Aktuality

Profesor Vladimír Hajko oslávil 90. narodeniny

Vložil(a): S. Koželová, 29.10.2010, videné 1980-krát

V Košiciach zablahoželali k životnému jubileu – 90. narodeninám - významnej a jedinečnej osobnosti slovenskej vedy a školstva, profesorovi Vladimírovi Hajkovi.

Priatelia, rodina, členovia vedenia SAV, bývalí spolupracovníci, riaditelia ústavov SAV a hostia sa 21. októbra stretli na priateľskom posedení s jubilamtom. Pod nápad zorganizovať priateľské stretnutie na počesť prof. Hajka sa spoločne podpísali vedenia Ústavu experimentálnej fyziky SAV, Prírodovedeckej fakulty UPJŠ a Technicko-hospodárskej správy SAV v Košiciach. Úlohy moderátora podujatia sa ujal prof. RNDr. Pavol Sovák, CSc., dekan PF UPJŠ, ktorý predovšetkým pozdravil jubilujúceho prof. RNDr. Vladimíra Hajka, Dr. h. c. a privítal delegáciu Slovenskej akadémie vied z Bratislavy - bývalého predsedu prof. Štefana Lubyho, podpredsedníčku Vieru Rosovú a Igora Túnyiho člena predsedníctva a zástupcu I. oddelenia vied SAV o neživej prírode.

Ako je pri takýchto stretnutiach dobrým zvykom, odznela laudácia, ktorú tentoraz pripravil a prečítal riaditeľ ÚEF SAV doc. Karol Flachbart. Na úvod pripomenul niektoré základné životopisné fakty zo života pána prof. Vladimíra Hajka, ktorý sa narodil 3. októbra 1920 v Krompachoch. Detstvo prežil v Tisovci, odkiaľ po maturite odišiel študovať na Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave odbor matematika - fyzika. Svoju vedecko-pedagogickú dráhu na Katedre fyziky Slovenskej vysokej školy technickej v Brati¬slave (terajšej STU), kde pôsobil ako blízky spolupracovník prof. D. Ilkoviča do roku 1953, kedy odišiel do Košíc. Najprv na Vysokú školu technickú (dnes Technická univerzita), kde bol aj prorektorom, v roku 1963 stál pri zrode Prírodovedeckej fakulty UPJŠ a stal sa jej prvým dekanom. Potom päť rokov bol rektorom Univerzity P.J. Šafárika v Košiciach až do roku 1974, kedy bol vymenovaný do funkcie predsedu Slo¬venskej akadémie vied, kde pôsobil do roku 1989, kedy odišiel do dôchodku. Na tomto poste významnou mierou prispel k rozvoju vedeckého bádania na Slovensku, osobitne na pracoviskách Slovenskej akadémie vied,“ uviedol doc. Flachbart. "Navyše päť rokov vykonával aj funkciu riaditeľa ÚEF SAV v Košiciach. Vlastným vedným odborom prof. Hajka bol magnetizmus, predovšetkým štúdium magnetizač¬ných procesov. Svojou prácou a výsledkami položil prof. Hajko základ pre vznik dnes aj medzinárodne uznávanej košickej školy magnetizmu."

Potom postupne vystúpili s príhovorom k jubilantovi predstavitelia rôznych inštitúcií, do dejín ktorých sa prof. Hajko zapísal svojou pedagogickou i vedeckou aktivitou a vplyvom. Jeho prínos pre vznik a vývoj Prírodovedeckej fakulty UPJŠ ocenil prof. Pavol Sovák, podobne v mene rektora Technickej univerzity za spoluprácu a vznik katedry fyziky poďakoval prorektor prof. Emil Spišák, ktorý čerstvému deväťdesiatnikovi odovzdal najvyššie vyznamenanie školy Zlatú medailu TU.

"Profesor Hajko nebol rebel, ale ani poslušný plnič uznesení," charakterizoval svojho jubilujúceho predchodcu vo funkcii predsedu akadémie prof. Štefan Luby, ktorý sebe vlastným spôsobom vtipne a s hlbokou znalosťou problémov, ktoré treba riešiť na čele takejto inštitúcie, bilancoval jeho prácu. Vyzdvihol zásluhy prof. Hajka pri vydaní Encyklopédie Slovenska, jeho prognostickú činnosť i podiel na cieľových projektoch.

