Prezident udelil najvyššie štátne vyznamenania
Pri príležitosti 19. výročia vzniku Slovenskej republiky udelil prezident SR Ivan Gašparovič najvyššie štátne vyznamenania. V historickej budove NR SR v Bratislave sa na slávnostnom ceremoniáli zišli predstavitelia Národnej rady SR, vlád SR, vedúci ústredných orgánov štátnej správy SR, predsedovia vyšších územných celkov, členovia diplomatického zboru a predstavitelia cirkví.
Náš najvyšší ústavný činiteľ v slávnostnom príhovore zablahoželal laureátom štátnych vyznamenaní, ktoré získali za celoživotné zásluhy v oblasti vedy, umenia, histórie, kultúry i ekonomiky. Medzi nimi boli aj poprední vedeckí pracovníci zo Slovenskej akadémie vied akademik Ladislav Macho z Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV a Karol Pieta z Archeologického ústavu SAV v Nitre
Ivan Gašparovič zdôraznil, že „nikto nepochybuje, že veda, vzdelávanie, technický rozvoj, zdravotná a sociálna starostlivosť o človeka tvoria živnú pôdu pre bežné ľudské počiny, ale aj pre tvorivé, hlboko humánne skutky. Je tu však aj zorný uhol umenia, ktoré prináša svoj vlastný pohľad na život. Povedal by som, cez celkom intímne nazeranie. Od umenia však nemôžeme chcieť to, čo od vedy, a od vedy to, čo od umenia. Aj keď v celých dejinách ľudstva kráčajú vedno, vzájomne sa podnecujú a ovplyvňujú.
Naše očakávania, ktorými sa obraciame na vedu a kultúru, sa prehlbujú. Tak ako sa prehlbujú problémy a protiklady súčasného sveta. A tak sa zákonite pýtame aj na to, do akej hĺbky je naša veda a umenie spojené s problémami doby, ktorú žijeme. Podľa toho, koľko sme toho ochotní priznať dnešku, ako následku toho, čo mu predchádzalo, akými dejinnými udalosťami sme museli prejsť, aby sme dostali novú príležitosť. Príležitosť nesklamať seba ani iných. Iných viac než seba,“ uviedol prezident. V tomto kontexte dodal, že „možno by sme mali zvýšiť nároky na našu vedu a kultúru. Tak ako na politiku. Potrebujeme totiž pomenovať to, čo rozhoduje o ich pozitívnom vývoji a čo v nich pôsobí cudzorodo. Odpovedať by mali najmä tí, od ktorých sa to očakáva v prvom rade, teda vedci a umelci. Bez ohľadu na to, že sa vystavím útokom „povolaných kritikov“, chcem zdôrazniť, že našou povinnosťou je otvárať sa vedou čo najširšiemu svetu poznania, aby sme boli schopní prijímať a chápať aj národnoštátne jedinečnosti. A chcem zdôrazniť aj to, že je naším poslaním, aby sme sa kultúrou, umením ponárali do najhlbších národných dejín, aby sme boli schopní objavovať skryté súvislosti vecí, lebo na chápanie zmyslu života nestačí len um, svet musíme prijímať a chápať aj srdcom“.
Z rúk prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča si prevzali najvyššie štátne vyznamenania nasledovní laureáti osobne, alebo v zastúpení žijúcich, alebo osobností, ktoré boli ocenené in memoriam:
Ladislav Deák – historik
Narodil sa 13. januára 1931 v Markovciach v Michalovskom okrese. Po absolvovaní FF UK v Bratislave roku 1957 pôsobil ako učiteľ, od roku 1962 ako vedecký pracovník v Ústave dejín socialistických krajín SAV. Hlavnou témou jeho vedeckého bádania boli otázky bezpečnostného systému v strednej Európe v medzivojnovom období 1919 - 1939 a od polovice 80. rokov maďarsko-slovenské vzťahy. Je autorom a spoluautorom 15 knižných publikácií, okrem toho publikoval približne 50 vedeckých štúdií. Zastával viaceré funkcie v odborných i stavovských organizáciách, vrátane funkcií v bilaterálnych medzištátnych a expertných komisiách historikov. Patril k profilujúcim historikom 20. storočia na Slovensku. Zomrel 16. novembra 2011.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje pánovi Ladislavovi Deákovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy a celoživotný prínos k rozvoju kultúry, osobitne v oblasti historických vied.
