Svalovci sú stále "in"
6. 4. 2010 | videné 5729-krát
Trichinelóza, jedna z najrozšírenejších parazitozoonóz na svete, a jej pôvodcovia boli témou marcovej Hodiny vedy v Košiciach. S prednáškou pred verejnosť predstúpila MVDr. Zuzana Hurníková, PhD. z Parazitologického ústavu SAV v Košiciach.
Pôvodcovia mnohých parazitárnych ochorení ľudí aj hospodárskych zvierat trvalo cirkulujú v prírode. Počas dlhého vývoja hostiteľov aj ich parazitov došlo k vzájomnému prispôsobeniu sa často až do tej miery, že voľne žijúce zvieratá prežívajú aj silné nakazenie bez prejavov ochorenia, zatiaľ čo človek ochorie veľmi silno a často aj smrteľne. Takýmto ochorením, prenosným zo zvierat na ľudí, je aj trichinelóza (svalovčitosť), rozšírená po celom svete. "Parazity nás sprevádzajú od počiatku evolúcie, teda 3 až 3,5 miliardy rokov. Toto ochorenie je staré ako ľudstvo samo. Larvy parazita boli nájdené napríklad aj v svalovine Egypťana, mumifikovaného okolo roku 1200 pred naším letopočtom," uviedla Zuzana Hurníková vo svojej zaujímavej prednáške "Svalovci sú ´in´ alebo od dinosaurov k parazitom".
Hoci ľudia už pred stáročiami tušili súvislosť medzi bravčovým mäsom a vznikom ochorenia, pôvodca trichinelózy bol odhalený až v roku 1835 za zaujímavých okolností. Mladému Jamesovi Pagetovi, študentovi londýnskej lekárskej fakulty, sa pri pitve 51-ročného murára z Talianska otupil skalpel na zvápenatených uzlíkoch v tkanivách. Odobral mu kúsok tkaniva z bránice, vyšetril ho pod lupou a v uzlíkoch uvidel stočené červy. O svojom náleze informoval dr. Wormalda a zamieril do Britského múzea, kde sa chcel o svojom náleze presvedčiť pod mikroskopom. Neváhal však ani doktor Wormald, z mŕtvoly tiež odobral kúsok tkaniva a rozbehol sa s ním za svojím priateľom Richardom Owenom do Kráľovského chirurgického kolégia. Paget i Owen uvideli to isté. Paget o objave informoval na študentskom klube, Owen svoj nález o niekoľko dní opísal a publikoval v Správach Kráľovskej zoologickej spoločnosti. Bol si vedomý toho, že červa v rovnakom čase objavil aj Paget, čo mu však vôbec neprekážalo a pokojne si privlastnil zásluhy za jeho objav bez toho, aby sa o Pagetovi v článku čo i len zmienil. Červa pomenoval Svalovec stočený (Trichinella spiralis). V nasledujúcich 25 rokoch vedci skúmali životný cyklus parazita a spôsoby prenosu zo zvieraťa až do ľudského tela.
Ako uviedla Z. Hurníková, podľa štatistických a vedeckých odhadov je v súčasnosti na svete infikovaných asi 11 miliónov ľudí, ktorí sa nakazili tepelne neupraveným mäsom ošípaných, diviakov, či iných zvierat. Trichinelóza je podľa smernice EÚ č. 2003/99 Európskeho parlamentu a Rady EÚ o monitoringu zoonóz a pôvodcov zoonóz zaradená do kategórie "A", vyžadujúcej sústavné monitorovanie výskytu.
Ako napovedajú výsledky programu dlhoročného monitorovania výskytu svalovca, ktorý realizujú na Parazitologickom ústave SAV v Košiciach, svalovec je v súčasnosti rozšírený na celom území Slovenska. Jeho hlavným rezervoárom sú líšky, ktorých čoraz častejšia prítomnosť v blízkosti ľudských sídel predstavuje riziko nakazenia sa domácich zvierat a následne ľudí. Najčastejším zdrojom nakazenia sa človeka na Slovensku je stále diviačie mäso. Ľudia sa nakazili buď priamo konzumáciou nevyšetreného a nakazeného mäsa z diviačej zveri, alebo nepriamo – skrmovaním zvyškov zastrelenej zveri domácim zvieratám (najmä ošípaným), ktorých mäso bolo následne zdrojom nakazenia. Netypickým príkladom tohto vzorca nakazenia bola epidémia vo Valaskej v roku 1998, počas ktorej sa nakazilo údeným klobásami s prímesou psieho mäsa 336 ľudí.