Pozdravné listy prof. Hajkovi zaslali aj primátor Košíc, predseda Košického samosprávneho kraja, spomienkami na spoločné chvíle prispeli prof. P. Samuely, člen Predsedníctva SAV, doc. A. Zentková, v mene Slovenskej fyzikálnej spoločnosti doc. M. Reiffers, prof. L. Bukovský.

Viditeľne dojatý jubilant poďakoval a svoje životné jubileum označil za slušné. Zaspomínal na ďalších významných ľudí, s ktorými mal česť pracovať i na to, ako sa Košice stali mestom jeho života. "Potešilo ma, že Slovenská akadémia vied obhájila po roku 1989 svoje postavenie a že sa vypracovala do polohy rovnoprávneho postavenia s ostatnými v európskom bloku," povedal a poďakoval aj rodine svojho syna, v ktorej trávi svoje dni staroby. Na záver dodal: "Môj životný príbeh mal zmysel, bol prínosný a šťastný!"

Text: Katarína Čižmáriková
Foto: Katarína Čižmáriková, Rado Mlýnek (1)



Prof Hajko je Čestným členom Slovenskej fyzikálnej spoločnosti (1998). V máji t.r. mu na Deň Košíc udelili Cenu primátora.

LAUDÁCIA:

Vážený a milý pán prof. Hajko, vážení hostia, milí priatelia,

stretli sme sa tu dnes, aby sme si pripomenuli a oslávili 90-ku významnej a jedinečnej osobnosti nášho ústavu ako aj celej SAV, významnej a jedinečnej osobnosti UPJŠ a zvlášť PF tejto univerzity, osobnosti mesta Košice ako aj celého Slovenska.

Na úvod mi dovoľte pripomenúť niektoré fakty zo života pána prof. Vladimíra Hajka, a uviesť aspoň niektoré výsledky jeho bohatej a plodnej práce.

Prof. Vladimír Hajko sa narodil 3. októbra 1920 v Krompachoch. Detstvo prežil v Tisovci, mestečku ktoré leží v severnej časti Rimavskej doliny. Tam ukončil aj gymnaziálne štúdium. Vysokoškolské štúdium v odbore matematika - fyzika ukon¬čil na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave roku 1944. Po obhajobe diplomovej práce a vykonaní rigoróznych skúšok bol v roku 1948 na Univerzite Komenského promovaný za doktora prírodných vied.

Svoju vedecko-pedagogickú dráhu prof. Hajko začal na Katedre fyziky Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, terajšej STU, kde pôsobil ako blízky spolupracovník známeho prof. Ilkoviča od roku 1948 do roku 1953, kedy odišiel do Košíc.

V Košiciach založil Katedru fyziky Vysokej školy technickej (terajšej TU). Jeho prechod do Košíc bol spojený tiež s habi¬litáciou na docenta. Na Vysokej škole technickej vykonával v rokoch 1953 až 1961 i funkciu prorektora. V roku 1963 stál prof. Hajko pri zrode Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika a stal sa jej prvým dekanom. Neskôr, v rokoch 1969 až 1974 bol rektorom Univerzity P.J. Šafárika v Košiciach.
V roku 1974 bol vymenovaný do funkcie predsedu Slo¬venskej akadémie vied. V rokoch 1980-1985 vykonával súčasne funkciu riaditeľa Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. Vo funkcii predsedu SAV pôso¬bil do roku 1989. Na tomto poste významnou mierou prispel k rozvoju vedeckého bádania na Slovensku, osobitne na pracoviskách Slovenskej akadémie vied.
Vlastným vedným odborom prof. Hajka bol magnetizmus, predovšetkým štúdium magnetizač¬ných procesov. Svojou prácou a výsledkami položil prof. Hajko základ pre vznik dnes aj medzinárodne uznávanej košickej školy magnetizmu. Stál tiež pri zrode Českých a Slovenských konferencií o Magnetizme, ktoré sa konajú s trojročnou periodicitou. Len pre zaujímavosť, tohto roku v júli sa konala už 14. konferencia CSMAG, ako ju zvykneme familiárne nazývať.Za dosiahnuté výsledky, ako aj za vytvorenie fyzikálnej vedeckej školy na východ¬nom Slovensku, bola prof. Hajkovi v roku 1972 udelená Štát¬na cena SR.

