Aktuality

V učebniciach dejepisu asi mnohé zo zaujímavostí, ktoré oscilujú na hrane kuriozít, nenájdete. V knihe História zadnými dverami od autorov z Historického ústavu SAV však áno. Pôvodne mala mať nevšedná publikácia názov - Úsmevné dejiny. Lenže, nie všetko je v nej úsmevné, hoci ani o smiech pri jej čítaní nie je núdza.  

„Bol to náš zámer. Ukázať, že naše aj svetové dejiny nie sú len vážne. Vytiahnuť z nich rôzne súvislosti a zaujímavosti, ktoré neraz ostávajú pod pokrývkou závažných faktov,“ vysvetľuje riaditeľ Historického ústavu SAV PhDr. Slavomír Michálek, DrSc. Logicky však už vlani pri jej vydaní vyklíčila otázka, či sa majú akademici, seriózne vedecky skúmajúci historické fakty, zaoberať raritami dejín, prípadne ich miestami až absurdnými detailami. „Práve skutočnosť, že pri vedeckej práci takmer každý z nás historikov natrafí aj na rôzne kuriozity, nás inšpirovala, aby sme si dopriali „luxus“ dokresliť historické udalosti aj fakty aj málo známymi skutočnosťami.“

Kniha História zadnými dverami je unikátny projekt, v ktorom sa viac ako päťdesiat historikov SAV spojilo a prinieslo niekoľko desiatok príbehov, ktoré ukazujú, že dejiny nie sú len výpočtom rokov a faktov. História zadnými dvermi popisuje vtipné, ba aj absurdné stránky minulosti. Smiešne situácie či pikantérie si môžeme prečítať o takých postavách ako boli  Kennedy, Chruščov, Štefánik či Hurban Vajanský. A všetky sú, na rozdiel od dnešnej bulvárnej tlače, overené. „Nie je to lacný bulvár ani vykonštruovaná publicistika,“ zdôrazňuje zostavovateľ knihy Slavomír Michálek. No možno práve odhaľovanie histórie „spoza dverí“ môže byť príťažlivým čítaním aj pre zvedavcov, ktorí o historické fakty „nezakopnú“.   

Na prezentácii knihy v Univerzitnej knižnici v Bratislave 10. októbra podvečer v rámci cyklu Historia magistra sedmička spomedzi päťdesiatich autorov hovorila o svojich témach a príbehoch, ktoré spracovali. Mgr. Peter Bystrický, PhD., pripomenul, že čo bolo úsmevné v stredoveku, nemusí vyvolávať úsmev v súčasnosti a naopak. Pobozkanie psa na zadok v rámci trestu namiesto vyplácania odškodného ostáva však aj po rokoch zvláštnou kuriozitou. Mgr. Diana Duchoňová, PhD., zasa načrela do výchovy uhorskej šlachty v období ranného novoveku, do krutej doby vojnových konfliktov aj do návštev lacných verejných domov. Mgr. Karol Hollý, PhD., upozornil na príchod fenoménu tlače v 19. a 20. storočí. Na zrod polemík v časopisoch, ktoré sú cenným podkladom pre skúmanie dobových súvislostí historikmi. Mgr. Linda Osyková, PhD., pridala kuriozity z prvých predvolebných kampaní v medzivojnovom Česko-Slovensku a Mgr. Jakub Drábik. PhD., doplnil prezentáciu príbehom Američana Daga, ktorý sa nedobrovoľne a náhodne ocitol vo vietnamskom zajatí. Napokon, aj zo športovej oblasti z prvej polovice 20. storočia sa pri prezentácii Mgr. Mateja Homolu, PhD., bolo nad čím pousmiať.

V kontexte už napísaných príbehov a kuriozít potešil v následnej diskusii prísľub riaditeľa Historického ústavu SAV, že sa už pripravuje aj „dvojka“ Histórie zadnými dverami, ktorá bude vraj rovnako čitateľsky atraktívna ako prvý diel.

Stano Ščepán

Foto: Tomáš Benedikovič