Pozor na nebezpečné známosti!
29. 4. 2009 | videné 3776-krát
Projekt troch košických ústavov SAV pod názvom Hodina vedy pokračoval v utorok 28. apríla 2009 prednáškou o líškach a komároch, ktoré sú pre človeka nebezpečnými známosťami.
V posledných rokoch došlo v dôsledku výrazných klimatických zmien k veľkému nárastu šírenia pôvodcov parazitozoonóz – ochorení prenosných zo zvierat na ľudí. Problematikou na človeka prenosných parazitárnych nákaz sa dlhodobo zaoberajú pracovníci oddelenia helmintozoonóz v Parazitologickom ústave SAV pod vedením prof. Pavla Dubinského. Práve túto oblasť si zvolili na aprílovú prednášku pracovníci Parazitologického ústavu SAV, jedného z garantov projektu spolu s ÚEF SAV a Spoločensko-vedným ústavom SAV. Prednášku na tému Komáre a líšky – nebezpečné známosti predniesla MVDr. Martina Miterpáková, PhD., vedecká pracovníka PaÚ SAV.
Výskum alveolárnej echinokokózy sa odohrával v rámci riešenia európskeho projektu EchinoRisk, do ktorého bolo začlenených 11 inštitúcií z deviatich krajín. Výsledky získané na Parazitologickom ústave SAV patrili k najkomplexnejším a podstatnou mierou prispeli k splneniu vytýčených cieľov projektu.
Martina Miterpáková uviedla, že v špecifických ekologických podmienkach Slovenska bol zaznamenaný vysoký výskyt líščej pásomnice Echinococcus multilocularis, ktorej larválne štádium spôsobuje u človeka závažné ochorenie - alveolárnu echinokokózu. Prejavuje sa tvorbou mnohopočetných cýst v pečeni alebo iných orgánoch. V rokoch 2000 až 2006 bolo v rámci prieskumu vyšetrených 4 026 líšok hrdzavých z celého územia Slovenska, z ktorých bolo infikovaných 1 253, čo predstavuje 31,1 %. Najviac ich bolo zistených na severovýchodnom a severozápadnom Slovensku. Výsledky výskumu poukazujú na to, že výskyt pásomnice u líšok v niektorých okresoch Trenčianskeho, Žilinského a Prešovského kraja dosahuje 40 až 60 %. "Rekordérkou bola líška z okolia Podolínca v okrese Stará Ľubovňa, ktorej sme izolovali z tenkého čreva 245 000 pásomníc," šokovala poslucháčov Martina Miterpáková.
Od roku 2000 bolo zatiaľ na území Slovenska diagnostikovaných 11 prípadov alveolárnej echinokokózy u ľudí (podľa MUDr. Jany Kinčekovej, PhD. z Parazitologického ústavu SAV), pričom takmer všetky tieto prípady ochorenia sa vyskytli u ľudí žijúcich v oblastiach severného Slovenska (Žilinský a Prešovský kraj) s vysokým výskytom parazita u líšok. "Človek sa nakazí vajíčkami pásomnice, ktoré sú vylučované trusom líšok, ale aj iných mäsožravcov," hovorí odborníčka na zoonózy. "Alveolárna echinokokóza je pre človeka nebezpečná predovšetkým preto, že dosiaľ nebola vyvinutá účinná terapia. Infikovaný človek musí doživotne užívať lieky zastavujúce rast parazita, v niektorých prípadoch je nutná transplantácia pečene. Rizikovými faktormi podieľajúcimi sa na vzniku infekcie u človeka sú nedodržanie osobnej hygieny pri práci v záhrade, pobyte v prírode a pri kontakte s voľne žijúcimi, ale aj domácimi mäsožravcami. Jej diagnostikovanie a liečbu komplikuje veľmi dlhá inkubačná doba 5 až 15 rokov."
V druhej polovici prednášky sa Martina Miterpáková venovala dirofilarióze. Na území Slovenska bola prvý raz diagnostikovaná v roku 2005. Jej pôvodcom sú nitkovité červy z rodu Dirofilaria a prenášačmi rôzne druhy komárov. Počas intenzívneho výskumu prebiehajúceho v posledných dvoch rokoch bola dirofilarióza zistená u viac ako 34 % vyšetrených psov, pričom vysoký výskyt bol zaznamenaný v skupine služobných (51,1 %), strážnych (50 %) aj poľovníckych (40 %) psov. Výsledky výskumu, počas ktorého bolo vyšetrených vyše 1 000 psov, ďalej poukazujú na to, že na Slovensku existujú tri rizikové oblasti – Východoslovenská nížina, Podunajská nížina a Záhorie, kde je parazit rozšírený v najvyššej miere. "Nebezpečná je najmä pľúcna forma ochorenia, pretože pri ťažkej fyzickej námahe, alebo pri nesprávne zvolenej liečbe, môže dôjsť ku upchaniu ciev, zlyhaniu srdca a úhynu psa. Ochorenie sa môže vyskytovať aj u ľudí, a to v kožnej, očnej alebo pľúcnej forme. Človek sa nakazí pri poštípaní nakazeným komárom," objasňuje Martina Miterpáková. "Zatiaľ boli na Slovensku zistené dva prípady ochorenia u ľudí, pochádzajúcich z Bratislavského a Trnavského kraja, v roku 2007 a 2008. Účinná prevencia dirofilariózy existuje iba u psov; prevencia človeka spočíva iba v ochrane pred komármi."