Výsledky svojej vedecko-výskumnej činnosti publikoval prof. Hajko vo viac ako 40 vedeckých prácach, ktoré sa stretli so živým ohlasom domácej a medzinárodnej vedeckej pospolitosti. K publikačným aktivitám prof. Hajka treba samozrejme prirátať aj množstvo vedecko-výskumných správ, re¬cenzií, posudkov a vedecko-technických analýz i vedecko-populárnych článkov.
Veľmi plodná je knižná publikačná aktivita prof. Hajka, v ktorej sa odrazilo jeho pedagogické majstrovstvo, majstrovstvo učiteľa. Celkovo v spolupráci s blízkymi spolupracovníkmi vydal 6 knižných publikácií, z ktorých treba spomenúť aspoň tieto:
Základy fyziky, veľmi známu Fyziku v príkladoch, ktorá bola preložená aj do iných jazykov,Fyziku v experimentoch, ktorá vyšla aj v anglickej verzii, a Magnetizačné procesy.

K prednostiam prof. Hajka vždy patrila schopnosť a ochota obklopiť sa a pra¬covať hlavne s mladými perspektívnymi pracovníkmi, ktorým sa snažil pripraviť aj čo naj¬lepšie pracovné zázemie.

Čo sa týka nášho ústavu, ÚEF SAV, tu výrazným spôsobom (spolu s prof. Dubinským) prispel k tomu, že tento dňom 1.1.1969 vstupuje do histórie fyziky na Slovensku. Bol vytvorený na báze troch fyzikálnych katedier PF UPJŠ a detašovaného oddelenia FÚ SAV v Bratislave. Tým sa v Košiciach otvorila nová perspektíva pre fyzikálne bádanie a možnosti zapájať do výskumnej práce nadaných poslucháčov a absolventov hlavne z PF UPJŠ. V tom čase mal ústav, na čele ktorého stál prof. Dubinský, tri oddelenia: Odd. kozmického žiarenia, Odd. magnetizmu a Odd. fyziky vysokých energií.
K zmene štruktúry ústavu došlo v r. 1980, kedy sa stal riaditeľom ústavu prof. Hajko. Bolo vytvorených 5 oddelení:
- OFMJ – prof. Potocký,
- OFK – prof. Karel,
- OFNT – prof. Jánoš,
- OFVE – Dr. Šándor,
- OKF – prof. Kudela.
Začiatkom roku 1984 k nim pribudlo OBF, ktorého vedúcim bol Dr. Fabian.
Je potrebné zdôrazniť, že táto štruktúra, ktorú na báze vtedy mladých a výrazných vedúcich osobností ústavu prof. Hajko vytvoril, pretrváva s malými zmenami prakticky dodnes – a je tomu teraz už 30 rokov... Je ešte možné uviesť, že pri svojom vzniku (1969) mal ústav 30 pracovníkov, v roku 1979 cca. 60 pracovníkov, v roku 2009 ich mal takmer 120.
Prof. Hajko mal skutočne veľký cit pre výber vedúcich pracovníkov, na ktorých staval jednotlivé smery, ktorým veril, že daný smer a ľudí v tomto zameraní pracujúcich dokážu výrazne potiahnuť vpred. Vedel tiež často „prikryť“ (ochrániť) v ústave pracovníkov, ktorí by boli mali v určitých (niekedy nie jednoduchých) rokoch na iných pracoviskách značné problémy.
V tejto súvislosti sa mi páči jeho úvaha, ktorú budem voľne prezentovať. Človek si nemôže sám vybrať dobu, v ktorej by chcel prežiť svoj život. Vďaka svojim rodičom sa v istom čase a v istej krajine narodí a postupne sa pripravuje na svoje životné poslanie. Každá doba (a istým spôsobom i krajina) má pritom svoju spoločensko-politickú atmosféru, ktorá určuje "pravidlá hry" a človek, ktorý vstupuje do aktívneho života, sa môže rozhodnúť bojovať za zmenu týchto "pravidiel", ak sa javia pre vývoj spoločnosti nevyhovujúce a škodlivé. Alebo, je tu druhá možnosť, ktorú človek pri vstupe do aktívneho života má – prijať stanovené "pravidlá hry" (a to niekedy aj ako nutné zlo) a v rámci ich existencie hľadať a nachádzať východiská pre dosahovanie takých cieľov, ktoré sú spoločensky užitočné a pozitívne. Ja som sa rozhodol pre tú druhú cestu, riadil som sa pritom vždy svojim životným krédom, ktoré mi odporúčalo žiť tak, aby som bol iným čo najmenej na obtiaž a čo najviac na osoh. Tieto vyjadrenia si veľmi vážim, a myslím že je z nich cítiť aj časť životnej filozofie nášho oslávenca.

