Deň výskumu rakoviny s médiami i odborníkmi
6. 3. 2009 | videné 3421-krát
Úspechy a perspektívy, ale aj problémy onkologického výskumu boli 4. marca témou tlačovej konferencie Ústavu experimentálnej onkológie SAV a Nadácie Výskum rakoviny. A 6. marca aj odbornej konferencie.
Tlačová konferencia venovaná Dňu výskumu rakoviny (7. marec) sa uskutočnila za mimoriadneho záujmu novinárov a účasti podpredsedu vlády SR Dušana Čaploviča, ktorý prevzal nad ňou záštitu i predsedu SAV prof. Štefana Lubyho. Okrem nich na tlačovej konferencii novinárov informovali - RNDr. Margita Klobušická, CSc., prezidentka Nadácie Výskum rakoviny, RNDr. Ján Sedlák DrSc., riaditeľ Ústavu experimentálnej onkológie SAV, člen správnej rady Nadácie Výskum rakoviny, doc. RNDr. Silvia Pastoreková, DrSc., vedecká pracovníčka Virologického ústavu SAV, Molekulárno-medicínskeho centra SAV, MUDr. Ľuboslav Sanislo, manažér pre výskum, Onkologický ústav sv. Alžbety, MUDr. Tomáš Šálek primár, riaditeľ Národného onkologického ústavu a prof. MUDr. Štefan Galbavý, DrSc., Onkologický ústav sv. Alžbety.
Dnešný výskum pre zajtrajšiu liečbu
Ako uviedla v svojom vystúpení Margita Klobušická, Nadácia Výskum rakoviny sa v roku 2007 rozhodla iniciovať 7. marec ako Deň výskumu rakoviny s cieľom upozorniť na priority a potenciál moderného onkologického výskumu na Slovensku. Hlavné posolstvo prvého Dňa vyjadrila výzva: Podporte výskum rakoviny, podporíte šancu na včasné zistenie ochorenia a jeho lepšiu liečbu! Táto výzva nestratila svoj význam ani dnes, keď si pripomíname už tretí Deň výskumu rakoviny, ktorého motto "Dnešný výskum pre zajtrajšiu liečbu!" je stále aktuálne. Podľa jej slov chce Nadácia aj v tomto roku prostredníctvom Dňa výskumu rakoviny informovať verejnosť, pacientov, vedcov, lekárov, ale aj politikov a slovenskú vládu, čím konkrétnym už výskum nádorových ochorení pomáha pacientom, ale poukázať aj na mnohé špecifické problémy, s ktorými sa onkologický výskum na Slovensku stretáva. "Rozvoj vedy a výskumu je jednou z najlepších investícií. Tu je však nevyhnutná podpora zo strany štátu," zdôraznila.
M. Klobušická tiež upozornila na nevyhnutnosť výraznejšej spolupráce experimentálnych a klinických onkológov. Práve kontinuita základného, klinického a translačného výskumu, ktorého predmetom je transformácia vedeckých objavov z laboratórnych, klinických alebo populačných štúdií do klinických aplikácií s cieľom zníženia výskytu a úmrtnosti na nádorovú chorobu sa musí stať najvýznamnejším momentom súčasnej onkologickej vedy.
V závere svojho vystúpenia informovala o odbornej konferencii v piatok 6. marca 2009 v Bratislave pod názvom "Úspechy a perspektívny onkologického výskumu na Slovensku" , ktorú spoločne zorganizovali Ústav experimentálnej onkológie SAV a nadácia Výskum rakoviny v Bratislave pod mottom "Dnešný výskum pre zajtrajšiu liečbu". Na konci svojho vystúpenia vyhlásila II. ročník "Súťaže mladých onkológov na rok 2010". Súťaž umožňuje stretnutie začínajúcich a budúcich nadšencov v oblasti onkologického výskumu a poskytuje im možnosť verejne pred odbornou komisiou prezentovať svoj záujem, aj jeho prvé výsledky o vedeckú prácu v onkológii.
