Prognóza pre Slovensko, otvorené laboratóriá i jazykový korpus
Týždeň vedy a techniky na pracoviskách Slovenskej akadémie vied pokračoval aj vo štvrtok mnohými zaujímavými akciami. Ďalšie zo 47 jej ústavov privítali laikov i odborníkov, prezentovali im výsledky svojej práce, predviedli techniku, alebo postupy, ktoré používajú.
Publikáciu „Prognóza vývoja rodín a domácností na Slovensku do roku 2030“ prezentoval vo štvrtok v rámci Týždňa vedy a techniky Prognostický ústav SAV. Vznikla v spolupráci troch autorov a troch inštitúcii - RNDr. Branislava Šprochu, PhD. (Prognostický ústav SAV), Ing. Borisa Vaňa (INFOSTAT - Výskumné demografické centrum) a doc. Branislava Blehu, PhD. (Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského). Prináša nielen prognózu cenzových domácností do roku 2030, ale aj analýzu ich počtu, charakteru a zmien medzi sčítaniami 1991 a 2011. Ide o prvú oficiálne zverejnenú takúto prognózu do úrovne okresov, doposiaľ sa robili len na celoslovenskej úrovni. B. Šprocha charakterizoval zmeny reprodukčného správania, opísal vplyv sobášnosti, rozvodovosti, pôrodnosti, plodnosti, úmrtnosti, autori hovorili o vývoji počtu cenzových domácností, úplných a neúplných rodinách, opisovali rozdiely medzi rôznymi časťami Slovenska. B. Vaňo pri prezentovaní okrem iného povedal, že v roku 2030 bude na Slovensku viac ako 2,4 milióna cenzových domácností. O 367 tisíc viac, ako v roku 2011. Podľa Ing. Antona Marcinčina, PhD. (z Ministerstva financií SR), ktorý bol medzi návštevníkmi prezentácie by táto publikácia mala byť na mnohých inštitúciách povinným čítaním. „Stačí si uvedomiť, že je teraz málo jaslí a materských škôl. Pritom pred pätnástimi rokmi nemali využitie, predávali sa. Keby vtedy boli takéto práce, a my sme ich čítali, mohli sme budovy prenajať na desať rokov a teraz zasa využiť ako predškolské zariadenia. A ušetriť,“ vysvetľuje. Dodáva, že ide aj o výborný podklad napríklad pre sociálnu a zdravotnú politiku, ale aj ďalšie oblasti.
Dve prednášky a prehliadku laboratórií si pripravili pre skupinku stredoškolákov organizátori Dňa otvorených dverí na Ústave experimentálnej farmakológie a toxikológie SAV. Alzheimerovej chorobe sa v prednáške venovala RNDr. Zdenka Gáspárová, PhD., jej kolegyňa Mgr. Petronela Žižková, PhD. hovorila o benefitoch konzumácie ovocia a zeleniny, poukazovala na negatívne vplyvy denného prijímania výživových doplnkov. Na prehliadku tento rok vybrali päť laboratórií. Podľa toho, čo sa páčilo návštevníkom v predchádzajúcich ročníkoch. „Ľudí najviac zaujímajú experimenty so zvieratami,“ povedala RNDr. Jana Lomenová, PhD.,, „ktoré môžu byť invazívne, alebo neinvazívne. Čiže môžu končiť smrťou zvieraťa, ale nemusia.“ No pripomenula, že pokusy na zvieratách sú dôležitou súčasťou výskumu ústavu. Tvorili významnú súčasť prehliadky. Na potkanoch sa skúmajú napríklad poruchy mozgu, ale návštevníci mohli týchto hlodavcov vidieť aj v bludiskách: v rámci pokusov so správaním zvierat. Ďalšou zaujímavosťou boli ukážky kultivácie živočíšnych buniek, kde vedeckí pracovníci ukazovali pomocou fluorescenčných farieb a špeciálneho mikroskopu, ako sa dajú rozlíšiť jednotlivé časti buniek.
Ústav anorganickej chémie SAV vo štvrtok navštívili stredoškoláci z celého Slovenska. Najviac cestovali tí z Liptovského Mikuláša. Podľa informácii od vedeckej pracovníčky Ing. Veroniky Gurišovej navštevuje túto akciu približne dvesto žiakov. Vo štvrtok stihli stredoškoláci rozdelení do menších skupiniek za približne hodinu krátku prednášku o pôsobení a výsledkoch Ústavu anorganickej chémie SAV, potom na nich čakali laboratóriá. Ing. Ondrej Hanzel, PhD. z Oddelenia keramiky nazval svoju prezentáciu Ľadová romantika. Tvorili ju názorné ukážky rôznych predmetov, ktoré prišli do kontaktu s kvapalným dusíkom. Žiaci mohli rozbiť zamrznutú ružu o stôl, alebo vidieť, ako sa zmenší pri kontakte s touto látkou nafúknutý balón. Oddelenie taveninových sústav, ktoré zastupoval Ing. Viliam Pavlík, PhD. zasa pripravilo ukážku tavenia skla, alebo jeho prifarbovania.
Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV tento rok zmenil taktiku. Nepripravil deň otvorených dverí, ako po iné roky, ale sériu každodenných poobedňajších prednášok. Ako hovorí PhD. Mária Šimková, nie vždy mali úplne plno. Ale tí, ktorí prišli, mali o prezentované témy skutočný záujem. Štvrtkové popoludnie venovali vedci z tohto ústavu a ich hostia napríklad tvorbe Slovníka slovných spojení slovenčiny a pojmu kolokácia. Mgr. Daniela Majchráková vysvetlila, že ide o typickú kombináciu slov. Spolu s kolegyňami Mgr. Katarínou Chlpíkovou a Mgr. Kristínou Bobekovou popísala hosťom, ako sa slovník tvorí, kedy vyjde v tlačenej podobe a prezentovali aj takzvané farebné kolokácie. Napríklad „čierna ovca“ má v slovenskom národnom korpuse 239 výskytov, „čierne myšlienky“ 151. A záver ich prezentácie: „ďakujem za pozornosť“ 41 výskytov. Svojou prednáškou o histórii slovenčiny zaujal aj RNDr. Radovan Garabík. Okrem iného prezradil, že ako prvý súvislý písomný text v slovenčine sa eviduje list partičky zbojníkov, ktorí vyčítajú bardejovským mešťanostom, že popravili ich druhov. Na tomto ústave sa vo štvrtok diskutovalo aj o zvukovom archíve slovenských nárečí a Slovenskom národnom korpuse.
Ústavy Slovenskej akadémie vied približujú verejnosti prácu vedcov v Bratislave, Košiciach, Nitre, Banskej Bystrici, Zvolene a Tatranskej Lomnici. Týždeň vedy a techniky na Slovensku organizuje pravidelne Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR spolu s Národným centrom pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti Centra vedecko-technických informácií SR.
Text: Martin Podstupka, Filip Krpelan
Foto: Gabriel Kuchta