby forma či obsah takýchto textov museli utrpieť na svojej kvalite.  

Ducha debaty veľmi dobre dotvorila tlmočníčka z a do nemčiny Blanka Mongu, ktorá práve na tému fejtón ako publicistický žáner obhájila v Berlíne svoju dizertačnú prácu.

Bližšie informácie o podujatí sú na stránke: https://www.goethe.de/ins/sk/sk/ver.cfm?fuseaction=events.detail&event_id=21679042

Miroslav Tížik, PhD., Sociologický ústav SAV