Aktuality

 V dňoch 17.-19. mája bola muzikologická konferencia venovaná dvestoročnici tohto hudobného génia.

 

Pri príležitosti 200. výročia narodenia jedného z najvýznamnejších hudobných skladateľov a legendárneho klavírneho virtuóza Franza Liszta (1811 – 1886) Ústav hudobnej vedy SAV usporiadal v spolupráci s viacerými inštitúciami medzinárodnú muzikologickú konferenciu Franz Liszt a jeho miesto v európskej hudobnej kultúre. Trojdňové podujatie sa konalo v rámci cyklu konferencií Musicologica historica, ktoré zahájil Ústav hudobnej vedy SAV minulý rok so zámerom vytvoriť priestor na prezentáciu  najnovších poznatkov k aktuálnym problémom historickej muzikológie, s možnosťou rozšíriť záber aj o interdisciplinárne aspekty.

 

Na úvod konferencie privítala účastníkov riaditeľka Ústavu hudobnej vedy SAV  Hana Urbancová so želaním, aby trojdňové medzinárodné stretnutie prinieslo nové pohľady najmä k reflexii zložitej a komplexnej umeleckej osobnosti Franza Liszta. Predsedníčka organizačného výboru podujatia doc. Markéta Štefková pripomenula, že umelecké aktivity Franza Liszta úzko súviseli s Bratislavou a vyjadrila nádej, že príspevky a diskusie muzikológov z akademickej a univerzitnej pôdy z Európy i zo zámoria prispejú k vytvoreniu lepšieho a  diferencovanejšieho obrazu o jeho živote a diele.

 

Konferencia sa sústredila na štyri základné tematické okruhy: Život a dielo Franza Liszta vo svetle moderných koncepcií identítit, multikultúrne, polyštýlové a intertextuálne aspekty v tvorbe Franza Liszta, Franz Liszt a Slovensko a napokon Lisztov význam v hudobných dejinách.

 

Na podujatí odzneli prednášky 15 muzikológov z Nemecka, Rakúska, Maďarska, Švajčiarska, USA a zo Slovenska: Ladislav Kačic (Bratislava): Franz Liszt und das Franziskanertum; Wolfgang Dömling (Augsburg): Liszt und Schubert; Ivana Rentsch (Zürich): „Fast gesprochen“ Franz Liszt Liedästhetik und das Melodram im 19. Jahrhundert; Vincent Arlettaz (Fully): Die Veränderungen und Entwicklungen der sukzessiven Fassungen von Liszt's Hauptwerken für Orchester in den Jahren 1850 (nach dem Handschriftlichen Nachlass in Weimar und Budapest); Péter Halász (Budapest): Landschaftsmahlerei und Selbstfindung; Zu den Fassungen der Annés de Pélegrinage, Premiere Année: Suisse; Arne Stollberg (Bern): Die Legitimation des Exzentrischen. Wagner, Liszt und das Problem musikalischer "Kühnheiten"; Markéta Štefková (Bratislava): Fantasie versus Sonate. Die Bedeutung von Hummels Fantasie Es-dur op. 18 für Liszt und die Musik des 19. Jahrhunderts; Lisbeth Suhrcke (Oldenburg): Marie Lipsius als Liszt-Biographin und Herausgeberin seiner Briefe; Jana Lengová (Bratislava): Liszt und die Slowakei; Eva Ferková (Bratislava): Tectonic funktions of chromaticism in compositions of Liszt and Chopin – similarities and differences; Helmut Loos (Leipzig): Geistliche Musik von Franz Liszt; Hana Urbancová (Bratislava): The „Hungarian Style“ in the Context of Musical Poetics: Liszt - Brahms - Schmidt; Gerhard J. Winkler (Eisenstadt): Franz Liszt und die Wiener Musikkultur. Geschichte einer gebrochenen Beziehung; Mark Kroll (Boston): Old Wine in New Bottles: Hummel, Liszt and the Art of Transcription; Nina Noeske (Hannover): Cultus des Genius, Cultus des Mammon: Liszt zwischen Kunst, Kitsch und Pop.

 

Bezprostrednou súčasťou podujatia boli aj dve koncertné matiné popredného slovenského klaviristu Ladislava Fančoviča a moderovaný koncert Paula Guldu a súboru Cigánski diabli pod názvom Roma Rhapsody, ktorý sa uskutočnil v spolupráci s Rakúskym kultúrnym fórom a Rakúskym veľvyslanectvom v Bratislave za mimoriadneho záujmu obecenstva v koncertnej sále Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU Dvorana 18. mája.

 

V atraktívnom a príjemnom komornom prostredí Múzea Jána Cikkera v Bratislave sa organizátorom podarilo vytvoriť medzinárodnú platformu na diskurz o Lisztovej tvorbe z rozmanitých uhlov pohľadu a priniesť širokospektrálny pohľad nielen na osobnosť a dielo tohto velikána svetovej hudby, ale aj  na umenie a kultúru jeho epochy. Reflektované boli aj viaceré klišé a mýty, ktorými je Lisztova osobnosť opradená a o ktorých účastníci konferencie ďalej diskutovali v rámci radu neformálnych stretnutí. Zborník z podujatia v nemecko-anglickej jazykovej mutácii bude vydaný v budúcom roku.   

 

Text: Markéta Štefková, Janka Petőczová

Foto: Mária Potočárová-Rybaričová