Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ivan Gašparovič preberá inauguračný diplom z rúk prof. Felixa Ungera.

Ivan Gašparovič protektorom EAVU

24. 4. 2006 | videné 3673-krát
Prezidenta SR Ivana Gašparoviča slávnostne inaugurovali za protektora Európskej akadémie vied a umení (EAVU).

Insígnie honorárneho senátora a protektora EAVU prevzal prezident SR Ivan Gašparovič v pondelok 24. apríla v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave od prezidenta EAVU profesora Felixa Ungera (Rakúsko). Slávnostná inaugurácia sa konala pod záštitou predsedu SAV prof. Štefana Lubyho a prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie, rektora Slovenskej technickej univerzity v Bratislave prof. Vladimíra Báleša.

Európska akadémia vied a umení vznikla v roku 1990 v rakúskom Salzburgu s cieľom podporovať vedy a umenie a získavať pre tento cieľ popredných politikov a mienkotvorné osobnosti. Akadémia má približne 1300 členov, z toho 15 nositeľov Nobelovej ceny. Medzi jej protektorov patria významné osobnosti európskeho politického a duchovného života ako slovinský, rakúsky, či taliansky prezident, španielsky kráľ Juan Carlos a pápež Benedikt XVI.

Predseda SAV prof. Štefan Luby na úvod popri Ivanovi Gašparovičovi s manželkou privítal aj bývalého prezidenta Michala Kováča s manželkou, prezidenta Európskej akadémie vied a umení prof. Felixa Ungera, predsedu Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá prof. Ferdinanda Devínskeho, štátnu tajomníčku MŠ SR Danu Doroteu Mikulovú, vedúceho Kancelárie prezidenta SR prof. Milana Čiča, podpredsedu EAVU prof. Ericha Hödla, ďalších členov EAVU, významné osobnosti slovenského univerzitného života, členov Snemu SAV a Učenej spoločnosti SAV.

Predseda SAV v úvodnom slove vyzdvihol skutočnosť, že EAVU sa od roku 1990 stala prestížnou učenou spoločnosťou, ktorá prispieva k pokroku vo vede, umeniach a rozširuje idey tolerancie, humanizmu a európskej integrácie. Súčasne sa poďakoval rektorovi STU v Bratislave prof. Vladimírovi Bálešovi za pomoc a podporu pri organizovaní inaugurácie (hlavné myšlienky z vstúpenia prof. Štefana Lubyho, ale aj vystúpenia ďalších osobností na inaugurácii, vrátane prezidenta Ivana Gašparoviča, uverejňujeme v poradí ako odzneli dole pod čiarou).

Rektor STU v Bratislave prof. Vladimír Báleš vo svojom príhovore ocenil EAVU ako významnú inštitúciu pri vytváraní dialógu v Európe.

Potom sa ujal slova prezident EAVU profesor Felix Unger. Vo laudatiu ocenil výzmané vedecké renomé, ktoré si Ivan Gašparovič získal svojou prácou ako docent práva na UK v Bratislave a jeho podiel na vzniku Ústavy Slovenskej republiky. Pripomenul, že svoje vedecké základy a odborné schopnosti využíval vo verejnom záujme a tak využil teóriu v prospech celej spoločnosti. Jeho orvoradým cieľom je slúžiť verejným záujmom. "Vďaka úsiliu vo vede a verejnom živote Akadémia oceňuje Doc. JUDr. Ivana Gašparoviča, CSc., ako honorárneho senátora a prosíme ho, aby počas volebného obdobia prezidenta Slovenskej republiky pôsobil ako protektor Európskej akadémie vied a umení. Teší nás účasť takej významnej osobnosti v našej Akadémii a medzi jej protektormi," povedal prof. Felix Unger na záver svojho vystúpenia.