Bohumil Golian – športovec
Najúspešnejší hráč v histórii slovenského volejbalu sa narodil 25. marca 1931 v Moštenici. Je strieborný olympijský medailista z Tokia 1964 a bronzový z Mexika 1968. Dodnes je jediným Slovákom s dvoma olympijskými kovmi z letného kolektívneho športu. Okrem toho je dvojnásobným majstrom sveta z rokov 1956 a 1966. V zbierke trofejí má aj dve striebra z Majstrovstiev sveta a jedno z Majstrovstiev Európy. Celý svoj život zasvätil volejbalu – nielen ako aktívny hráč, ale aj ako tréner a vysokoškolský pedagóg. Slovenská volejbalová federácia ho právom vyhlásila za nášho najlepšieho hráča 20. storočia.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje pánovi Bohumilovi Golianovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj športu Slovenskej republiky.
Ladislav Macho - lekár
Narodil sa 19. augusta 1930 v Modre. Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave, nastúpil na Endokrinologický ústav SAV. V rokoch 1991 – 1995 bol riaditeľom ústavu. Vo svojej vedeckej práci sa zameral na výskum a funkcie endokrinného systému počas ontogenézy. Medzi jeho najvýznamnejšie vedecké výsledky patria dôkazy o existencii kritických periód vo vývoji endokrinných žliaz. Jeho vedecké výsledky boli ocenené mnohými vyznamenaniami.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje pánovi Ladislavovi Machovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy, osobitne v oblasti experimentálnej endokrinológie.
Gejza Blaas – agrárny ekonóm
Narodil sa 14. novembra 1942. Vyštudoval Prevádzkovo – ekonomickú fakultu Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre. Svoju profesijnú kariéru zasvätil Výskumnému ústavu ekonomiky, poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave, kde pracoval viac ako 40 rokov. Ako vedecký pracovník sa venoval výskumu sociálno-ekonomických činiteľov rozvoja poľnohospodárstva a vidieka. Po roku 1989 spolupracoval na rôznych medzinárodných projektoch, ktoré sa týkali transformácie poľnohospodárstva. V rokoch 2005 – 2007 bol podpredsedom výboru OECD pre poľnohospodárstvo. Je členom Európskej asociácie poľnohospodárskych ekonómov a viacerých vedeckých rád.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje pánovi Gejzovi Blaasovi Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy, osobitne za celoživotné vedecké dielo v oblasti ekonomiky poľnohospodárstva.
Svetozár Dluholucký – profesor medicíny
Narodil sa 9. novembra 1940 v Martine. Celý jeho život je spojený s pomocou druhým. V rokoch 1974-1990 pôsobil ako krajský odborník Stredoslovenského kraja pre pediatriu Ministerstva zdravotníctva. Má veľkú zásluhu na tom, že v 70-tych rokoch klesla, vďaka očkovaniu a kvalitnej primárnej starostlivosti, dojčenská úmrtnosť v Stredoslovenskom kraji na najnižšiu priečku na Slovensku. Venoval sa aj otázke dozrievania pľúc u nezrelých novorodencov. S menom profesora Dluholuckého je spojená prvá imuno-supresívna liečba s použitím anti-metabolitov pri kolagenóze v detskom veku v ČSSR, ako aj prvé použitie distenčnej liečby (Gregoryho box) u nezrelých detí či vytvorenie liečebného protokolu pre otravy muchotrávkou zelenou, ktorý umožňuje liečenie bez následkov. Stál pri zrode laktačného programu, ako aj pri zavedení systému rooming-in na gynekologicko-pôrodníckom oddelení.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje pánovi Svetozárovi Dluholuckému Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy, osobitne o rozvoj zdravotnej starostlivosti o dieťa.
