Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Monumentálny vstup do luxorského chrámu, ktorý dal postaviť faraón Ramesse II. (1279–1213 pred Kristom) považovaný za faraóna Exodu

Ďalší medzinárodný projekt v Ústave orientalistiky SAV

2. 5. 2013 | zhliadnuté 749-krát

Od začiatku januára tohto roku sa Ústav orientalistiky Slovenskej akadémie vied stal nositeľom medzinárodného interdisciplinárneho projektu v oblasti egyptologického výskumu. Ide o terénny výskum vo východnej časti nílskej delty v oblasti Wádí Tumilát na lokalite Tell er-Retaba. Výskum sa realizuje v rámci priorít medzinárodného egyptologického kongresu a medzinárodnej vedeckej spolupráce medzi zúčastnenými partnermi, ktorými sú  egyptská Najvyššia rada pre pamiatky (SCA), poľská Varšavská univerzita a slovenská Nadácia Aigyptos. Vedúcim slovenskej časti výskumného tímu je orientalista, egyptológ a archeológ dr. Jozef Hudec.

 

Lokalita Tell er-Retaba sa stala predmetom pozornosti svetovej egyptológie už v 19. storočí. V polovici 80. rokov tu pôsobil švajčiarsky egyptológ Édouard Naville, ktorý pracoval v službách britskej Egypt Exploration Society. Na Navillove výskumy v polovici prvej dekády 20. storočia nadviazal britský egyptológ W. M. F. Petrie, ktorý v Egypte zaviedol moderné metódy v archeologickej práci. Oblasť Wádí Tumilát bola predmetom rozsiahlejšieho prieskumu v rámci kanadského výskumného projektu Univerzity v Toronte, ktorý sa realizoval v 70. a 80. rokov minulého storočia pod vedením J. S. Holladaya, Jr. V rovnakom období v Tell er-Retabe robil archeologické vykopávky americký tím z Johns Hopkins University, ktorý viedol H. Goedicke. Od roku 2007 systematicky na lokalite pôsobí dr. Jozef Hudec spolu s medzinárodným tímom výskumníkov zo Slovenska, Poľska, Veľkej Británie a Egypta.

 

Moderné metódy aplikované v terénnom výskume poskytujú príležitosť na uplatnenie aj pre ďalšie vedné disciplíny, ktoré umožňujú napĺňanie výskumných zámerov. Interdisciplinárna spolupráca, na ktorej sa zatiaľ zúčastňujú okrem archeológie a histórie aj odborníci z oblasti geofyzikálnych vied, fyzickej antropológie a paleobotaniky, dáva reálne predpoklady pre komplexnejší a presnejší pohľad na historickú realitu a kultúrno-historický vývoj danej lokality. Do budúcnosti ponúka príležitosť na spoluprácu aj v ďalších oblastiach, ako napr. pedológia, architektúra, paleozoológia a iné. Prítomnosť osídlenia, zvyškov rozsiahleho obranného systému, sakrálnych stavieb, pohrebísk s hrobmi a ďalšími dokladmi materiálnej kultúry svedčí o nemalom význame lokality ležiacej na spojnici medzi Afrikou a Áziou v oblasti, ktorá bola historicky prirodzeným geografickým východiskom či už pre vojenské ťaženia egyptských faraónov do Ázie, alebo budovanie fortifikačného obranného systému pred útočníkmi z Ázie.

 

Tell er-Retaba patrí tiež k lokalitám v oblasti nílskej delty, o ktorej sa dlhodobejšie uvažuje, že by mohla predstavovať stratené biblické sídlo Pitóm. Potvrdiť, či vyvrátiť tento a ďalšie predpoklady vrátane lokalizácie kanála spájajúceho Níl s Červeným morom, o ktorom píše Herodotos vo svojej knihe o Dejinách (II, 158), môže len systematický výskum, ktorého sa Ústav orientalistiky SAV pod projektovým vedením dr. Jozefa Hudeca, stal aktívnou súčasťou.

 

 

Dušan Magdolen, Ústav orientalistiky SAV