Po prevzatí inauguračného diplomu a insígnie sa Ivan Gašparovič úprimne poďakoval za poctu a uznanie, ktorého sa mu dostalo vymenovaním do funkcie protektora takej unikátnej inštitúcie, akou bezpochyby EAVU je. "Pred vyše rokom som vo svojom inauguračnom prejave povedal, že talent je vzácny, Slovensko sa oň musí starať. Ale na to nestačí len transformácia právneho systému. Potrebujeme v prvom rade nové formy a prístupy k vede a umeniu. Potrebuje to Slovensko, potrebuje to Európa, potrebujeme to všetci. Myslím si, že práve Európska akadémia vied a umení je modernou formou a jasnou perspektívou, ktorá stojí na zomknutosti, solidarite, porozumení, koordinácii a kooperácii," konštatoval Ivan Gašparovič vo svojom vystúpení (vystúpenie v plnom znení nájdete dole pod čiarou).

Súčasťou slávnostnej inaugurácie bola aj prednáška muzikológa doc. PhDr. Miloslava Blahynku, PhD. z Kabinetu divadla a filmu SAV na tému Inscenácie Mozartových opier na Slovensku ako dialóg o podobách režijného divadla, ktorá odznela v rámci roka osláv 250. výročia narodenia vari najznámejšieho Rakúšana W. A. Mozarta, keďže práve rok 2006 vyhlásili za rok, venovaný jeho dielu.

Samozrejme, aj slávnostný koncert počas inaugurácie bol venovaný predovšetkým Mozartovým dielam. Slovenský komorný orchester Bohdana Warchala pod vedením Ewalda Danela uviedol Mozartovo Divertimento č. 3 F dur KV 138 a Manuet z Mozartovej Malej nočnej hudby. Okrem toho odznel aj Menuet zo sláčikového kvarteta op. 30 č. 2 G dur od Johana Nepomuka Hummela.




Z vystúpenia predsedu SAV prof. Štefana Lubyho

Európsku akadémiu vied a umení založili roku 1990 tri významné osobnosti – prof. Felix Unger, medzičasom zosnulý Franz kardinál König a Nikolaus Lobkowitz. V uplynulom období sa Akadémia stala prestížnou učenou spoločnosťou, ktorá prispieva k pokroku vo vede, umeniach a rozširuje idey tolerancie, humanizmu a európskej integrácie.

Akadémia vytvára kontakty a rozvíja spoluprácu s poprednými politikmi a mienkotvornými osobnosťami s cieľom urýchliť vývoj v uvedených smeroch ako aj v ekonómii a do tohto procesu zapájať európsku intelektuálnu komunitu.

Akadémia nedávno oslovila prezidenta Slovenskej republiky a požiadala ho, aby prijal funkciu protektora. Pán prezident Ivan Gašparovič tejto žiadosti vyhovel. Preto je mojou milou povinnosťou privítať Vás dnes na inauguračnej slávnosti uvedenia prezidenta Slovenskej republiky do jeho funkcie.

Inauguráciu organizuje Slovenská akadémia vied a Slovenská technická univerzita. Vyjadrujem vďaku rektorovi univerzity a prezidentovi Slovenskej rektorskej konferencie prof. Vladimírovi Bálešovi, DrSc. za jeho pomoc a podporu.

Slovenská delegácia v Európskej akadémii vied a umení pozostáva z 22 členov zo slovenských univerzít a výskumných ustanovizní. Reprezentujú iba malú časť z viac ako 1300 členov Akadémie z Európy a iných kontinentov. Dúfame, že v blízkej budúcnosti naša delegácia narastie a zapojí sa ešte širšie do aktivít Akadémie. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že Akadémia prispela k formovaniu európskych výskumných programov vrátane 7. rámcového programu Európskej únie na roky 2007 až 2013. Pod patronátom Akadémie sa vytvorila sieť stredoeurópskych a východoeurópskych akadémii vied, ktorá je užitočná pre koordináciu vedeckých aj organizačných úloh.

