Aktuality

Čo sa deje na Ukrajine a nevidieť to v správach? Aké sú možné scenáre vývoja vo východnej časti krajiny? Na tieto i ďalšie otázky sa snažil nájsť odpovede politológ z Ústavu politických vied SAV Juraj Marušiak. V utorok bol v Bratislave hosťom v poradí štvrtej vedeckej kaviarne Slovenskej akadémie vied SAVinci.

„Človek, ktorý sa zaoberá Ukrajinou, najmä keď je z nášho regiónu, riskuje, že podľahne emóciám,“ povedal na úvod vedeckej kaviarne J. Marušiak. A dodal, že vníma toto riziko. Možno aj preto, že ukrajinské vysoké školy – Černivecká národná univerzita Juryja Feďkovyča aj Užhorodská národná univerzita sú medzi tými, na ktorých tento slovenský politológ prednášal. Okrem toho aj v Nemecku, Česku či Poľsku. V Slovenskej akadémii vied robí od roku 1996 a v súčasnosti sa zaoberá najmä politickým vývojom v regióne strednej a východnej Európy po roku 1989.

Podľa neho je veľmi ťažké urobiť si obraz o tom čo sa deje na Ukrajine aj preto, že je to vojna mediálnych obrazov. Hovorí, že toľko dezinformácií sa ešte neobjavilo pri žiadnom z konfliktov.

J. Marušiak sa vrátil k posledným rokom tohto najväčšieho suseda Slovenskej republiky. Podľa neho je ukrajinská spoločnosť rozštiepená nielen od udalostí na Majdane, ale už od „Oranžovej revolúcie“. Upozornil na to, ako sa na tom podieľal vývoj v deväťdesiatych rokoch - divoká privatizácia, vznik oligarchov, absencia reforiem. Takže o dôveru prišla nielen predchádzajúca vládnuca garnitúra, ale silné postavenie nemajú ani politické strany, ktoré boli donedávna v opozícii a teraz o krajine rozhodujú. „Ak by nebolo ohrozenie prichádzajúce z východných častí štátu, kto vie, či by ešte boli pri moci,“ povedal na ich adresu J. Marušiak, a pripomenul aj ich chyby. Napríklad bleskové zrušenie jazykového zákona, čo prispelo k zneisteniu rusky hovoriacich obyvateľov. Podľa neho je to len jeden z príkladov toho, že nová garnitúra si nedokázala nájsť cestu k občanom z východných regiónov.

Pokiaľ ide o nepokoje vo východnej časti Ukrajiny, J. Marušiak zdôraznil, že je ťažké, ba nemožné odhadnúť budúci vývoj. Aj vysvetlení ich pôvodu je viacero. Spomenul hneď niekoľko. Napríklad: že boli vyprovokované Ruskom, ktoré plánuje v tejto oblasti vytvoriť bábkový štát, alebo si ju pripojiť, ako Krym. Ponúka sa však aj vysvetlenie, že za nepokojmi môžu stáť oligarchovia z tejto oblasti, ktorí sa obávajú, že nová vláda sa bude zaujímať o pôvod ich majetku.

Politológ odpovedal na otázky o Podnestersku, možnostiach európskych či svetových mocností pri riešení konfliktu, hospodárskych dopadoch na Slovensko, ale napríklad aj o tom, či sa na situácii okolo Krymu a východných regiónov Ukrajiny podieľal spôsob, akým vzniklo Kosovo. „Hranice netreba presúvať,“ povedal J. Marušiak, „treba ich oslabovať.“

Cyklus vedeckých kaviarní SAVinci pripravila na tento rok Slovenská akadémia vied, aby aj touto formou predstavila verejnosti prácu svojich vedcov a ich ústavov. V tohtoročných deviatich akciách sa v bratislavskom KC Dunaj predstavia vedci akadémie zo všetkých troch jej oddelení. Teda - neživej prírody, živej prírody a chemických vied a oddelenia spoločnosti a kultúry. Vo februári bol hosťom manažér pre vedu a výskum Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV František Simančík, v marci riaditeľ Ústavu polymérov SAV Igor Lacík a v apríli riaditeľ Parazitologického ústavu SAV Branislav Peťko.

Ďalšia vedecká kaviareň SAVinci bude v utorok 3. júna o 17.30 hod. v bratislavskom KC Dunaj. Témou bude slovenčina, hosťom Sibyla Mislovičová z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV. Hovoriť sa bude o tom, ako sa náš jazyk prispôsobuje dobe, aké sú najčastejšie prehrešky voči spisovnej slovenčine, či ako je to s preberaním cudzích slov.

Vstup bude voľný, moderovať stretnutie bude Nora Gubková.

Text: Martin Podstupka

Foto: Gabriel Kuchta