Patríme ku krajinám s najnižšou podporou výskumu rakoviny
Význam európskeho translačného výskumu vyzdvihol aj riaditeľ Ústavu experimentálnej onkológie SAV Ján Sedlák. Vedci vítajú úsilie signatárov Štokholmskej deklarácie o vytvorenie platformy, ktorej jadrom sú špičkové onkologické centrá a inštitúcie. Veľmi dôležitým faktorom je zlepšiť mobilitu výskumných pracovníkov a udržať mladých vedcov v Európe. Aby sa Slovensko mohlo aktívne zapojiť do tohto procesu, mala by sa stať podpora translačného onkologického výskumu jednou z vládnych priorít v rámci budovania infraštruktúry na Slovensku s využitím fondov EÚ, zdôraznil J. Sedlák.
Účasť na tlačovej konferencii prisľúbila aj poslankyňa Európskeho parlamentu Irena Belohorská, ktorej však, žiaľ, pracovné povinnosti nedovolili napokon zúčastniť sa. Poslala však list, v ktorom uvítala Štokholmskú deklaráciu a okrem iného poukázala tiež na fakt, že na translačný výskum sa treba pozerať ako na príležitosť pre vedeckých pracovníkov, príležitosť pre ekonomiku, ale čo je najdôležitejšie - príležitosť pre samotných pacientov. (List Ireny Belohorskej v plnom znení).
"Očakáva sa, že bremeno nádorových ochorení bude neustále narastať a podľa Svetovej zdravotníckej organizácie aj Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny v roku 2020 má dosiahnuť hranicu 15 miliónov nových diagnostikovaných prípadov, pričom v Európe je už v súčasnosti rakovina druhou najčastejšou príčinou smrti," zdôraznila na tlačovej konferencii doc. Silvia Pastoreková, vedúca vedecká pracovníčka Virologického ústavu SAV, Molekulárno-medicínskeho centra SAV. Podpora základného a translačného výskumu rakoviny je preto aj podľa nej naliehavou globálnou výzvou pre 21.storočie. Uviedla tiež, že slovenskí vedci sa úspešne zapojili do projektov 6. a 7. Rámcového programu Európskej únie, kde v oblasti onkologického výskumu pracujú na riešení problematiky nádorovej hypoxie, t.j. nedostatočného okysličenia nádorových tkanív, ktoré vedie k vzniku agresívnejších foriem nádorovej hypoxie, zníženej odpovedi na liečbu a zhoršenie prognózy ochorenia. V projekte EUROXY, ktorý sa skončil začiatkom tohto roku, sa pracovníci Virologického ústavu SAV venovali proteínu CA IX, ktorý bol objavený na Slovensku. V pokračujúcom projekte METOXIA sa zaoberajú úlohou hypoxie a CA IX pri vzniku metastáz. Je tiež evidentné, že každý pacient je jedinečný a potrebuje individuálny prístup, aby sa zabránilo zbytočnému podávaniu neúčinných liekov a neadekvátnemu predražovaniu liečby. Napriek úspechom však Slovenská republika stále patrí k 15 európskym krajinám s najnižšou podporou výskumu rakoviny z domácich zdrojov, čím sa pokrok značne znevýhodňuje.
"Lekárska veda natoľko pokročila, že dnes už takmer nikto nie je zdravý," podotkol vtipne prof. Štefan Luby na margo vysokých lekárskych štatistík o výskyte onkologických ochorení a v ich dôsledku aj počtu úmrtí na Slovensku a vo svete. "Ak vezmeme do úvahy, že z 56 lekárskych ústavov máme v SAV osem a prakticky každý z nich je zapojený okrem kardiovaskulárnych, neurodenegeratívnych, aj do výskumu onkologických ochorení, keď k tomu pridáme aj zabezpečenie infraštruktúry, môžeme povedať, že v SAV asi jedna osmina financií ide do lekárskeho výskumu. V prepočte ešte na koruny je to cca 250 miliónov korún," uviedol okrem iného prof. Luby. To je však, ako zdôraznili akademickí i klinickí výskumníci, len zlomok toho, čo onkologický výskum, ak má byť dotiahnutý do úspešného konca, v skutočnosti potrebuje.