Libor Ebringer - vedec v oblasti mikrobiológie
Narodil sa 3. februára 1931 v Bratislave. Absolvoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde aj profesionálne pôsobil. Od roku 1962 sa špecializuje na výskum mikroorganizmov. Najcennejšími výsledkami z jeho výskumov sú originálne práce o nových účinkoch antibiotík. V oblasti mikrobiológie dosiahol zákaz používania zdravotne rizikovej látky v potravinách. Je držiteľom dvoch patentov a autorom prvého slovenského probiotického preparátu. Od roku 2002 sa venuje probiotickým vlastnostiam tradičnej bryndze o ktorej dokázal, že sa vyznačuje vzácnymi zdravotne prospešnými vlastnosťami. Profesor Ebringer významne prispel k tomu, že Európska únia schválila 17. júla 2008 slovenskú bryndzu ako náš tretí chránený výrobok.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje pánovi Liborovi Ebringerovi Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti mikrobiológie a genetickej toxikológie a šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.
Vojtech Hatala – právnik
Narodil sa 17. apríla 1930 v Trnave. Profesor Vojtech Hatala bol významným slovenským právnikom, priekopníkom a zakladateľom teórie trestného práva. Ako jediný v Československu rozpracoval kriminologickú teóriu motívu trestného činu. Angažoval sa za zrušenie trestu smrti. Bol spoluautorom ústavného zákona o súdoch a prokuratúrach, ústavného zákona o československej federácii. V roku 1968 nesúhlasil s okupáciou Československa. Na znak protestu a nesúhlasu sa vzdal poslaneckého mandátu Slovenskej národnej rady a funkcie predsedu Ústavnoprávneho výboru. Vtedajší režim na tento jeho krok reagoval tým, že ho zbavil všetkých pedagogických a vedeckých funkcií. Zomrel 21. novembra 1985 v Bratislave.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje pánovi Vojtechovi Hatalovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy in memoriam za mimoriadne celoživotné zásluhy o rozvoj školstva, osobitne ústavného zákonodarstva.
Alexander Hirner - vedec v oblasti sociológie a kulturológie
Narodil sa 13. decembra 1911 v Smoleniciach. Svoju profesionálnu činnosť začal v roku 1941 v Matici slovenskej v Martine. Bol prvým, kto sa po 2. svetovej vojne habilitoval na bratislavskej katedre v odbore všeobecnej sociológie. Nestrácal svoju vieru v silu a vplyv intelektu ani potom, keď bola sociológia ako veda po roku 1948 zavrhnutá a sociológov stihol osud intelektuálnych vydedencov doby. Za svoju činnosť v Slovenskom národnom povstaní dostal štyri štátne vyznamenania. Alexander Hirner bol jedným z najerudovanejších slovenských sociológov v jej doterajšej histórii. Zomrel 17. novembra 1987 v Bratislave.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje pánovi Alexandrovi Hirnerovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy a celoživotný prínos v oblasti sociológie a kulturológie a pozdvihnutie národného povedomia.
Ivan Matušík - architekt
Narodil sa 12. júla 1930 v Bratislave. Patrí medzi významné osobnosti slovenskej modernej architektúry. Svoju rozsiahlu tvorbu, ktorá je inšpirovaná domácou zemitosťou a svetovým funkcionalizmom orientoval na požiadavky občanov. Projektoval obchodné domy, hotely, tržnice, plavárne či mestské centrá. Jeho tvorbu poznajú za hranicami Slovenska a mnohí turisti prichádzajú do Bratislavy, aby videli jeho funkcionalistické stavby – napríklad budova bratislavského obchodného domu Prior a hotela Kyjev v Bratislave alebo obchodné centrum Slimák. Jeho tvorivá aktivita však neustáva ani v novom storočí. Ivan Matušík prináša originálnu filozofiu bytových stavieb.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje pánovi Ivanovi Matušíkovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne celoživotné zásluhy o rozvoj kultúry a umenia, osobitne v oblasti architektúry.
Jozef Haris - starosta obce Nesvady, člen Predsedníctva ZMOS
Narodil sa 28. augusta 1944 v Nových Zámkoch. Absolvoval Právnickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Od roku 1976 sa venuje verejnej správe na rôznych stupňoch. Je jedným zo zakladajúcich členov ZMOSu a dlhoročným aktívnym členom Predsedníctva ZMOSu. Pán Jozef Haris sa osobne podieľal na najvýznamnejších a rozhodujúcich procesoch verejnej správy – počnúc vznikom miestnej územnej samosprávy na Slovensku, cez budovanie a prehlbovanie samosprávnej demokracie, ako aj za presadzovanie reformy a modernizácie verejnej správy. Od roku 1990 je starostom obce Nesvady.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje pánovi Jozefovi Harisovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj územnej samosprávy.