Parazitológov prekvapila vysoká infikovanosť policajných a vojenských služobných psov, ktorá bola vysvetliteľná charakterom ich činnosti. S parazitológmi sa skontaktoval hlavný veterinár Policajného zboru SR MVDr. Andrej Pavlačka a začali spolupracovať na návrhoch preventívnych a terapeutických opatrení. Pred niekoľkými dňami sa dohodli na pokračovaní prieskumu, aby zistili účinnosť liečby a stanovili ďalšie kroky.
V následnej diskusii po prednáške a účastníci pýtali M. Miterpákovej na prognózu u psov za 3-5 rokov, na spôsob vyšetrovania pásomnice u líšok i možnosti jej výskytu u iných zvierat. Celú prednášku si možno pozrieť na internetovej stránke Hodina vedy.
Projekt Hodina vedy bude najbližšie pokračovať už v pondelok 4. mája novinkou – Festivalom fyziky, ktorý je súčasťou tradičných Dní mesta Košice. Bude sa konať od 10.00 do 21.00 h v centre Košíc, presnejšie na Alžbetinej ulici, pri príležitosti 40. výročia založenia Ústavu experimentálnej fyziky SAV. Vedeckí pracovníci, ale aj študenti zábavnou formou priblížia návštevníkom festivalu svet fyziky. Formou demonštračných experimentov a prezentácií predstavia košické vesmírne aparatúry, detektor častíc, jadrový výskum v CERN-e, magnetické kvapaliny, supravodivý levitujúci vláčik, experimenty s vákuom i kráčajúce modely.
Text: Katarína Čižmáriková
Foto: Katarína Čižmáriková, archív M. Miterpákovej
V posledných rokoch došlo v dôsledku výrazných klimatických zmien k veľkému nárastu šírenia pôvodcov parazitozoonóz – ochorení prenosných zo zvierat na ľudí. Problematikou na človeka prenosných parazitárnych nákaz sa dlhodobo zaoberajú pracovníci oddelenia helmintozoonóz v Parazitologickom ústave SAV pod vedením prof. Pavla Dubinského. Práve túto oblasť si zvolili na aprílovú prednášku pracovníci Parazitologického ústavu SAV, jedného z garantov projektu spolu s ÚEF SAV a Spoločensko-vedným ústavom SAV. Prednášku na tému Komáre a líšky – nebezpečné známosti predniesla MVDr. Martina Miterpáková, PhD., vedecká pracovníka PaÚ SAV.
Výskum alveolárnej echinokokózy sa odohrával v rámci riešenia európskeho projektu EchinoRisk, do ktorého bolo začlenených 11 inštitúcií z deviatich krajín. Výsledky získané na Parazitologickom ústave SAV patrili k najkomplexnejším a podstatnou mierou prispeli k splneniu vytýčených cieľov projektu.
Martina Miterpáková uviedla, že v špecifických ekologických podmienkach Slovenska bol zaznamenaný vysoký výskyt líščej pásomnice Echinococcus multilocularis, ktorej larválne štádium spôsobuje u človeka závažné ochorenie - alveolárnu echinokokózu. Prejavuje sa tvorbou mnohopočetných cýst v pečeni alebo iných orgánoch. V rokoch 2000 až 2006 bolo v rámci prieskumu vyšetrených 4 026 líšok hrdzavých z celého územia Slovenska, z ktorých bolo infikovaných 1 253, čo predstavuje 31,1 %. Najviac ich bolo zistených na severovýchodnom a severozápadnom Slovensku. Výsledky výskumu poukazujú na to, že výskyt pásomnice u líšok v niektorých okresoch Trenčianskeho, Žilinského a Prešovského kraja dosahuje 40 až 60 %. "Rekordérkou bola líška z okolia Podolínca v okrese Stará Ľubovňa, ktorej sme izolovali z tenkého čreva 245 000 pásomníc," šokovala poslucháčov Martina Miterpáková.