Za úspechy v liečbe vďačíme aj klinikom
O klinickom a aplikovanom výskume v podmienkach Onkologického ústavu sv. Alžbety hovoril jeho manažér pre výskum MUDr. Ľuboslav Sanislo. Uviedol, že liečba onkologických pacientov je výsledkom dlhodobého výskumu, ktorý sa riadi presnými pravidlami. Výskum je možné rozdeliť do troch fáz. Prvú reprezentuje základný výskum, ktorý je zameraný na hľadanie nových biologických zákonitosti a nových látok, ktoré môžu pomôcť pri liečbe. V druhej etape sa vyselektované účinné látky testujú na biologických modeloch a v prípade úspešného ukončenia výskumu sa pokračuje v tretej fáze, v skúšaní nových látok u pacientov na viacerých pracoviskách. V Onkologickom ústavu sv. Alžbety prebieha niekoľko klinických štúdií II. a III. fázy. Súčasné zameranie klinického výskumu sa posúva od štandardných cytostatík k cielenej liečbe. Nové biologicky účinné látky sú pripravené špecificky proti receptorom, ktoré sa vo zvýšenej miere vyskytujú na povrchu nádorovej bunky. Ich blokovanie vedie k oslabeniu až smrti nádorovej bunky. Zavedenie novej biologickej terapie znamenalo výrazný posun v účinnosti liečby oproti bežnej chemoterapii, ale na druhej strane je tento pokrok vykúpený výrazne vyššími finančnými nákladmi.
"S onkologickou realitou je bezpochyby denne najviac konfrontovaný Národný onkologický ústav," zdôraznil MUDr. Tomáš Šálek, primár a riaditeľ Národného onkologického ústavu, ktorý je najväčším onkologickým zariadením na Slovensku (nemocnica s 235 lôžkami a vyše 800 zamestnancami). "V súčasnosti realizujeme 63 výskumných projektov, z ktorých časť prebieha pod vedením EORTC (Európskej organizácie pre výskum a liečbu rakoviny), časť v rámci skupiny CECOG (Centrálna európska kooperatívna onkologická skupina) ako i v rámci iných kooperatívnych skupín."
O nádorovej tkanivovej banke hovoril prof. Štefan Galbavý z Onkologického ústavu sv. Alžbety, podľa ktorého je zlepšenie liečby nádorových chorôb podmienené cestou nových liečebných spôsobov, ktoré vychádzajú z nových poznatkov a objavov laboratórneho výskumu. Podmienkou je zber nádorového tkaniva pacientov na báze nádorovej tkaninovej banky, ktorej cieľom nie je len zdokonaliť diagnostický proces, ale aj podporiť predklinický a translačný výskum, ktorý umožňuje klinikom a pracovníkom základného výskumu úzko spolupracovať.
Zámerne ako posledný, po vypočutí všetkých príspevkov, vystúpil podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič. Vyzdvihol prácu slovenských vedcov v oblasti onkologického výskumu a konštatoval, že Slovensko má pozitívne výsledky. A pokiaľ by sa slovenská veda nezapájala do medzinárodného výskumu, tak počet nádorových ochorení vo svete by bol väčší. Dôležitá je preto prevencia, výchova, zachytenie problému v prvom štádiu ochorenia – je to zelená karta pre život. Na volanie vedcov a klinických odborníkov po užšej spolupráci medzi ministerstvom zdravotníctva a školstva Dušan Čaplovič prisľúbil, že bude výzvu ešte v de%n konania tlačovej konferencie tlmočiť ministrovi zdravotníctva Richardovi Rašimu.
