Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ako sa ľudský mozog nechá oklamať virtuálnou realitou.

Klamstvá a ľudský mozog

11. 11. 2018 | videné 944-krát

Človek nastúpi na plošinu pripevnenú k vysokej budove, tá ho vyvezie a vedci sledujú jeho reakcie. Silnejšie povahy výťah nenechajú zastaviť ani v pätnástich metroch, tie citlivejšie na výšku – reagujú už v piatich. Ale všetko je bezpečné. Ide totiž len o ukážku toho, ako sa ľudský mozog nechá oklamať virtuálnou realitou.

Človek – napriek tomu, že na sebe cíti tie špeciálne okuliare, ktoré sa o ilúziu starajú, a napriek tomu, že dobre vie, že stojí v zasadačke bratislavského Ústavu normálnej a patologickej fyziológie Centra experimentálnej medicíny SAV a spadnúť nemôže ani centimeter – podľahne pocitom. Telo zareaguje, žalúdok sa začne triasť... Túto ukážku pripravili v rámci Týždňa vedy a techniky vedci z tohto ústavu, aby verejnosti priblížili svoju prácu.

V prezentácii na tému Ako môžeme oklamať náš mozog/Ako nás náš mozog klame pripravila RNDr. Barbora Cimrová, PhD. aj niekoľko príkladov optických ilúzií. Dokumentovala tým, ako mozog využíva niektoré „skratky, ktoré nám pomáhajú“, a že keď mozgu povieme A, on vie povedať B. Dobrý príklad je oko, v ktorom je na sietnici takzvaná slepá škvrna. Teda miesto, ktoré neobsahuje svetlocitlivé receptory a preto tam nevzniká obraz. Mozog ho však doplní. B. Cimrová ponúkla niekoľko ďalších príkladov - napríklad to, ako mozog odpočítava tieň.

Ďalší príklad – spomínaný výlet výťahom vo virtuálnej realite – predstavil Mgr. Martin Marko, PhD. Opísal výskum simulujúci veci, ktorých sa ľudia boja. „Snažíme sa mapovať, akým spôsobom sa mení ich psychologická, ale aj fyziologická odozva. Napríklad frekvencia úderov srdca, odozva galvanického odporu kože a navyše sledujeme zmeny rovnováhy,“ vysvetlil.

Práve výskumu rovnováhy sa venovala v svojej časti prezentácie RNDr. Diana Bzdúšková, PhD. Vysvetlila, čo je pre udržiavanie stability dôležité, upozornila na funkciu a význam rovnovážneho aparátu vo vnútornom uchu. Ako zdôraznila, výskum je dôležitý napríklad pri sledovaní vývoja zdravotného stavu starých ľudí, pomáha napríklad určiť, ako predchádzať pádom vo vyššom veku, ale aj diagnostikovať niektoré ochorenia.

(pod)

Foto: sob