Jozef Buday - vedecký pracovník v oblasti elektrotechniky
Narodil sa 19. marca 1951 v Prosnom, v okrese Považská Bystrica. Absolvoval elektrotechnickú fakultu so zameraním na odbor elektrotechnológia – experimentálna elektrofyzika. Pracoval na mnohých úlohách RVT ako riešiteľ a spoluriešiteľ. Úspešne pracoval aj v rôznych zväzoch, radách, výboroch, komisiách a vedeckých organizáciách. V roku 2009 mu bola udelená cena podpredsedu vlády a ministra školstva za celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje pánovi Jozefovi Budayovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o hospodársky rozvoj Slovenskej republiky, osobitne za zásluhy o zvyšovanie konkurenčnej schopnosti priemyslu Slovenskej republiky v oblasti elektrotechniky.
Jozef Adamovič – herec, pedagóg
Narodil sa 23. apríla 1939 v Trnave. Prvé filmové i divadelné úlohy stvárnil už počas vysokoškolského štúdia tak úspešne, že ho v roku 1960 prijali do Slovenského národného divadla, kde pôsobil tridsať rokov. Vytvoril približne 60 divadelných postáv v tituloch ako napríklad Sen noci svätojánskej, Kráľ Lear a ďalšie. Bohatá je aj jeho filmová a televízna tvorba. Začala sa v 60-tych rokoch českým filmom Valčík pre milión, pokračovala titulmi ako napr. Majster kat (1966) a vyvrcholila v roku 1971, keď dostal hlavnú úlohu grófa Mórica Beňovského, v koprodukčnom televíznom seriáli Vivat Beňovský! Na svojom konte má 120 televíznych inscenácií, seriálov a filmových projektov. Herecké majstrovstvo odovzdáva dodnes aj ako pedagóg svojim študentom.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje pánovi Jozefovi Adamovičovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.
Karol Pieta – archeológ
Narodil sa 17. novembra 1941 v Nitre. Vysokoškolské vzdelanie ukončil na Masarykovej univerzite v Brne. Pracoval v Archeologickom ústave SAV v Nitre a jeho vedecký záujem siaha od Keltov a Germánov až po skorý stredovek. Medzi jeho úspechy patrí definovanie dvoch archeologických kultúr. Venuje sa aj experimentálnej archeológii a počiatkom kresťanstva. Medzi jeho veľké projekty patrí napríklad Liptovská Mara, kde vybudoval aj náš prvý archeoskanzen, alebo dnes už známu Bojnú. Od roku 2004 je vedúcim Kuvajtsko-slovenskej archeologickej misie na ostrove Falaika v Perzskom zálive, zameranej na výskum starokresťanskej osady. Je autorom rekonštrukcie keltského opevnenia v rakúskom Hainburgu. Je tiež autorom a spoluatorom ôsmich monografií a autorom troch stoviek odborných štúdií.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje pánovi Karolovi Pietovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky, osobitne v oblasti historických vied a archeológie.
Gustáv Valach – herec
Narodil sa 6. marca 1921 v Hontianskych Nemciach. Už ako študent hrával ochotnícke divadlo. Od divadelnej sezóny rokov 1946/1947 bol členom činohry Slovenského národného divadla v Bratislave. Na divadelných doskách stvárnil desiatky postáv, pričom mnohé z nich nám ostali navždy v pamäti. Prvú filmovú úlohu stvárnil vo filme Biela Tma. Od druhej polovice 60-tych rokov sa pravidelne objavoval aj v českých filmoch. Za svoje hlboké náboženské presvedčenie musel v roku 1959 opustiť súbor Slovenského národného divadla. Jeho posledná filmová úloha bola v slovenskej televíznej dráme – Balada o mŕtvych očiach. Pán Gustáv Valach zomrel vo veku 81 rokov 26. apríla 2002 v Bratislave.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje pánu Gustávovi Valachovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.