Text: Katarína Kacerová
Foto: Vladimír Šmihula
Tlačová správa z konferencie Úspechy a perspektívny onkologického výskumu na Slovensku
Tlačová konferencia venovaná Dňu výskumu rakoviny (7. marec) sa uskutočnila za mimoriadneho záujmu novinárov a účasti podpredsedu vlády SR Dušana Čaploviča, ktorý prevzal nad ňou záštitu i predsedu SAV prof. Štefana Lubyho. Okrem nich na tlačovej konferencii novinárov informovali - RNDr. Margita Klobušická, CSc., prezidentka Nadácie Výskum rakoviny, RNDr. Ján Sedlák DrSc., riaditeľ Ústavu experimentálnej onkológie SAV, člen správnej rady Nadácie Výskum rakoviny, doc. RNDr. Silvia Pastoreková, DrSc., vedecká pracovníčka Virologického ústavu SAV, Molekulárno-medicínskeho centra SAV, MUDr. Ľuboslav Sanislo, manažér pre výskum, Onkologický ústav sv. Alžbety, MUDr. Tomáš Šálek primár, riaditeľ Národného onkologického ústavu a prof. MUDr. Štefan Galbavý, DrSc., Onkologický ústav sv. Alžbety.
Ako uviedla v svojom vystúpení Margita Klobušická, Nadácia Výskum rakoviny sa v roku 2007 rozhodla iniciovať 7. marec ako Deň výskumu rakoviny s cieľom upozorniť na priority a potenciál moderného onkologického výskumu na Slovensku. Hlavné posolstvo prvého Dňa vyjadrila výzva: Podporte výskum rakoviny, podporíte šancu na včasné zistenie ochorenia a jeho lepšiu liečbu! Táto výzva nestratila svoj význam ani dnes, keď si pripomíname už tretí Deň výskumu rakoviny, ktorého motto "Dnešný výskum pre zajtrajšiu liečbu!" je stále aktuálne. Podľa jej slov chce Nadácia aj v tomto roku prostredníctvom Dňa výskumu rakoviny informovať verejnosť, pacientov, vedcov, lekárov, ale aj politikov a slovenskú vládu, čím konkrétnym už výskum nádorových ochorení pomáha pacientom, ale poukázať aj na mnohé špecifické problémy, s ktorými sa onkologický výskum na Slovensku stretáva. "Rozvoj vedy a výskumu je jednou z najlepších investícií. Tu je však nevyhnutná podpora zo strany štátu," zdôraznila.
M. Klobušická tiež upozornila na nevyhnutnosť výraznejšej spolupráce experimentálnych a klinických onkológov. Práve kontinuita základného, klinického a translačného výskumu, ktorého predmetom je transformácia vedeckých objavov z laboratórnych, klinických alebo populačných štúdií do klinických aplikácií s cieľom zníženia výskytu a úmrtnosti na nádorovú chorobu sa musí stať najvýznamnejším momentom súčasnej onkologickej vedy.
V závere svojho vystúpenia informovala o odbornej konferencii v piatok 6. marca 2009 v Bratislave pod názvom "Úspechy a perspektívny onkologického výskumu na Slovensku" , ktorú spoločne zorganizovali Ústav experimentálnej onkológie SAV a nadácia Výskum rakoviny v Bratislave pod mottom "Dnešný výskum pre zajtrajšiu liečbu". Na konci svojho vystúpenia vyhlásila II. ročník "Súťaže mladých onkológov na rok 2010". Súťaž umožňuje stretnutie začínajúcich a budúcich nadšencov v oblasti onkologického výskumu a poskytuje im možnosť verejne pred odbornou komisiou prezentovať svoj záujem, aj jeho prvé výsledky o vedeckú prácu v onkológii.
