Aktuality

SAVinci o tom, ako strážiť slovenčinu

Vložil(a): M. Španková, 4.6.2014, videné 915-krát

Aké najčastejšie hriechy robíme pri používaní slovenčiny? Môžeme v tomto jazyku čosi „zdieľať“? Čo by sa stalo, keby parlament zrušil ypsilon? Dá sa to vôbec? Sibyla Mislovičová z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied je zvyknutá na podobné otázky odpovedať v médiách denne. V utorok, 3. júna 2014 o slovenčine, svojej práci i o tom, aká je úloha jazykovedcov, hovorila v už piatej vedeckej kaviarni SAVinci.

 

Otázky rodného jazyka zaujímajú prekvapujúco veľa ľudí,“ povedala táto jazykovedkyňa, ktorá vyštudovala slovenský a poľský jazyk na Filozofickej fakulte bratislavskej Univerzity Komenského a od roku 1985 pracuje ako jazykovedkyňa v SAV. Od roku 2012 je vedúcou oddelenia jazykovej kultúry a terminológie. Okrem iného spomínala, koľko otázok prichádza do jazykovej poradne. Kým kedysi mali 500 otázok ročne, teraz prichádza toľko za jeden mesiac. Napriek tomu, že ústav sprístupnil verejnosti viacero „nástrojov“, ktoré by mali ľuďom pri hľadaní odpovedí pomôcť – napríklad slovníky, databázu frekventovaných otázok a odpovedí, – záujem o rady je čoraz väčší. „Okrem iného je to dôkaz, že ľuďom záleží na tom, ako sa prezentujú. A jazyk je pri tom veľmi dôležitý,“ zdôraznila.

 

S. Mislovičová na júnovej vedeckej kaviarni SAVinci hovorila aj o tom, aké robia ľudia najčastejšie chyby. Na otázku, či by bolo možné jednoducho zrušiť ypsilon, odpovedala, že síce bolo, ale je niekoľko vážnych dôvodov, prečo sa jej tento nápad nepozdáva. Napríklad preto, že by sme museli používať viac mäkčeňov. Zásadné pravopisné reformy nemusia vyznieť ako zjednodušenie a navyše netreba zabúdať ani na ekonomické hľadisko takej zmeny.

Táto vedkyňa a pedagogička zdôraznila, že slovenčina sa mení rovnako rýchlo, ako život tých, ktorí ju používajú. Termíny, preberanie cudzích slov, tempo reči, tým všetkým sa prispôsobuje – okrem iného aj novým technológiám. „Jazyk odzrkadľuje to, ako žijeme,“ povedala. Zdôraznila, že jazykovedný ústav je inštitúcia, ktorá jazyk skúma a ktorá verejnosti vysvetľuje, ako ho používať, a nemôže fungovať ako nejaká jazyková polícia. „Slovo sa dostane do slovnej zásoby vtedy, keď ho dostatočne dlho používa dostatočný počet ľudí,“ vysvetlila. A dôležité je aj to, v akej komunikačnej sfére sa používa a aké je jeho hodnotenie z rozličných hľadísk.

 

S. Mislovičová odpovedala na otázky o úrovni jazykových prejavov v médiách, či sa vyučovanie slovenčiny dosť rýchlo prispôsobuje zmenám v jazyku, ale tiež o tom, aký je slovenčina jazyk. Odmietla názor, že by v porovnaní napríklad s češtinou bola chudobnejšia. Rovnako nesúhlasí s tvrdením, ktoré sa pred časom z pochybného zdroja rozšírilo po internete, že slovenčina je najťažší jazyk.

Na otázku z publika o používaní subštandardných slov povedala, že ak je tak slovo v slovníku označené, neznamená to, že ho človek nesmie používať. Len v situáciách, keď sa vyžaduje používanie spisovnej slovenčiny, sa mu treba vyhnúť. Vy ste pánom svojej situácie,“ povedala doslova.

 

Počas letných prázdnin a dovolenkového obdobia sa preruší seriál vedeckých kaviarní SAVinci zhruba na tri mesiace. Ďalšie podujatie tohto cyklu je naplánované na začiatok septembra opäť v KC Dunaj. Vedecké kaviarne SAVinci hostili vo februári Františka Simančíka z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV, v marci Igora Lacíka, šéfa Ústavu polymérov SAV, potom Branislava Peťka, riaditeľa košického Parazitologického ústavu SAV, a začiatkom mája Juraja Marušiaka z Ústavu politických vied SAV. Rovnako pútavých hostí pripraví SAV aj na ich jesenné pokračovanie.

 

Slovenská akadémia vied pripravila na tento rok seriál deviatich vedeckých kaviarní SAVinci. Chce aj touto formou priblížiť verejnosti svojich vedcov a ich prácu.

 

Text: Martin Podstupka, foto: Gabriel Kuchta

 

Príloha

Sibyla Mislovičová z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra
Príloha

Rozprávala aj o tom, aké najčastejšie hriechy robíme pri používaní slovenčiny
Príloha

Príloha