Pamätná tabuľa Dionýzovi Ilkovičovi
26. 9. 2005 | videné 3131-krát
Pri príležitosti otvorenia nového akademického roka ju odhalili v budove STU na Mýtnej ulici v Bratislave.
Po akademikovi Dionýzovi Ilkovičovi slávnostne nazvali aj univerzitnú aulu, pred ktorou sa nachádza pamätná tabuľa. Za účasti jeho manželky Lenky, dcér, vnuka a zástupcov STU ju spoločne odhalil pred zrakmi vysokoškolských pedagógov a študentov aj predseda SAV prof. Ing. Štefan Luby, DrSc.
Akademik Ilkovič (1907-1980) patril k žiakom a blízkym spolupracovníkom nositeľa Nobelovej ceny za chémiu (1959) pražského akademika Jaroslava Heyrovského. Začiatkom päťdesiatych rokov vynaložil veľa úsilia na založenie Slovenskej akadémie vied a aj ČSAV. Po uzákonení SAV 18. júna 1953 ho vymenovali za riadneho člena – akademika SAV a stal sa jej vedeckým tajomníkom. Stál pri zrode troch základných fyzikálnych pracovísk na Slovensku: Ústavu technickej fyziky SVŠT, Fyzikálneho ústavu Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity a Fyzikálneho ústavu SAV.
Najvýznamnejším výsledkom jeho vedeckej práce bolo odvodenie vzťahu medzi polarografickým difúznym prúdom, koncentráciou roztoku a charakteristikami kvapkovej ortuťovej elektródy, známeho ako Ilkovičova rovnica, ktorá je považovaná za základné pravidlo polarografie. Jeho článok o tomto objave patrí dodnes vo svete k najcitovanejším slovenským vedeckým prameňom.
Na slávnostnom otvorení nového, už 68. akademického roka v STU sa zúčastnil aj prezident SR Ivan Gašparovič, ktorý v prejave vyzdvihol doterajšiu prácu univerzity pri výchove mladých odborníkov. Vyslovil presvedčenie, že v budúcnosti sa Slovensko nebude presadzovať vo svete lacnou pracovnou silou, ale svojím umom v podobe výsledkov vedy, výskumu a technologicky náročných výrobkov.
Na tlačovej konferencii pred slávnosťou rektor STU prof. Ing. Vladimír Báleš, DrSc. vysoko ocenil aj spoluprácu s pracoviskami SAV pri spoločnom riešení rôznych vedeckých a výskumných úloh, ale aj v pedagogickej oblasti – pri výchove doktorantov, ale aj účasť vynikajúcich odborníkov z akadémie priamo v prednáškovom procese.
Vladimír Šmihula
Po akademikovi Dionýzovi Ilkovičovi slávnostne nazvali aj univerzitnú aulu, pred ktorou sa nachádza pamätná tabuľa. Za účasti jeho manželky Lenky, dcér, vnuka a zástupcov STU ju spoločne odhalil pred zrakmi vysokoškolských pedagógov a študentov aj predseda SAV prof. Ing. Štefan Luby, DrSc.
Akademik Ilkovič (1907-1980) patril k žiakom a blízkym spolupracovníkom nositeľa Nobelovej ceny za chémiu (1959) pražského akademika Jaroslava Heyrovského. Začiatkom päťdesiatych rokov vynaložil veľa úsilia na založenie Slovenskej akadémie vied a aj ČSAV. Po uzákonení SAV 18. júna 1953 ho vymenovali za riadneho člena – akademika SAV a stal sa jej vedeckým tajomníkom. Stál pri zrode troch základných fyzikálnych pracovísk na Slovensku: Ústavu technickej fyziky SVŠT, Fyzikálneho ústavu Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity a Fyzikálneho ústavu SAV.
Najvýznamnejším výsledkom jeho vedeckej práce bolo odvodenie vzťahu medzi polarografickým difúznym prúdom, koncentráciou roztoku a charakteristikami kvapkovej ortuťovej elektródy, známeho ako Ilkovičova rovnica, ktorá je považovaná za základné pravidlo polarografie. Jeho článok o tomto objave patrí dodnes vo svete k najcitovanejším slovenským vedeckým prameňom.
Na slávnostnom otvorení nového, už 68. akademického roka v STU sa zúčastnil aj prezident SR Ivan Gašparovič, ktorý v prejave vyzdvihol doterajšiu prácu univerzity pri výchove mladých odborníkov. Vyslovil presvedčenie, že v budúcnosti sa Slovensko nebude presadzovať vo svete lacnou pracovnou silou, ale svojím umom v podobe výsledkov vedy, výskumu a technologicky náročných výrobkov.
Na tlačovej konferencii pred slávnosťou rektor STU prof. Ing. Vladimír Báleš, DrSc. vysoko ocenil aj spoluprácu s pracoviskami SAV pri spoločnom riešení rôznych vedeckých a výskumných úloh, ale aj v pedagogickej oblasti – pri výchove doktorantov, ale aj účasť vynikajúcich odborníkov z akadémie priamo v prednáškovom procese.
Vladimír Šmihula