Význam európskeho translačného výskumu vyzdvihol aj riaditeľ Ústavu experimentálnej onkológie SAV Ján Sedlák. Vedci vítajú úsilie signatárov Štokholmskej deklarácie o vytvorenie platformy, ktorej jadrom sú špičkové onkologické centrá a inštitúcie. Veľmi dôležitým faktorom je zlepšiť mobilitu výskumných pracovníkov a udržať mladých vedcov v Európe. Aby sa Slovensko mohlo aktívne zapojiť do tohto procesu, mala by sa stať podpora translačného onkologického výskumu jednou z vládnych priorít v rámci budovania infraštruktúry na Slovensku s využitím fondov EÚ, zdôraznil J. Sedlák.
Účasť na tlačovej konferencii prisľúbila aj poslankyňa Európskeho parlamentu Irena Belohorská, ktorej však, žiaľ, pracovné povinnosti nedovolili napokon zúčastniť sa. Poslala však list, v ktorom uvítala Štokholmskú deklaráciu a okrem iného poukázala tiež na fakt, že na translačný výskum sa treba pozerať ako na príležitosť pre vedeckých pracovníkov, príležitosť pre ekonomiku, ale čo je najdôležitejšie - príležitosť pre samotných pacientov. (List Ireny Belohorskej v plnom znení).
"Očakáva sa, že bremeno nádorových ochorení bude neustále narastať a podľa Svetovej zdravotníckej organizácie aj Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny v roku 2020 má dosiahnuť hranicu 15 miliónov nových diagnostikovaných prípadov, pričom v Európe je už v súčasnosti rakovina druhou najčastejšou príčinou smrti," zdôraznila na tlačovej konferencii doc. Silvia Pastoreková, vedúca vedecká pracovníčka Virologického ústavu SAV, Molekulárno-medicínskeho centra SAV. Podpora základného a translačného výskumu rakoviny je preto aj podľa nej naliehavou globálnou výzvou pre 21.storočie. Uviedla tiež, že slovenskí vedci sa úspešne zapojili do projektov 6. a 7. Rámcového programu Európskej únie, kde v oblasti onkologického výskumu pracujú na riešení problematiky nádorovej hypoxie, t.j. nedostatočného okysličenia nádorových tkanív, ktoré vedie k vzniku agresívnejších foriem nádorovej hypoxie, zníženej odpovedi na liečbu a zhoršenie prognózy ochorenia. V projekte EUROXY, ktorý sa skončil začiatkom tohto roku, sa pracovníci Virologického ústavu SAV venovali proteínu CA IX, ktorý bol objavený na Slovensku. V pokračujúcom projekte METOXIA sa zaoberajú úlohou hypoxie a CA IX pri vzniku metastáz. Je tiež evidentné, že každý pacient je jedinečný a potrebuje individuálny prístup, aby sa zabránilo zbytočnému podávaniu neúčinných liekov a neadekvátnemu predražovaniu liečby. Napriek úspechom však Slovenská republika stále patrí k 15 európskym krajinám s najnižšou podporou výskumu rakoviny z domácich zdrojov, čím sa pokrok značne znevýhodňuje.
"Lekárska veda natoľko pokročila, že dnes už takmer nikto nie je zdravý," podotkol vtipne prof. Štefan Luby na margo vysokých lekárskych štatistík o výskyte onkologických ochorení a v ich dôsledku aj počtu úmrtí na Slovensku a vo svete. "Ak vezmeme do úvahy, že z 56 lekárskych ústavov máme v SAV osem a prakticky každý z nich je zapojený okrem kardiovaskulárnych, neurodenegeratívnych, aj do výskumu onkologických ochorení, keď k tomu pridáme aj zabezpečenie infraštruktúry, môžeme povedať, že v SAV asi jedna osmina financií ide do lekárskeho výskumu. V prepočte ešte na koruny je to cca 250 miliónov korún," uviedol okrem iného prof. Luby. To je však, ako zdôraznili akademickí i klinickí výskumníci, len zlomok toho, čo onkologický výskum, ak má byť dotiahnutý do úspešného konca, v skutočnosti potrebuje.
