Aktuality

Slovenskí vedci a technici chcú ukázať, čo dokážu s vesmírom

Vložil(a): M. Španková, 31.5.2012, videné 1116-krát

Slovensko sa môže stať členom Európskej vesmírnej agentúry (European Space Agency –ESA), ktorá už takmer 40 rokov formuje rozvoj vesmírnych aktivít v Európe.

 

V súčasnosti je členom ESA 19 krajín, no Slovensko zatiaľ podpísalo len dohodu o spolupráci. To v praxi znamená, že sa naši odborníci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) môžu školiť v programoch vesmírnej agentúry a vymieňať si niektoré informácie. Podľa našich odborníkov, stále členstvo v ESA  znamená otvorenie slovenského hospodárstva zahraničným investíciám, zvýšenie zamestnanosti a prilákanie prestížnych európskych firiem.

 

Ak sa chce Slovensko stať členom vesmírnej agentúry, je potrebné splniť ešte podmienku zaplateného členstva, ktoré musí schváliť vláda SR. Odborníci tvrdia, že vesmírny sektor je hnacia sila pre rast a zamestnanosť. Predstavuje svetový objem trhu vo výške 90 mld. € s rastom 7 % ročne. Podiel európskych spoločností predstavuje 40 % komerčných trhov s výrobou a vysielaním satelitov do vesmíru a s poskytovaním satelitných služieb. „Náš ústav sa v posledných rokoch veľmi úspešne presadil v spoločných projektoch s ESA. Riešime projekt výskumu nových ľahkých titánových intermetalických zliatin, ktoré sú určené pre prácu pri vysokých teplotách. Experimenty sa realizujú v podmienkach mikrogravitácie v priebehu parabolického letu rakety MAXUS a hypergravitácie v centrifúge ESA,“ približuje konkrétny výskum Slovákov Juraj Lapin z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV. Slovenská akadémia vied má výskumné pracovisko priamo na Lomnickom štíte. Aj tam naši vedci dosahujú úspechy, ktoré by mohli byť uplatnené v praxi. Ale pohnúť vpred sa podľa Karla Kudelu z Ústavu experimentálnej fyziky môžeme len s pomocou vesmírnej agentúry. „Budúcnosť kozmických výskumov na Slovensku je nemysliteľná bez širšej medzinárodnej spolupráce. V tom je budúca účasť v projektoch ESA prvoradá.“

 

Medzi aktivity na Slovensku, ktoré preukázateľne prispievajú k napĺňaniu európskej vesmírnej politiky, v rámci rôznych európskych vesmírnych programov, patria napríklad satelitná kontrola dotácií poľnohospodárom z fondov Európskej únie, zisťovanie stavu lesov, monitorovanie krajiny a jej zmien, ďalej určovanie presnej polohy v geodézii, pri aktualizácii geografických informačných systémov, ako aj pri zememeračských prácach v katastri. Slovensko podľa odborníkov má na to, aby vyvíjalo svoje vlastné patenty, ktoré sa uplatnia v priemysle a má na to, aby neostalo len montážnou linkou pre zahraničie.

 

Názory viacerých odborníkov z výskumnej, aplikačnej aj výrobnej sféry:

 

Juraj Lapin,  Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV (ÚMMS SAV) v Bratislave: "Ústav sa v posledných rokoch veľmi úspešne presadil v spoločných projektoch s ESA a rieši projekty zamerané na výskum nových ľahkých titánových intermetalických zliatin, ktoré sú určené pre prácu pri vysokých teplotách. Experimenty sa realizujú v podmienkach mikrogravitácie v priebehu parabolického letu rakety MAXUS a hypergravitácie v centrifúge ESA. Okrem možnosti spolupráce našich vedcov so špičkovými vedeckými tímami v Európe, ktoré sú už dlhodobo zapojené do kozmického výskumu, výsledky tohto výskumu budú mať priame uplatnenie v priemysle vo forme konkrétnych aplikácií určených pre automobilový, letecký a energetický priemysel. Členstvo v ESA predstavuje jedinečnú možnosť podieľať sa na špičkovom výskume a mať prístup k najmodernejším technológiám. Vstup do ESA by sa mal stať súčasťou národnej inovačnej politiky našej vlády, pretože zapájanie sa do projektov s ESA má jednoznačne katalyzačný účinok na rozvoj inovácií formou vývoja unikátnych technológií a materiálov, ktoré sú priamo využiteľné na výrobu výrobkov s vysokou pridanou hodnotou firmami na Slovensku.