Od roku 2000 bolo zatiaľ na území Slovenska diagnostikovaných 11 prípadov alveolárnej echinokokózy u ľudí (podľa MUDr. Jany Kinčekovej, PhD. z Parazitologického ústavu SAV), pričom takmer všetky tieto prípady ochorenia sa vyskytli u ľudí žijúcich v oblastiach severného Slovenska (Žilinský a Prešovský kraj) s vysokým výskytom parazita u líšok. "Človek sa nakazí vajíčkami pásomnice, ktoré sú vylučované trusom líšok, ale aj iných mäsožravcov," hovorí odborníčka na zoonózy. "Alveolárna echinokokóza je pre človeka nebezpečná predovšetkým preto, že dosiaľ nebola vyvinutá účinná terapia. Infikovaný človek musí doživotne užívať lieky zastavujúce rast parazita, v niektorých prípadoch je nutná transplantácia pečene. Rizikovými faktormi podieľajúcimi sa na vzniku infekcie u človeka sú nedodržanie osobnej hygieny pri práci v záhrade, pobyte v prírode a pri kontakte s voľne žijúcimi, ale aj domácimi mäsožravcami. Jej diagnostikovanie a liečbu komplikuje veľmi dlhá inkubačná doba 5 až 15 rokov."
V druhej polovici prednášky sa Martina Miterpáková venovala dirofilarióze. Na území Slovenska bola prvý raz diagnostikovaná v roku 2005. Jej pôvodcom sú nitkovité červy z rodu Dirofilaria a prenášačmi rôzne druhy komárov. Počas intenzívneho výskumu prebiehajúceho v posledných dvoch rokoch bola dirofilarióza zistená u viac ako 34 % vyšetrených psov, pričom vysoký výskyt bol zaznamenaný v skupine služobných (51,1 %), strážnych (50 %) aj poľovníckych (40 %) psov. Výsledky výskumu, počas ktorého bolo vyšetrených vyše 1 000 psov, ďalej poukazujú na to, že na Slovensku existujú tri rizikové oblasti – Východoslovenská nížina, Podunajská nížina a Záhorie, kde je parazit rozšírený v najvyššej miere. "Nebezpečná je najmä pľúcna forma ochorenia, pretože pri ťažkej fyzickej námahe, alebo pri nesprávne zvolenej liečbe, môže dôjsť ku upchaniu ciev, zlyhaniu srdca a úhynu psa. Ochorenie sa môže vyskytovať aj u ľudí, a to v kožnej, očnej alebo pľúcnej forme. Človek sa nakazí pri poštípaní nakazeným komárom," objasňuje Martina Miterpáková. "Zatiaľ boli na Slovensku zistené dva prípady ochorenia u ľudí, pochádzajúcich z Bratislavského a Trnavského kraja, v roku 2007 a 2008. Účinná prevencia dirofilariózy existuje iba u psov; prevencia človeka spočíva iba v ochrane pred komármi."
Parazitológov prekvapila vysoká infikovanosť policajných a vojenských služobných psov, ktorá bola vysvetliteľná charakterom ich činnosti. S parazitológmi sa skontaktoval hlavný veterinár Policajného zboru SR MVDr. Andrej Pavlačka a začali spolupracovať na návrhoch preventívnych a terapeutických opatrení. Pred niekoľkými dňami sa dohodli na pokračovaní prieskumu, aby zistili účinnosť liečby a stanovili ďalšie kroky.
V následnej diskusii po prednáške a účastníci pýtali M. Miterpákovej na prognózu u psov za 3-5 rokov, na spôsob vyšetrovania pásomnice u líšok i možnosti jej výskytu u iných zvierat. Celú prednášku si možno pozrieť na internetovej stránke Hodina vedy.
Projekt Hodina vedy bude najbližšie pokračovať už v pondelok 4. mája novinkou – Festivalom fyziky, ktorý je súčasťou tradičných Dní mesta Košice. Bude sa konať od 10.00 do 21.00 h v centre Košíc, presnejšie na Alžbetinej ulici, pri príležitosti 40. výročia založenia Ústavu experimentálnej fyziky SAV. Vedeckí pracovníci, ale aj študenti zábavnou formou priblížia návštevníkom festivalu svet fyziky. Formou demonštračných experimentov a prezentácií predstavia košické vesmírne aparatúry, detektor častíc, jadrový výskum v CERN-e, magnetické kvapaliny, supravodivý levitujúci vláčik, experimenty s vákuom i kráčajúce modely.
Text: Katarína Čižmáriková
Foto: Katarína Čižmáriková, archív M. Miterpákovej