Keď hovoríme o prof. Hajkovi a jeho 90-ke, to určite nie sú iba návraty do minulosti, to nie sú iba spomienky na dosiahnuté výsledky a úspechy. Prof. Hajko je totiž osobnosťou stále veľmi aktívnou, človekom, ktorý sleduje dianie okolo seba, v spoločnosti ale aj na pracoviskách, na ktorých dlho pôsobil. Veľmi to cítiť napr. zo stretnutí a z telefonátov s ním, kedy je vidieť, že pozná všetky detaily ústavu a zaujíma sa, v ktorom vednom smere sa to kam uberá. A mám taký dojem, že by ani teraz nemal najmenší problém viaceré problémy ústavu veľmi rýchlo vyriešiť.

Prof. Hajko bol a je osobnosťou s prirodzeným rešpektom. Už zo študentských čias viem, že keď jeho prednáška začínala ráno o 7.00, tak všetci poslucháči boli už niekoľko minút predtým v posluchárni. To isté platilo pri rôznych poradách a schôdzach tu na ústave. Mne ako riaditeľovi tohto ústavu sa toto za takmer 4 roky žiaľ takmer ani raz nepodarilo... Začiatok všetkého väčšinou musíme o pár „akademických minút“ posunúť... Nuž, nie je osobnosť ako osobnosť..., resp. nie každý z nás môže byť osobnosťou formátu prof. Hajka...

Je tiež potrebné uviesť, že prof. Hajko je osobnosťou s veľmi širokým záberom a záujmami. Z predchádzajúceho by sa možno mohlo zdať, že obsahom jeho života bola iba cieľavedomá a usilovná práca. On však nikdy nebol (a nie je) nudným človekom. Je to človek, ktorý vedel a vie zaujať ľudí okolo seba a často aj baviť celú spoločnosť. Verím, že sa o tom budeme môcť presvedčiť aj dnes.

Na záver mi dovoľte, aby som prof. Hajkovi, a to hlavne v mene všetkých pracovníkov nášho ústavu, poprial ešte pevné zdravie do ďalších rokov, spokojnosť a radosť v kruhu svojich najbližších, ale aj mnoho potešenia zo sledovania úspešného napredovania inštitúcií, ktoré počas svojho aktívneho života pomáhal zakladať resp. ktoré viedol, ktoré veľmi výrazne ovplyvnil – hlavne UPJŠ a zvlášť Prírodovedeckú fakultu, a Slovenskú akadémiu vied a špeciálne Ústav experimentálnej fyziky SAV.

Karol Flachbart
ÚEF SAV Košice


Príloha

Jubilant, 90-ročný profesor Vladimír Hajko.
Príloha

Roly moderátora sa ujal prof. Pavol Sovák, dekan Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach.
Príloha

Z Bratislavy si prišli jubilanta uctiť(zľava) prof. Štefan Luby, Viera Rosová a Igor Túnyi.
Príloha

Oporou jubilujúceho prof. Hajka je najmä rodina - syn Vladimír s manželkou.
Príloha

Laudáciu predniesol doc. Karol Flachbart, riaditeľ ÚEF SAV.
Príloha

Zlatú medailu Technickej univerzity odovzdal jubilantovi prorektor TU prof. Emil Spišák. Vľavo tlieska bývalý rektor tejto školy, dlhoročný priateľ V. Hajka, prof. Alojz Pažák.
Príloha

V mene rektora UPJŠ vystúpil prorektor prof. Juraj Kovaľ.
Príloha

S bilancujúcim príhovorom vystúpil prof. Štefan Luby, ktorý aj z vlastnej dlhoročnej skúsenosti vie, s akými problémami sa musel denne boriť predseda akadémie.
Príloha

Fyzika dominovala vo vystúpeniach prof. Petra Samuelyho, člena Predsedníctva SAV...
Príloha

... aj doc. Mariána Reiffersa zo Slovenskej fyzikálnej spoločnosti.
Príloha

Riaditeľ ÚEF SAV K. Flachbart využil osobnú účasť profesora Lubyho a dodatočne mu odovzdal zlatú medailu ústavu, ktorú mu udelil pri príležitosti 40. výročia vzniku ÚEF SAV.
Príloha

K slávnostnej atmosfére prispelo svojím vystúpením duo Pro musica.
Príloha

Poster oslávenca.