 

prof.  Karel Kudela,  Ústav experimentálnej fyziky SAV (ÚEF SAV) v Košiciach: Oddelenie kozmickej fyziky ÚEF SAV sa okrem pozemných spojitých meraní kozmického žiarenia na Lomnickom štíte venuje aj výskumu dynamiky častíc nižších energií, pozorovateľných len nad zemskou atmosférou. Pracovisko vyvinulo od roku 1977 celý rad prístrojov, ktoré sledovali a sledujú častice na družiciach, raketách, resp. kozmických sondách. Výskum je v súčasnosti orientovaný najmä na sledovanie súvislostí medzi kozmickými energetickými časticami a efektmi tzv. kozmického počasia, čo je dôležité pre funkčnosť a spoľahlivosť technologických systémov a môže mať pravdepodobne vplyv aj na ľudí. V tom spolupracujeme hlavne s Astronomickým ústavom SAV a UPJŠ v Košiciach. Cestou spolupráce s ESA sme zapojení do veľkého medzinárodného projektu JEM-EUSO, ktorý bude skúmať z ISS kozmické žiarenie extrémnych energií – podstatne vyšších než poskytujú pozemné urýchľovače. Vedecké vesmírne aktivity na Slovensku sú krátko sumarizované v dvojročných správach národného komitétu COSPAR (COmission for SPAce Research) a sú dostupné na http://nccospar.saske.sk.

 

Richard Kvetňanský, Ústav experimentálnej endokrinológie SAV v Bratislave: „Už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa pracovníci ústavu zamerali na sledovanie stresového pôsobenia faktorov kozmického letu na experimentálne zvieratá. Zúčastnili sa na 7 kozmických letoch experimentálnych zvierat a na 6 letoch s ľudskou posádkou na sledovaní funkcie endokrinného systému u kozmonautov. Originálne výsledky z letu prvého slovenského kozmonauta Ivana Bellu, ktorý koordinoval Dr. Kvetňanský, ukázali, že neuroendokrinný systém počas letu reaguje vo zvýšenej miere na fyzickú a psychickú zaťaž. Viacerí pracovníci z oblasti kozmickej biológie a medicíny dosiahli medzinárodné ocenenia zvolením za členov Medzinárodnej astronautickej akadémie. Treba konštatovať, že v ostatnom období problematika kozmickej biológie a medicíny, v ktorej sme predstavovali svetovú špičku, stagnuje. Dôvodom je nedostatok prostriedkov a nezáujem kompetentných administrátorov. Preto maximálne uvítame vstup do vedeckých programov ESA. Bádateľské aktivity v oblasti kozmickej biológie a medicíny by sa v budúcnosti sústredili na sledovanie účinkov simulovanej mikrogravitácie (reálne uskutočniteľné v našich podmienkach) ako aj na sledovanie vplyvu dlhodobých kozmických letov na organizmus človeka (realizácia v spolupráci na projektoch ESA)“.

 

 

doc. Ján Feranec, Geografický ústav SAV: „Ústav participuje dlhodobo na výskumno-aplikačných aktivitách v oblasti diaľkového prieskumu Zeme, najmä na interpretácii satelitných snímok. Tieto sú neoddeliteľnou súčasťou celoeurópskych projektov CORINE land cover. Ich cieľom je zaznamenať stav krajinnej pokrývky a jej zmeny v európskych štátoch, a teda aj na Slovenska od 90. rokov minulého storočia doteraz. Získané údaje sa stávajú súčasťou európskeho monitorovacieho systému GMES (Global monitoring for environment and Security – globálne monitorovanie krajiny a bezpečnosti). Vstupom do programov ESA by sa vytvorili možnosti pre rozšírenie tohto monitorovacieho systému tak, aby zohľadňoval všetky špecifiká Slovenska a obsiahol aj zaznamenávanie relevantných parametrov kozmického počasia nad jeho územím. V tejto súvislosti by sa využil aj intelektuálny a materiálny potenciál Ústavu experimentálnej fyziky SAV a Astronomického ústavu SAV včítane unikátnej polohy observatória na Lomníckom štíte“.

