Aktuality

„Oľutovali ste niekedy svoje rozhodnutie?“ spýtala sa na začiatku prednášky publika Mgr. Daša Strachanová, doktorandka Ústavu experimentálnej psychológie CSPS SAV. Prednáška mala názov Moja pravda je lepšia ako tvoja a bola prvou v tomto ústave v rámci Týždňa vedy a techniky.

Takých rozhodnutí zrejme má každý v živote niekoľko. A ako to D. Strachanová odôvodnila, je to preto, lebo máme sklon podľahnúť sebapotvrdzovaniu. Laicky povedané – vieme sa presvedčiť, že naše rozhodnutie je jediné správne. „Interpretujeme informáciu, ktorá je v súlade s naším rozhodnutím,“ vysvetľuje odborníčka a ako príklad uvádza kúpu ojazdeného auta, keď ho súrne potrebujeme a sme presvedčení, že to, na ktoré sme natrafili, je určené práve nám; neprekážajú drobné nedostatky, ktoré sa však časom ukážu ako závažné. Prečo je to tak? Prečo „viac nerozmýšľame“? Máme lenivé mozgy. „Nechce sa nám zvažovať možnosti, nie sme schopní vyhodnocovať informácie a chýba nám motivačná perspektíva – sme úplne zaujatí tým, že dosiahneme cieľ, ktorý chceme,“ objasňuje naše správanie D. Strachanová.

Ako však predísť týmto „ľutovaniahodným“ rozhodnutiam? Je to jednoduché – predstaviť si opak, použiť formulku „čo by bolo, keby...“. Zvážiť opačné rozhodnutie (Čo ak by sme to auto nekúpili?). Mnoho vecí totiž závisí od toho, ako si ich interpretujeme, uzatvára Daša Strachanová.

Sú netechnické zručnosti skvelý pomocník alebo neužitočný koncept? S objasnením prišla v druhej prednáške Mgr. Zuzana Kaššaiová a hneď na úvod povedala, že téma nie je veselá, pretože sa dotýka aj ľudských chýb v zdravotníctve. „Chyby robíme buď z nevedomosti, alebo pre ľudskú hlúposť, z nedbanlivosti či pre bezcitnosť,“ konštatuje doktorandka, ktorá sama skúma chyby práve v zdravotníctve. V ňom sa relatívne veľké percento pochybení pripisuje lekárom, no neskúma sa, čo všetko môže byť za tým. V zdravotníctve je často jednotlivec súčasťou tímu, napriek tomu sa za chybou vidí len jeden človek. Z. Kaššaiová spomenula aj silu médií – často ukazujú na pochybenie lekára. „Obviňovanie jednotlivca nerobí systém bezpečnejším,“ zdôrazňuje odborníčka. Riešenie vidí v identifikácii chýb a zručností a prechode z „kultúry viny a obviňovania“ na kultúru bezpečnosti.

O rizikách pri podnikaní hovorila Mgr. Andrea Zelienková. Snažila sa vysvetliť, z akého dôvodu sa ľudia púšťajú do rizika. Rozhodnutie podnikať väčšinou robíme pod tlakom, za podmienok veľkého rizika a stresu. Podľa štatistiky až 50 percent malých a stredných podnikateľov do piatich rokov zlyhá (na Slovensku to bolo za roky 2011 – 2015 až 59,6 %). „Napriek tomu sa k tomuto rozhodnutiu niektorí ľudia odhodlajú,“ hovorí A. Zelienková, ktorá sa rozhodla skúmať motív, resp. aké kognitívne (poznávacie) predpoklady môžu mat ľudia, ktorí sa vo vyššej miere púšťajú do rizika. A ako sa vyhnúť sklamaniam? Nepodceňovať prevenciu. Nepodliehať nadmernej sebadôvere, nerealistickému optimizmu a ilúzii kontroly, ktoré patria k najčastejším kognitívnym odchýlkam - chybám v úsudku, či ísť do rizika,“ odporúča A. Zelienková z Ústavu experimentálnej psychológie SPSV SAV.

Text a foto: an