Aktuality

S pribúdajúcimi rokmi sa čoraz viac vnárame do spomienok. Čím sú košatejšie, tým častejšie. Niekedy s nostalgiou, no ak pamäť aj radosť zo života „slúžia“, zväčša s úsmevom. Za plné priehrštie ich rozdávali aj dvaja významní slovenskí ekológovia, ktorých akadémia pri príležitosti ich životných jubileí v stredu 10. júla v Bratislave ocenila Zlatou medailou SAV a Medailou za podporu vedy SAV.

Ako zdôraznil predseda SAV prof. Pavol Šajgalík, udeľovanie vyznamenaní SAV je nielen ocenením, vyjadrením úcty a rešpektu najvýznamnejším osobnostiam, ktoré spojili svoj život aj s akadémiou, ale súčasne aj impulzom pre mladých vedcov, aké výsledky sa dajú zanietenou prácou a nadšením aj v našich podmienkach vo vede dosiahnuť. Podpredseda SAV pre druhé oddelenie prof. Karol Marhold v laudatiu pripomenul niektoré úspechy oboch vyznamenaných.

Dr.h.c. prof. László Miklós, DrSc., rodák z Tornale, je medzinárodne uznávaným krajinným ekológom. Jeho väčšia časť vedeckej aktivity bola spätá s Ústavom krajinnej ekológie kde naštartoval svoju vedeckú kariéru. Už ako študent Prírodovedeckej Fakulty v Bratislave pôsobil na Ústave, vtedy Ústave experimentálnej biológie a ekológie CBEV Slovenskej akadémie vied (predchodca ÚKE SAV) ako pomocná vedecká sila. Venoval sa najmä skúmaniu prírodnej zložky krajiny, čo mu otvorilo dráhu moderného smeru krajinno-ekologického plánovania.  Odborne vytvoril tandem s bývalým šéfom ústavu prof. RNDr. Milanom Ružičkom, DrSc. a spoločne vytvorili svetoznámu metodiku krajinnoekologického plánovania LANDEP, ktorá bola zakotvená v Agende 21 z Rio Summitu ako jedna z odporučených metód pre integrovaný manažment prírodných zdrojov. Bola aplikovaná v 8 krajinách sveta. Významný je aj jeho prínos v tvorbe atlasových diel.

Neskôr sa venoval aj pedagogickej činnosti. Je zakladateľom a dlhoročným vedúcim Katedry UNESCO pre ekologické vedomie a trvalo udržateľný rozvoj FEE TU Zvolen. Jeho vedeckú a pedagogickú činnosť ocenili aj zahraničné univerzity keď mu udelili štatút hosťujúceho profesora – Roskilde University Centre, Dánsko, Universität f. Bodenkultur Viedeň, Technische Universität, Viedeň.

V roku 1990 sa stal námestníkom ministra životného prostredia  (zodpovedný za ekologickú politiku Slovenska). V rokoch 1998 – 2006 pôsobil ako minister ŽP SR a v rokoch 2006 – 2010 ako poslanec NR SR, podpredseda Výboru pre poľnohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Počas tejto politickej kariéry implementoval vedecké poznatky z jeho vedeckej kariéry do environmentálnej politiky. Od roku 2016 pôsobí vo funkcii poradcu ministra životného prostredia SR. Bol významným reprezentantom Slovenska na medzinárodnej scéne. Pôsobil ako prvý prezident European Association of Landscape Ecology (IALE Europe). V súčasnosti pôsobí na Ústave krajinnej ekológie SAV ako vedúci vedecký pracovník a na Technickej univerzite vo Zvolene, Fakulta ekológie a environmentalistiky, vedúci Katedry UNESCO pre trvalo-udržateľný rozvoj a ekologické vedomie, garant študijného programu Environmentálny manažment. Akadémia mu udelila Zlatú medailu SAV.

Ing. Július Oszlányi, CSc., sa narodil v roku 1944 v Trnave a Medailu za podporu vedy SAV získal za významný príspevok k rozvoju vedy a výskumu vo vednom odbore ekológia a za zvýšenie vedeckého kreditu SAV v Európskom výskumnom priestore. Je za ním množstvo práce aj množstvo aktivít a funkcií, ktoré vykonával alebo vykonáva. Odmalička chcel byť lesníkom. Po skončení Lesníckej fakulty Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene (1967)  pracoval v Lesnom závode Stupava (1967-1969) a od roku 1969 na Výskumnom ústave lesného hospodárstva v Bratislave. Zapojil sa do celosvetového programu pre ekosystémový výskum a vypracoval nové metódy odhadu celkovej biomasy drevinnej vrstvy lesného ekosystému, listovej plochy, kategorizácie biomasy ako aj prírastku. Rozpracoval nové metódy produkčnej ekológie lesa (energetické hodnotenie drevinnej časti biomasy).

Od roku 1985 pracuje v Slovenskej akadémii vied. V tomto období sa venoval najmä otázkam antropických vplyvov na stabilitu lesného ekosystému. Najviac analýz urobil v bukových lesoch, významné boli aj jeho práce v lužných lesoch, najmä  pozdĺž Dunaja. Šestnásť rokov pôsobil vo funkcii riaditeľa Ústavu krajinnej ekológie SAV.  Za toto  obdobie významne prehĺbil a rozšíril aktivity ústavu vo výskumnej, aplikačnej, ale i vedecko-organizačnej, výchovnej i propagačnej oblasti. Asi najvýraznejším je jeho prínos k medzinárodnej spolupráci ústavu a budovanie jeho pozície v európskom výskumnom priestore. Prelomovým v tomto ohľade bol projekt Phare Topic Link on Nature Conservation, zameraný na podporu ochrany prírody v dvanástich krajinách strednej a východnej Európy, ktorý viedol. Nasledovali ďalšie projekty, celkovo viedol slovenský tím vo viac ako 20 medzinárodných projektoch, z väčšej časti išlo o projekty Rámcového programu EÚ.

Meno Ing. Júliusa Oszlányiho, CSc.  sa neodlučiteľne spája s programom OSN pre kultúru (UNESCO) a najmä s jeho programom Človek a biosféra (MaB). Od roku 1993 bol predsedom Slovenského národného komitétu medzivládneho programu MaB a členom Predsedníctva Slovenskej komisie pre UNESCO.

Ďalšou oblasťou, v ktorej zanechal v slovenskej vede nezmazateľnú stopu, je dlhodobý ekologický výskum. Bol zakladajúcim členom Výkonného výboru Medzinárodného dlhodobého ekologického výskumu (ILTER), národným koordinátorom LTER Slovensko a viedol sekretariát regionálnej siete LTER pre strednú a východnú Európu.

V poďakovaniach obaja ocenení zvýraznili, ako si vyznamenania vážia, pripomenuli slobodný priestor a možnosti, ktoré dostali v SAV na svoju prácu a nezabudli ani na žartovanie a srdečnú priateľskú náladu ako osobnosti, ktoré majú na čo spomínať a ktorých život ešte stále baví aj napĺňa.

Stano Ščepán

Foto: Tomáš Benedikovič