A ako sa do názvu prednášky dr. Hurníkovej dostali dinosaury? "Na svedomí" to má opäť Richard Owen, ktorému kráľovná neskôr udelila titul Sir za množstvo objavov v botanike i zoológii. Okrem toho, že dnes jeho meno rezonuje aj v súvislosti s objavením svalovca, bol prvý, kto použil pomenovanie dinosaurus. Stalo sa tak na prednáške na pôde Britskej asociácie pre vedecký pokrok 30. júla 1841, kde predstavil novú kategóriu prajašterov, ktoré nazval Dinosaury (hrôzostrašné jaštery – z gr.). Okrem toho, najnovšie genetické štúdie poukázali na to, že rod Trichinella sa začal vyvíjať pred viac ako 20 miliónmi rokov a svalovce tak boli súputníkmi dinosaurov. Človeka sprevádzajú od doby, keď jeho predchodcovia zmenili spôsob života na stromoch za vzpriamenú chôdzu a lov.
Dnes už poznáme parazita, veľkú časť jeho genetického kódu i spôsoby prenosu. Najspoľahlivejším spôsobom ochrany pred ním však stále ostáva konzumácia "bezpečných potravín" (t.j. takých, ktoré prešli úradnou kontrolou). Ak nemáme istotu, že mäso bolo vyšetrené na prítomnosť parazitov, ochráni nás jeho tepelná úprava varom alebo jeho dlhodobé zmrazenie.
Podrobnejšie sa o svalovcoch, samozrejme nie o kulturistoch, ale o parazitoch, môžete dočítať na webovej stránke Hodiny vedy, spoločného projektu troch košických ústavov SAV, podporovaného APVV.
Na najbližšej Hodine vedy, ktorá bude v košickom TeleDome 15. apríla 2010 o 18.30 hodine, vystúpi Mgr. Marina Čarnogurská, CSc., významná slovenská sinologička, filozofka a prekladateľka, na tému " Výskum dávnej Číny: Pochopenie ľudských skúseností ako cesta pre riešenie dnešných problémov na Zemi".
Text: Katarína Čižmáriková
Foto: Tomáš Čižmárik, Zuzana Hurníková
Pôvodcovia mnohých parazitárnych ochorení ľudí aj hospodárskych zvierat trvalo cirkulujú v prírode. Počas dlhého vývoja hostiteľov aj ich parazitov došlo k vzájomnému prispôsobeniu sa často až do tej miery, že voľne žijúce zvieratá prežívajú aj silné nakazenie bez prejavov ochorenia, zatiaľ čo človek ochorie veľmi silno a často aj smrteľne. Takýmto ochorením, prenosným zo zvierat na ľudí, je aj trichinelóza (svalovčitosť), rozšírená po celom svete. "Parazity nás sprevádzajú od počiatku evolúcie, teda 3 až 3,5 miliardy rokov. Toto ochorenie je staré ako ľudstvo samo. Larvy parazita boli nájdené napríklad aj v svalovine Egypťana, mumifikovaného okolo roku 1200 pred naším letopočtom," uviedla Zuzana Hurníková vo svojej zaujímavej prednáške "Svalovci sú ´in´ alebo od dinosaurov k parazitom".
Hoci ľudia už pred stáročiami tušili súvislosť medzi bravčovým mäsom a vznikom ochorenia, pôvodca trichinelózy bol odhalený až v roku 1835 za zaujímavých okolností. Mladému Jamesovi Pagetovi, študentovi londýnskej lekárskej fakulty, sa pri pitve 51-ročného murára z Talianska otupil skalpel na zvápenatených uzlíkoch v tkanivách. Odobral mu kúsok tkaniva z bránice, vyšetril ho pod lupou a v uzlíkoch uvidel stočené červy. O svojom náleze informoval dr. Wormalda a zamieril do Britského múzea, kde sa chcel o svojom náleze presvedčiť pod mikroskopom. Neváhal však ani doktor Wormald, z mŕtvoly tiež odobral kúsok tkaniva a rozbehol sa s ním za svojím priateľom Richardom Owenom do Kráľovského chirurgického kolégia. Paget i Owen uvideli to isté. Paget o objave informoval na študentskom klube, Owen svoj nález o niekoľko dní opísal a publikoval v Správach Kráľovskej zoologickej spoločnosti. Bol si vedomý toho, že červa v rovnakom čase objavil aj Paget, čo mu však vôbec neprekážalo a pokojne si privlastnil zásluhy za jeho objav bez toho, aby sa o Pagetovi v článku čo i len zmienil. Červa pomenoval Svalovec stočený (Trichinella spiralis). V nasledujúcich 25 rokoch vedci skúmali životný cyklus parazita a spôsoby prenosu zo zvieraťa až do ľudského tela.