 

 

Vladimír Pastirčák, Slovenský hydrometeorologický ústav: „Využívame údaje o stave atmosféry a zemského povrchu, ktoré sú získavané satelitnými technológiami z kozmu. Moderné predpovede počasia, výstražná poveternostná službu, monitoring a komplexné hodnotenie klimatického systému a meteorologické aplikácie pre potreby hydrológie dnes dosahujú veľmi vysokú kvalitu práve vďaka údajom získaných z družíc. V meteorológii a v hydrológii sa hojne využívajú aj telekomunikačné služby, ktoré by sa rovnako nezaobišli bez vyspelých satelitných technológií.“

 

 

Miroslav Uríček, Siemens: „Už od roku 2005 má úzka skupina špecialistov zo Slovenska možnosť participovať na projektoch z oblasti kozmickej techniky, či už priamo pre ESA alebo ostatné európske kozmické technologické skupiny. Náplňou jej výskumnej činnosti je vývoj a realizácia komplikovaných testovacích zariadení, ktoré preverujú funkčnosť satelitov počas ich výroby a nasledovných náročných komplexných skúšok. Pracovníci nielen realizujú projekty ale priamo sa podieľajú na definovaní a vývoji nových produktov v oblasti testovania satelitov pod záštitou ESA. Teda, európsky vesmírny priemysel už dnes slovenských odborníkov registruje ako relevantného, a v mnohých prípadoch ako rovnocenného partnera, čo možno považovať za dobré východisko do budúcnosti“.

 

 

Profesor Ján Hefty, STU: „Na Slovenskej technickej univerzite sa vedecko-výskumnému využitiu družicových technológií v  geodézii venuje pozornosť už od 60-tych rokov minulého storočia. V súčasnosti je to najmä výskum v oblasti geodynamiky a určovania parametrov gravitačného poľa Zeme. Na STU sa riešia medzinárodné projekty monitorovania pohybov zemskej kôry meraním navigačných satelitov a existujú prvé výsledky určenia lokálnych deformácií zemského povrchu technológiou InSAR. V súvislosti s vývojom a využitím európskeho navigačného systému Galileo je Slovensko pripravené spolupracovať pri výskume nových metód spracovania meraní družicových signálov, ktoré prinesú zvýšenie presnosti určovania polohy a rozšírenie aplikácií pri monitorovaní pohybov zemskej kôry v rizikových lokalitách“.

 

Profesor Jozef Masarik, UK Bratislava: „Dôležitou oblasťou, ktorej sa v súčasnosti venujú výskumníci na FMFI UK, je štúdium procesov vyvolaných kozmickým žiarením v meteoritoch, konkrétne vplyv kozmického žiarenia na zmenu izotopických pomerov takých prvkov ako sú wolfram, chróm, samárium, atď., ktoré sa používajú na datovanie rôznych udalosti spojených so vznikom a vývojom Slnečnej sústavy. Štúdium procesov vyvolaných kozmickým žiarením je aj jadrom plánovaných aktivít fakulty v oblasti kozmického výskumu v najbližšom období.“

 

Profesor Milan Dado, Žilinská univerzita:Významnú úlohu pri aktivitách v oblasti kozmického výskumu zohráva aj univerzitné prostredie. Žilinská univerzita sa okrem iných smerov dlhodobo venuje problematike komunikačných technológií. Univerzita taktiež spolupracuje aj na príprave slovenského satelitu spolu so Slovenskou organizáciou pre vesmírne aktivity.„

 

Ing. Vasilko, ZTS VVU Košice a.s.: „Naša spoločnosť je zameraná na vývoj a dodávky manipulačnej, automatizačnej, robotickej a špeciálnej techniky pre rôzne odvetvia priemyslu, vrátane jadrovej energetiky. Okrem priemyselných podnikov v SR a EU sme významným partnerom – dodávateľom špeciálnych manipulačných vysokopresných zariadení CERN Ženeva. Máme ambíciu úspešného pôsobenia v oblasti Space-priemyslu. Vychádzajúc z predpokladu, že všetci členovia ESA-klubu zo svojho členstva profitujú, majú prístup k progresívnym technológiám, je vstup do aktívnej spolupráce SR a ESA reálnym predpokladom podpory rastu konkurencieschopnosti SR.“

 

 

Príloha