Ďalší medzinárodný projekt v Ústave orientalistiky SAV
Od začiatku januára tohto roku sa Ústav orientalistiky Slovenskej akadémie vied stal nositeľom medzinárodného interdisciplinárneho projektu v oblasti egyptologického výskumu. Ide o terénny výskum vo východnej časti nílskej delty v oblasti Wádí Tumilát na lokalite Tell er-Retaba. Výskum sa realizuje v rámci priorít medzinárodného egyptologického kongresu a medzinárodnej vedeckej spolupráce medzi zúčastnenými partnermi, ktorými sú egyptská Najvyššia rada pre pamiatky (SCA), poľská Varšavská univerzita a slovenská Nadácia Aigyptos. Vedúcim slovenskej časti výskumného tímu je orientalista, egyptológ a archeológ dr. Jozef Hudec.
Lokalita Tell er-Retaba sa stala predmetom pozornosti svetovej egyptológie už v 19. storočí. V polovici 80. rokov tu pôsobil švajčiarsky egyptológ Édouard Naville, ktorý pracoval v službách britskej Egypt Exploration Society. Na Navillove výskumy v polovici prvej dekády 20. storočia nadviazal britský egyptológ W. M. F. Petrie, ktorý v Egypte zaviedol moderné metódy v archeologickej práci. Oblasť Wádí Tumilát bola predmetom rozsiahlejšieho prieskumu v rámci kanadského výskumného projektu Univerzity v Toronte, ktorý sa realizoval v 70. a 80. rokov minulého storočia pod vedením J. S. Holladaya, Jr. V rovnakom období v Tell er-Retabe robil archeologické vykopávky americký tím z Johns Hopkins University, ktorý viedol H. Goedicke. Od roku 2007 systematicky na lokalite pôsobí dr. Jozef Hudec spolu s medzinárodným tímom výskumníkov zo Slovenska, Poľska, Veľkej Británie a Egypta.
Moderné metódy aplikované v terénnom výskume poskytujú príležitosť na uplatnenie aj pre ďalšie vedné disciplíny, ktoré umožňujú napĺňanie výskumných zámerov. Interdisciplinárna spolupráca, na ktorej sa zatiaľ zúčastňujú okrem archeológie a histórie aj odborníci z oblasti geofyzikálnych vied, fyzickej antropológie a paleobotaniky, dáva reálne predpoklady pre komplexnejší a presnejší pohľad na historickú realitu a kultúrno-historický vývoj danej lokality. Do budúcnosti ponúka príležitosť na spoluprácu aj v ďalších oblastiach, ako napr. pedológia, architektúra, paleozoológia a iné. Prítomnosť osídlenia, zvyškov rozsiahleho obranného systému, sakrálnych stavieb, pohrebísk s hrobmi a ďalšími dokladmi materiálnej kultúry svedčí o nemalom význame lokality ležiacej na spojnici medzi Afrikou a Áziou v oblasti, ktorá bola historicky prirodzeným geografickým východiskom či už pre vojenské ťaženia egyptských faraónov do Ázie, alebo budovanie fortifikačného obranného systému pred útočníkmi z Ázie.
Tell er-Retaba patrí tiež k lokalitám v oblasti nílskej delty, o ktorej sa dlhodobejšie uvažuje, že by mohla predstavovať stratené biblické sídlo Pitóm. Potvrdiť, či vyvrátiť tento a ďalšie predpoklady vrátane lokalizácie kanála spájajúceho Níl s Červeným morom, o ktorom píše Herodotos vo svojej knihe o Dejinách (II, 158), môže len systematický výskum, ktorého sa Ústav orientalistiky SAV pod projektovým vedením dr. Jozefa Hudeca, stal aktívnou súčasťou.
Dušan Magdolen, Ústav orientalistiky SAV