Som presvedčený, že program Akadémie sa bude ďalej rozvíjať s cieľom upevniť vieru a zvýšiť úsilie o pozitívne zmeny v Európe.


Z vystúpenia rektora STU v Bratislave prof. Vladimíra Báleša

Veľmi nás teší, že sa prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič stáva protektorom Európskej akadémie vied a umení. Táto prestížna Akadémia je významnou inštitúciou pri vytváraní dialógu v Európe, preto je v súčasnosti jej úloha ešte dôležitejšia.

Európa dnes stojí na ceste pozitívnych ekonomických zmien, založených na podpore vzdelávania, vedy a inovácií. História – matka múdrosti ukázala, že obdobie rozvoja vedy a vzdelania sa prejavilo v kvalite života všetkých ľudí. Európska akadémia vied a umení prispieva k pokroku, podporuje a rozširuje idey tolerancie, humanizmu a európskej integrácie, preto je veľmi dôležité, aby sa do tejto komunity integrovali významné osobnosti. Prezident Slovenskej republiky, Jeho Excelencia Ivan Gašparovič, medzi takéto osobnosti patrí. Ďakujeme mu, že prijal funkciu protektora.

Spoluorganizátorom dnešnej slávnosti je Slovenská technická univerzita v Bratislave a Slovenská akadémia vied. Vďaka popredným slovenským vzdelávacím a vedeckých inštitúciám, najmä Slovenskej akadémii vied, sa myšlienky Európskej akadémie vied a umení šíria po celom Slovensku. Veríme, že aj dnešná slávnosť prispeje k šíreniu týchto ušľachtilých myšlienok.


Laudatio na počesť Ivana Gašparoviča, ktoré predniesol prezident EAVU prof. Felix Unger

Prezident Ivan Gašparovič, narodený 1941, docent práva na Univerzite Komenského v Bratislave, svojím úsilím získal významné vedecké renomé. Pôsobil ako generálny prokurátor Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Prahe, bol členom rozličných vedeckých rád a významne prispel k vzniku Ústavy Slovenskej republiky. Po ukončení politickej kariéry v Národnej rade Slovenskej republiky sa vrátil na Právnickú fakultu Univerzity Komenského. V roku 2004 bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky.

Svoje vedecké základy a odborné schopnosti využíval vo verejnom záujme a tak využil teóriu v prospech celej spoločnosti. Jeho prvoradým cieľom je slúžiť verejným záujmom.

Počas dlhoročnej vedeckej aktivity na Právnickej fakulte UK sa zameriaval na teoretické a praktické otázky trestného práva, hmotného práva, procesného práva a kriminalistiky. Z tejto oblasti publikoval mnoho významných článkov a svoje bohaté skúsenosti prezentoval na viacerých konferenciách. Posledných desať rokov sa venoval ústavnej problematike v súvislosti s Ústavou SR.

Európska akadémia vied a umení má 1 300 členov, medzi nimi 15 nositeľov Nobelovej ceny, Najznámejším členom je pápež Benedikt XVI. Na Slovensku má táto Akadémia početné zastúpenie na čele s prof. Lubym. Preto vyzývame prezidenta republiky, aby sa stal protektorom Európskej akadémie vied a umení, podobne ako poprední predstavitelia iných európskych štátov Jeho veličenstvo de Bourbon, Carlo Azeglio Ciampi, Joseph Deiss, Heinz Fischer, Jeho kráľovská výsosť Jean de Luxembourg, Janez Drnovšek, Jeho kráľovská výsosť princ Filip a Vaira Vike-Freiberga. Je veľkým potešením privítať prezidenta SR, Jeho Excelenciu Ivana Gašparoviča ako nového protektora Akadémie, ktorý pochádza zo sveta vedy a smeruje k verejným záujmom, k európskym myšlienkam a integrácii. Rozvinul niektoré základné práce o integrácii Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, najmä príspevkom k niektorým ústavným a právnym aspektom Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Vďaka úsiliu vo vede a verejnom živote Akadémia oceňuje doc. JUDr. Ivana Gašparoviča, CSc., ako honorárneho senátora a prosíme ho, aby počas volebného obdobia prezidenta Slovenskej republiky pôsobil ako protektor Európskej akadémie vied a umení. Teší nás účasť takej významnej osobnosti v našej Akadémii a medzi jej protektormi.


