Aktuality

„Kto má rád chémiu?“ spýtal sa na začiatku ďalšej prednášky v rámci projektu Petržalská super škola doc. Ing. Miroslav Boča, DrSc., z Ústavu anorganickej chémie SAV. Nejaké ruky sa zdvihli. Nebolo ich málo, no pri otázke, kto ju nemusí, ich bolo určite viac. Nasledovali ďalšie – kto pozná tohto človeka? Rytmuuus!!! Na youtubera Goga bol ohlas podobný. No čo prekvapilo aj samotného M. Boču, inak aj riaditeľa spomínaného ústavu, boli výkriky pri tretej fotke: Mendelejev! Áno, žiaci z petržalských základných škôl poznali autora najslávnejšej tabuľky – periodickej sústavy chemických prvkov.

A práve jej „čítaniu“ sa dnes v Zrkadlovom háji Miroslav Boča venoval. Počas svojej prednášky dokázal, že aj číselko, číselko, písmenko, písmenko sa dá zaujímavo čítať a že tabuľka odkrýva nejeden zaujímavý údaj.

Názvy prvkov sa tvoria na počesť významných vedcov, mytologických postáv, vesmírnych telies alebo podľa miest, krajín, kontinentov. Napríklad švédska dedina Ytterby dala tabuľke štyri názvy prvkov: ytterbium, erbium, yttrium, terbium.

Urán je posledný prvok v tabuľke, ktorý sa dá nájsť v prírode a predpokladá sa, že aj vo vesmíre. Všetky ostatné sú už vytvorené umelo. Ich počet sa má podľa fyzika Richarda Feynmana zastaviť na čísle 137 (momentálne sme pri čísle 118). „Či to tak naozaj bude, nevieme predpovedať. Napokon, sám Mendelejev vyhlásil, že argón neexistuje a že do tabuľky nepatria ani hélium, neón, xenón, radón, kryptón,“ vysvetľoval M. Boča. Zároveň odporúčal, že ak sa interaktívne chceme dozvedieť mnoho, mnoho vlastností o prvkoch v tabuľke, nájdeme všetko TU.

To, že s obľubou chémie a znalosťami z odboru to nie je až také zlé, dokázali žiaci aj pri otázke, aký najstarší prvok tabuľka obsahuje. „Meď!“ zaznel (a nie jeden) hlas z publika. Je to tak, meď bola známa 8000 rokov p. n. l.

Zlato napríklad patrí medzi najťažšie prvky. „Tehlička, ktorú vidíte hádzať si vo filme pri lúpežiach ako nejakú loptičku, váži 20 až 30 kg, takže ťažko to môže byť také bezproblémové, ako sa zdá vo filme,“ približuje M. Boča. Najľahší je zasa vodík.

Zaujímavé boli aj údaje o teplote topenia – uhlík potrebuje na roztopenie 3823 Kelvinov (3549,85 °C). Žiakov zaujali aj krátke videá, čo všetko je možné s topením pri zhruba izbovej teplote prvkov, ako je gálium či ortuť. Astát má najmenšie zastúpenie v zemskej kôre – asi 28 gramov. Naopak, najviac je v nej zastúpený kyslík, kremík a hliník. V ľudskom tele to je kyslík, uhlík a vodík.

Samozrejme, upútali údaje o desiatich najdrahších prvkoch – to, že zlato so sumou 50 eur/gram v skutočnosti nie je najdrahšie, ale „len desiate“, ani neprekvapilo. Trochu viac sa žiaci začudovali pri sume skandia (242 eur/gram), plutónium už zdvihlo trochu zo stoličiek (3577 eur/gram). Údiv vyvolala cena uhlíka – 58 000 eur/gram. „Ale, pozor, to nie je ceruzka, to je vo forme diamantu!“ len pripomenul s úsmevom M. Boča. Úplne najvyššie sú s cenou kalifornium (25 – 27 mil. eur/gram) a francium s miliardou za gram.

Na konci prednášky si pripravil jej autor hru „myslím si“ – jedna žiačka si myslela prvok z tabuľky, ostatní hádali. Podľa odpovedí áno-nie už po chvíli zistili, že to bola platina. Okrem víťaza minisúťaže si ceny z dnešnej prednášky odniesli aj žiak za otázku, podľa čoho by M. Boča pomenoval prvok, ak by mohol (chemik si vybral mytológiu) a „šikovník“, ktorý vedel, že meď poznal človek ako prvý chemický prvok.

Ako sa na konci priznal M. Boča, zabudol sa spýtať, či sa počet tých, ktorí „chémiu nemusia“, zmenil. Ale počet otázok na konci prednášok a „chemická“ vrava aj po skončení boli odpoveďou, s ktorou bol určite spokojný.

Text a foto: Andrea Nozdrovická