Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ing. Gabriela Ondrovičová, PhD., v plnom nasadení.

Mitochondrie – bunkové elektrárne

15. 10. 2019 | videné 1404-krát

Už pri prvom pohľade na zväčšené obrázky mitochondrií, ktoré Ústav molekulárnej biológie SAV výstižne pomenoval ako bunkové elektrárne, bolo zrejmé, že táto oblasť ži žiada väčší priestor na vysvetľovanie. „Času máme dosť. Pre všetkých,“ usmievala sa Ing. Gabriela Ondrovičová, PhD., z oddelenia biochémie a štruktúry proteínov.

Patrí k zanieteným popularizátorom biochémie a názornosťou vysvetľovania hravo vtiahne aj laikov do mikrosveta, ktorý máme v sebe. Automaticky ho využívame bez toho, aby sme detailnejšie poznali jeho tajomstvá. „Ľudské telo potrebuje energiu. Aby sa mohlo hýbať, tráviť, myslieť. Nemáme  benzínovú nádrž ako autá. Máme však mitochondrie v našich bunkách,“ upúta aj flegmaticky sa tváriacich školákov Ing. Gabriela Ondrovičová, PhD., už prvými vetami.  „Každá bunka má iný počet mitochondrií. Veľa ich je v pečeňových, nervových bunkách. Najviac ich je ženskom vajíčku, no napríklad v červených krvinkách chýbajú. Mitochondria je zodpovedná za to, že v nej vzniká adenozíntrifosfát. Oxidatívnou fosforiláciou. Zjednodušene spotrebúvaním kyslíku. Slúži predovšetkým ako prenášať fosfátu v rámci energetického metabolizmu bunky, teda opäť zjednodušene ako univerzálny zdroj energie všetkých živých organizmov.“

Mitochondrie majú bakteriálny pôvod a sú jedinečné v tom, že majú vlastnú DNA, ktorá je dedená z generácie na generáciu. Jej poznaním môžeme zostaviť strom života všetkých živých organizmov na Zemi. V rámci Európskej noci výskumníkov sa hovorilo aj o rozdieloch medzi mitochondriálnou a jadrovou DNA. Aj o tom, ako sa klinicky prejavujú mitochondriálne ochorenia v postihnutých orgánoch a tkanivách. „Kondícia mitochondrií má zásadný vplyv na celý organizmus. Zníženie funkčnosti mitochondrií je príčinou celého radu závažných ochorení ako je Parkinsonova a Alzheimerova choroba, diabetes mellitus, kardiovaskulárne problémy, epilepsia, demencia.“  Pre mnohých to nebola na Európskej noci výskumníkov v Bratislave ľahká téma, no našli sa aj učiteľky z gymnázií, ktoré si žiadali podklady, aby mohli tému buniek a mitochondrií na škole názornejšie vyučovať. Nehovoriac o študentkách, ktoré sa hneď pýtali kde môžu študovať biológiu a aká je ťažká. O tom, že je zaujímavá ich prezentácia Ústav molekulárnej biológie SAV rýchlo presvedčila. (spn)

Foto: Tomáš Benedikovič