Aktuality

Maketa dymiacej sopky nemôže chýbať. Rovnako ako tím zanietených propagátorov. Už sú každoročne „inventárom“ prezentácií Ústavu vied o Zemi SAV na Európskej noci výskumníkov. Nie náhodou sú ich stánky každoročne najobliehanejšie.

„Tento rok sme veru trochu rozpínaví,“ usmieva sa RNDr. Ján Madarás, PhD., riaditeľ ústavu, ktorý sa rozložil v bratislavskej Starej tržnici až v piatich stánkoch. „Ďalší máme v Banskej Bystrici. Okrem iného tam ukazujeme ako vznikali fosílie alebo ako sa topili ľadovce v Tatrách.“ 

Širokospektrálne zameranie ústavu umožňuje variabilnú ponuku tém pre záujemcov. Nikolas Hoja, žiak šiestej triedy z Trnavy, detailne skúma najskôr model sopky. Zemetrasenia mnohých fascinujú. Nadlho sa však pristavuje aj pri sklenenom obdĺžniku, do ktorého Ivana Koubová postupne prisýpa piesok, múku, pomletú kávu – materiály rôznej farby a zrnitosti. „Modelujeme pokus vrásnenia, ktoré trvá milióny rokov, no my stlačíme rôzne vrstvy do niekoľkých desiatok sekúnd,“  vysvetľuje Ján Madarás. Vzdialene to pripomína prešovanie hrozna, no vrstvenie v sklenenom „akváriu“ vytvára fascinujúce obrazce. „Geológia, vznik Zeme, jej vrásnenie, tektonické platne, všetko ma zaujíma,“ neskrýva nadšenie Nikolas, jeden z mnohých chlapcov, ktorý si už cielene vyberá objekty záujmu na Noci výskumníkov. Vidno na ňom, že aj zdanlivo sterilná statická veda geológia môže byť atraktívna. Hoci aj odlievaním kópií pravých fosílií morských živočíchov, ktoré ponúka hneď susedný stánok. K dispozícii sú aj rôzne druhy skamenelín, sedimentárnych hornín, na skúmanie voľným okom aj pod mikroskopom. Lákadlom sú najmä vzorky polodrahokamov, rádioaktívnych minerálov a rôznych odrôd kremeňa. Vzácnosťou zasa kryštáliky zlata.

„Ľudia by mali o geológii viac vedieť. Snažíme sa aj na Ministerstve životného prostredia SR aj na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR presadiť, aby sa geológia aspoň v nejakej miere sa dostala znovu do škôl. Nemôžeme chcieť, aby sa deti učili kryštálové mriežky, alebo presné klasifikácie hornín a kameňov, no na základe zemských procesov im môžeme ukázať, že geológia je dôležitá pre nás život. Poznávame a vysvetľujeme vďaka nej vývoj našej planéty, procesy, ktoré sa v nej odohrávajú,“ pripomína Ján Madarás. (spn)

Foto: Tomáš Benedikovič