O klinickom a aplikovanom výskume v podmienkach Onkologického ústavu sv. Alžbety hovoril jeho manažér pre výskum MUDr. Ľuboslav Sanislo. Uviedol, že liečba onkologických pacientov je výsledkom dlhodobého výskumu, ktorý sa riadi presnými pravidlami. Výskum je možné rozdeliť do troch fáz. Prvú reprezentuje základný výskum, ktorý je zameraný na hľadanie nových biologických zákonitosti a nových látok, ktoré môžu pomôcť pri liečbe. V druhej etape sa vyselektované účinné látky testujú na biologických modeloch a v prípade úspešného ukončenia výskumu sa pokračuje v tretej fáze, v skúšaní nových látok u pacientov na viacerých pracoviskách. V Onkologickom ústavu sv. Alžbety prebieha niekoľko klinických štúdií II. a III. fázy. Súčasné zameranie klinického výskumu sa posúva od štandardných cytostatík k cielenej liečbe. Nové biologicky účinné látky sú pripravené špecificky proti receptorom, ktoré sa vo zvýšenej miere vyskytujú na povrchu nádorovej bunky. Ich blokovanie vedie k oslabeniu až smrti nádorovej bunky. Zavedenie novej biologickej terapie znamenalo výrazný posun v účinnosti liečby oproti bežnej chemoterapii, ale na druhej strane je tento pokrok vykúpený výrazne vyššími finančnými nákladmi.
"S onkologickou realitou je bezpochyby denne najviac konfrontovaný Národný onkologický ústav," zdôraznil MUDr. Tomáš Šálek, primár a riaditeľ Národného onkologického ústavu, ktorý je najväčším onkologickým zariadením na Slovensku (nemocnica s 235 lôžkami a vyše 800 zamestnancami). "V súčasnosti realizujeme 63 výskumných projektov, z ktorých časť prebieha pod vedením EORTC (Európskej organizácie pre výskum a liečbu rakoviny), časť v rámci skupiny CECOG (Centrálna európska kooperatívna onkologická skupina) ako i v rámci iných kooperatívnych skupín."
O nádorovej tkanivovej banke hovoril prof. Štefan Galbavý z Onkologického ústavu sv. Alžbety, podľa ktorého je zlepšenie liečby nádorových chorôb podmienené cestou nových liečebných spôsobov, ktoré vychádzajú z nových poznatkov a objavov laboratórneho výskumu. Podmienkou je zber nádorového tkaniva pacientov na báze nádorovej tkaninovej banky, ktorej cieľom nie je len zdokonaliť diagnostický proces, ale aj podporiť predklinický a translačný výskum, ktorý umožňuje klinikom a pracovníkom základného výskumu úzko spolupracovať.
Zámerne ako posledný, po vypočutí všetkých príspevkov, vystúpil podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič. Vyzdvihol prácu slovenských vedcov v oblasti onkologického výskumu a konštatoval, že Slovensko má pozitívne výsledky. A pokiaľ by sa slovenská veda nezapájala do medzinárodného výskumu, tak počet nádorových ochorení vo svete by bol väčší. Dôležitá je preto prevencia, výchova, zachytenie problému v prvom štádiu ochorenia – je to zelená karta pre život. Na volanie vedcov a klinických odborníkov po užšej spolupráci medzi ministerstvom zdravotníctva a školstva Dušan Čaplovič prisľúbil, že bude výzvu ešte v de%n konania tlačovej konferencie tlmočiť ministrovi zdravotníctva Richardovi Rašimu.
Text: Katarína Kacerová
Foto: Vladimír Šmihula
Tlačová správa z konferencie Úspechy a perspektívny onkologického výskumu na Slovensku