Vystúpenie prezidenta SR Ivana Gašparoviča po prevzatí inauguračného diplomu

"Studia litterarum secundas res ornant,
daversis perfugium ac solacium preabent"
.

Vaše excelencie,
vážený pán prezident Európskej akadémie vied a umení,
vážený pán predseda Slovenskej akadémie vied,
vážený pán prezident Slovenskej rektorskej konferencie,
vážené dámy, vážení páni,

ako teda povedal citovaný Cicero: "Vedecké zamestnanie je ozdobou priaznivých pomerov – v nepriaznivých pomeroch poskytuje útočište a útechu." Pripomínam to preto, lebo poznáme jedno i druhé. A neplatí to len pre vedu, ale aj pre umenie. Chcem tým povedať, že si Slovensko uvedomuje, čím prešlo, ale aj to, aké má dnes možnosti, problémy i perspektívy.

Uvedomujeme si, že jedným z neuralgických bodov slovenskej súčasnosti je nedostatočná podpora rozvoja nášho školstva a našej vedy, podpora nášmu umeniu. Poznáme situáciu, rozpracovali sme viacero, myslím si, užitočných projektov. Zatiaľ sa nám akosi nedarí úspešne ich uvádzať do života. Raz nie sú financie, inokedy zas projekty. A keď už máme financie aj projekty, akoby sa čosi zauzlilo, začneme strácať čas, tempo, elán.

Tak ako je exaktné poznanie dobové, tak je dobré umenie nadčasové. Lenže nemôžu zostať uzavreté vo vymedzených priestoroch, akoby neprístupné. Veda a umenie sa stávajú užitočnými, pomáhajú ľuďom žiť, ba i prežiť, až vtedy, keď sa dostávajú k ľuďom.

Vážený pán prezident,

dovoľte mi, prosím, aby som sa vám úprimne poďakoval za poctu a uznanie, ktorého sa mi dostalo vymenovaním do funkcie protektora takej unikátnej inštitúcie, akou bezpochyby Európska akadémia vied a umení je.

Som rád, že som sa dnešným dňom aj takto zaradil do významného spoločenstva vedcov, umelcov, filozofov, ktoré bolo založené v Salzburgu pred šestnástimi rokmi práve vďaka vám, pán prezident, Felix Unger.

Pri dnešnej slávnostnej príležitosti by som rád ocenil zásluhy Európskej akadémie vied a umení, jej výskumnú, publikačnú, expertíznu a organizačnú činnosť. Za osobitne významný čin Akadémie, ktorého iniciátorom bol pán prof. Felix Unger, považujem vytvorenie združenia CEN – stredo- a východoeurópskych akadémií vied.

Oceňujem aj to, že sa pod egidou Akadémie koordinuje spoločný postup v oblasti vedy a výskumu i vo formovaní európskej vednej politiky, vrátane jej podpory formou komunitárnych programov. Teší ma, že slovenská veda – v rámci programu "Idey" pre siedmy rámcový program Európskej únie – sa zúčastní na získavaní nových poznatkov, ktoré sa premietnu do rozvoja poznatkovo orientovanej ekonomiky a spoločnosti.

Podľa môjho názoru, dôležité sú najmä také tematicky orientované priority, ako sú informačné a komunikačné technológie, zdravie, výživa a biotechnológie, životné prostredie, sociálno-ekonomické vedy, bezpečnostný výskum.