Ako uviedla Z. Hurníková, podľa štatistických a vedeckých odhadov je v súčasnosti na svete infikovaných asi 11 miliónov ľudí, ktorí sa nakazili tepelne neupraveným mäsom ošípaných, diviakov, či iných zvierat. Trichinelóza je podľa smernice EÚ č. 2003/99 Európskeho parlamentu a Rady EÚ o monitoringu zoonóz a pôvodcov zoonóz zaradená do kategórie "A", vyžadujúcej sústavné monitorovanie výskytu.
Ako napovedajú výsledky programu dlhoročného monitorovania výskytu svalovca, ktorý realizujú na Parazitologickom ústave SAV v Košiciach, svalovec je v súčasnosti rozšírený na celom území Slovenska. Jeho hlavným rezervoárom sú líšky, ktorých čoraz častejšia prítomnosť v blízkosti ľudských sídel predstavuje riziko nakazenia sa domácich zvierat a následne ľudí. Najčastejším zdrojom nakazenia sa človeka na Slovensku je stále diviačie mäso. Ľudia sa nakazili buď priamo konzumáciou nevyšetreného a nakazeného mäsa z diviačej zveri, alebo nepriamo – skrmovaním zvyškov zastrelenej zveri domácim zvieratám (najmä ošípaným), ktorých mäso bolo následne zdrojom nakazenia. Netypickým príkladom tohto vzorca nakazenia bola epidémia vo Valaskej v roku 1998, počas ktorej sa nakazilo údeným klobásami s prímesou psieho mäsa 336 ľudí.
A ako sa do názvu prednášky dr. Hurníkovej dostali dinosaury? "Na svedomí" to má opäť Richard Owen, ktorému kráľovná neskôr udelila titul Sir za množstvo objavov v botanike i zoológii. Okrem toho, že dnes jeho meno rezonuje aj v súvislosti s objavením svalovca, bol prvý, kto použil pomenovanie dinosaurus. Stalo sa tak na prednáške na pôde Britskej asociácie pre vedecký pokrok 30. júla 1841, kde predstavil novú kategóriu prajašterov, ktoré nazval Dinosaury (hrôzostrašné jaštery – z gr.). Okrem toho, najnovšie genetické štúdie poukázali na to, že rod Trichinella sa začal vyvíjať pred viac ako 20 miliónmi rokov a svalovce tak boli súputníkmi dinosaurov. Človeka sprevádzajú od doby, keď jeho predchodcovia zmenili spôsob života na stromoch za vzpriamenú chôdzu a lov.
Dnes už poznáme parazita, veľkú časť jeho genetického kódu i spôsoby prenosu. Najspoľahlivejším spôsobom ochrany pred ním však stále ostáva konzumácia "bezpečných potravín" (t.j. takých, ktoré prešli úradnou kontrolou). Ak nemáme istotu, že mäso bolo vyšetrené na prítomnosť parazitov, ochráni nás jeho tepelná úprava varom alebo jeho dlhodobé zmrazenie.
Podrobnejšie sa o svalovcoch, samozrejme nie o kulturistoch, ale o parazitoch, môžete dočítať na webovej stránke Hodiny vedy, spoločného projektu troch košických ústavov SAV, podporovaného APVV.
Na najbližšej Hodine vedy, ktorá bude v košickom TeleDome 15. apríla 2010 o 18.30 hodine, vystúpi Mgr. Marina Čarnogurská, CSc., významná slovenská sinologička, filozofka a prekladateľka, na tému " Výskum dávnej Číny: Pochopenie ľudských skúseností ako cesta pre riešenie dnešných problémov na Zemi".
Text: Katarína Čižmáriková
Foto: Tomáš Čižmárik, Zuzana Hurníková