Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Pyramídy Barkal

Slovenskí egyptológovia a archeológovia idú do Sudánu

11. 1. 2019 | videné 817-krát

Slovenskí egyptológovia a archeológovia budú v januári a februári 2019 skúmať archeologickú lokalitu Duwejm Wad Hadž v Sudáne, v oblasti starovekej Núbie. Nachádza sa asi 350 km severne od hlavného mesta Chartúmu, pod  4. nílskym kataraktom. Neďaleko nej leží jedna z najvýznamnejších sudánskych lokalít – slávna „osamelá“ hora Džebel Barkal, ktorá je na zozname pamiatok UNESCO.

Túto oblasť Núbie nazývali starí Egypťania Kuš. Miestni kušitskí panovníci dokonca v závere 8. a v prvej polovici 7. storočia pred Kristom ovládli starý Egypt. Staroveké mesto Napata, ležiace pod horou (arab. džebel) Barkal, zostalo metropolou miestneho kráľovstva aj po vyhnaní kušitských kráľov z Egypta Asýrčanmi (dobyvatelia z územia dnešného Iraku). Pod samotnou horou a na okolitých lokalitách sa nachádza niekoľko desiatok kráľovských pieskovcových pyramíd tej doby.

Význam tejto oblasti sľubuje zaujímavé nálezy aj na lokalite Duwejm Wad Hadž, na ktorej doteraz archeológovia nerobili vykopávky. Zahraniční odborníci tu dokonca predpokladajú staroveký chrám. Náboženský rozmer miesta potvrdzujú aj súčasné sakrálne stavby.

Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV a Michal Cheben a Branislav Kovár z Archeologického ústavu SAV začali pracovať na spoločnom projekte v Duwejme  už vo februári 2018. Výskum sa realizuje z  grantu Agentúry na podporu výskumu a vývoja Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a podporuje ho aj Nadácia Aigyptos.

Počas výskumu odhalili pomocou georadaru štruktúry, ktoré naznačujú, že pod zemou sú prítomné tehlové a kamenné stavby. Zaujímavá je aj ruina takmer dvestoročnej mešity na povrchu tellu (pahorku). Mešita má takmer 1600 m², čo je v skromných vidieckych podmienkach veľmi pozoruhodné. Rozlohou je porovnateľná s Veľkou mešitou v Chartúme, ktorá má zhruba 2000 m².

Na lokalite sa okrem pieskovcových skál našli aj viaceré úlomky alabastru, čiernej a červenej žuly. Tieto materiály používali na výstavbu a výzdobu chrámov aj starí  Egypťania. Výskum v Duwejm Wad Hadž tak bude mať dostatok podnetov na výskum a môže priniesť zaujímavé výsledky, o ktorých budeme informovať. (huc)

Ilustračné foto