Vážení prítomní,

pred vyše rokom som vo svojom inauguračnom prejave povedal, že talent je vzácny, Slovensko sa oň musí starať. Ale na to nestačí len transformácia právneho systému. Potrebujeme v prvom rade nové formy a prístupy k vede a umeniu. Potrebuje to Slovensko, potrebuje to Európa, potrebujeme to všetci.
Myslím si, že práve Európska akadémia vied a umení je modernou formou a jasnou perspektívou, ktorá stojí na zomknutosti, solidarite, porozumení, koordinácii a kooperácii.

Pritom všetkom nezabúdajme na významný fenomén tohto storočia – globalizáciu. Ako všetko nové vo svete, aj ona nám prináša potrebu poznávania samých seba. Globalizácia je totiž, okrem iného, ďalším lakmusovým papierikom, vďaka ktorému zisťujeme, v akom prostredí sa nachádzame a ako sa v ňom správame. Hoci globálne problémy poznáme už dávnejšie, neoliberálny prístup presadzovania globalizácie ako jediného možného, priam spásonosného riešenia, je, podľa môjho názoru, prinajmenšom problematický.

Veď čím je projekt väčší, tým pevnejšie by sme ho mali držať v rukách, organizovať, regulovať, kontrolovať. Lebo všeličo sme v súvislosti s globalizáciou predpokladali, ale mnohé sme neočakávali a ani nevedeli. Dostaneme sa z osídiel vlastnej nedôslednosti?

V čom sme sa azda mýlili? Myslím si, že nie v projekte, nie v ideáloch, ale v metóde, v prístupe k jeho realizácii. Aj v ľuďoch. Veď napríklad niektoré snahy po monopolnom ovládaní svetového trhu môžu mať nežiadúce dôsledky nielen pre vedu a inovácie, ale aj pre spotrebiteľov, občana.

Podobné negatívne tendencie už sledujeme v kultúre a umení. Aj keď masová kultúra a spotrebný životný štýl majú isté pozitíva, jej producenti a manažéri sa vybrali cestou naháňania vysokých ziskov, a to za každú cenu. Akoby si neosvojili zásadu, že za kultúru sa platí, dopláca sa na nekultúrnosť. Ak totiž chápeme kultúrnosť ako realizovanú kultúru, a pritom analyzujeme prítomnosť, potom sme svedkami povážlivého úpadku kultúry a umenia. Áno, umenie má plniť aj funkciu oddychu a zábavy, ale nemôže to robiť povrchne, plytko, bez prehlbovania systému všeľudských hodnôt. Nemôže produkovať diela, ktoré nespĺňajú ani tie najelementárnejšie kritériá estetiky i etiky.

Vážení prítomní,

teší ma, že Európska akadémia vied a umení má podstatne vyššie ambície. Preto som čestnú funkciu protektora prijal rád. Osobne si želám, aby aktéri našej akadémie tvorili nové hodnoty a bojovali za ne, aby zásadným spôsobom ovplyvňovali život okolo seba, náš spoločný život. Aby nielen vynaliezali pohľady a objavovali súvislosti, ale aby ľudí aj vychovávali. Poznanie, či už vedecké alebo umelecké, musí stáť v popredí poľudšťovania, vyššej morálky a kultúry, musí stáť na strane tvorivého, zdravo ambiciózneho človeka, občana, ktorý musí zvládnuť aj nástrahy dvadsiateho prvého storočia.

Musíme pomôcť pri projektovaní takého človeka, ktorého hodnotový svet sa odvíja, podľa môjho názoru, od rovnováhy jeho racionality, emocionality a etiky. Len tak sa môže stať osobnosťou. Premýšľajme o tom!

"Vivere est cogitare" – hovorí Cicero. "Žiť znamená premýšľať".


Prednáška doc. PhDr. Miloslava Blahynku, PhD. z Kabinetu divadla a filmu SAV:
Inscenácie Mozartových opier na Slovensku ako dialóg o podobách režijného divadla (kliknite na nápis).


Foto: Slavomír Vailig a V.Š.