Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Dvaja organizátori a dvaja moderátori podujatia. Vľavo geograf a známy ochranár prof. Mikuláš Huba (počas svojho seminárneho príspevku), vpravo riaditeľ Geografického ústavu SAV a spoluautor publikácie Bratislava nahlas doc. Vladimír Ira.

Bratislava nahlas vtedy a dnes

17. 12. 2007 | videné 3987-krát
V utorok 11. decembra bol v Geografickom ústave SAV seminár k 20. výročiu vydania povestnej publikácie "Bratislava nahlas".

Odborný seminár s medzinárodnou účasťou (SR, ČR, USA), aj za účasti viacerých tvorcov povestnej publikácie Bratislava nahlas zorganizoval Geografický ústav SAV (GgÚ SAV) v spolupráci so základnými organizáciami Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny č. 6 a 13 (vydavatelia Bratislavy/nahlas), Spoločnosťou pre trvalo udržateľný život v SR a Slovenskou asociáciou Rímskeho klubu. Iniciátori podujatia a zároveň členovia autorského kolektívu Bratislavy/nahlas, prof. Mikuláš Huba (GgÚ SAV) a doc. Vladimír Ira (riaditeľ GgÚ SAV) tento mimoriadne inšpiratívny seminár nazvali Odborno-občiansky étos Bratislavy/nahlas ako výzva. Viac faktov o publikácii Bratislava nahlas nájdete v prílohe Bratislava nahlas: vtedy a dnes .

Diskutovali sa témy:
- O čo nám išlo pred 20 rokmi?
- Čo je z odkazu Bratislavy/nahlas (B/n) aktuálne dodnes?
- V čom je výzva B/n pre budúcnosť hodnotovo orientovanej vedy?
(cez prizmu životného prostredia, spoločnosti, pamiatok, architektonicko-urbanistickej tvorby, tretieho sektoru a občianskej angažovanosti).

Seminár otvoril a úvodný príspevok predniesol doc. RNDr. Vladimír Ira, CSc. riaditeľ GgÚ SAV, ktorý okrem iného pripomenul, že Geografický ústav bol jedným z prvých miest, kde sa začali rodiť základy publikácie B/n, kde prebiehali diskusie, pričom mnohí tvorcovia publikácie čerpali zo zdrojov ústavu.

Zoznam referujúcich je pomerne veľký - prof. PhDr. Ivan Štúr, CSc., doc. Ing. Fedor Gál, DrSc., ing. arch. Ivan Gojdič, PhDr. Juraj Podoba, CSc., Mgr. Eugen Gindl, Ján Budaj, prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc., PhDr. Vladimír Krivý, CSc., PhDr. Magda Kvasnicová, PhD., Mgr. Boris Strečanský, doc. PhDr. Martin Bútora, CSc. Nie každý hovoril o B/n, ale každý mal čo povedať k súčasnému dianiu na Slovensku. Azda až na doc. Fedora Gála, prognostika, sociológa, vydavateľa a kľúčového zakladateľa hnutia VPN v novembri 1989 žijúceho dnes v Českej republike, ktorý skôr spomínal na 35 rokov svojej profesionálnej kariéry. Okrem iného spomenul aj svoje pôsobenie na Oddelení teórie a prognóz vedy pri Výpočtovom stredisku SAV a tvorbu prognózy vedy na Slovensku, ktorej jedným z výstupov v r. 1989 bola definícia, že SAV by mala zaniknúť a jej ľudský i materiálový potenciál by sa mal rozplynúť vo vysokých školách. To, že sa tak nestalo spôsobili podľa Fedora Gála tí istí ľudia, ktorí sa zúčastnili na vypracovaní tejto definície, lebo zistili, že by to postihlo aj ich.

Psychológ prof. PhDr. Ivan Štúr, CSc., ďalší z autorov B/n, vyzdvihol význam pozitívneho programu a pravej viery v živote človeka. Ako zdôraznil už aj K.H. Borovský, pravá viera je konanie človeka, ktoré je súlade s tým, čo človek cíti vo vnútri. Falošná je tá, ktorú cítime vo vnútri a navonok robíme niečo celkom iné. Publikácia "Bratislava nahlas" s jej posolstvom bola podľa neho jednak pozitívnym programom a naviac bola prejavom aj pravej viery, vyjadrovala vnútorné presvedčenie autorov. V ďalšej časti svojho vystúpenia prof. Štúr predostrel svoje úvahy nad tým, čo by Slovensko najviac potrebovalo. Je to potreba vyrovnať sa s fašizmom, komunizmom a náboženstvom. V súvislosti s náboženstvom považuje za problém, že cirkev je stále rozpojená, hoci Európa sa spája. Podľa prof. Štúra však "Pravá viera bude, ak náboženstvo bude osobnou vecou každého z nás".

S pokusom o analýzu príčin, následkov a výziev, prečo sa široko chápané životné prostredie a jeho hlavní protagonisti – bratislavskí ochranári - dostali v druhej polovici 80. rokov minulého storočia do centra pozornosti, vystúpil na seminári prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc. Príspevok, v ktorom nájdete aj odkaz B/n, alebo skôr bratislavského ochranárstva, ako výzvu pre vedu, SAV, školy, tretí sektor, médiá i celú spoločnosť, nájdete v prílohe Bratislava/nahlas: vtedy a dnes (pokus o analýzu príčin, následkov a výziev).

Aj keď sa odborne nič nezmenilo, fúkal aspoň vietor

Podľa Ing. arch. Ivana Gojdiča, bývalého riaditeľa Pamiatkového ústavu, popredného odborníka na ochranu pamiatok na Slovensku a spoluautora publikácie, hodnota B/n je aj v tom, že prekračuje dobu svojho vzniku. Aj keď, ako uviedol, ten materiál v odbornej rovine nezmenil nič. Jeho efekt bol však v tom, že spôsobil okolo seba a okolo svojho obsahu, politický šum. "Vznikol materiál, ktorý tu urobil vietor a ukázal, že na Slovensku je skupina ľudí, ktorá vie, čo chce a napriek tomu, že z toho môžu byť aj problémy, ide do toho. A hoci sme po odbornej stránke problémami nepohli, aspoň sme na ne upozornili. Po r. 1989 sme zistili, že po každých voľbách tá základná moc, ktorá všetkým hýbe, nie je politická, ale finančná. Je tu skôr snaha niečo si utrhnúť, než riešiť problémy. A tak sa niečo pohlo, niečo nie. Podarilo sa nám do istej miery stabilizovať v Bratislave historický fond, podarilo sa vytipovať zóny, ktoré by bolo treba chrániť, ale niektoré problémy zostali a vznikli aj nové," uviedol Ivan Gojdič a poukázal na plánovanú výstavbu podhradia, ktorá v tej podobe v akej je navrhnutá vlastne akoby pokračovala v deštrukcii starého mesta spred roka 1989, na Zámockú ulicu, ale aj na iné - Kamenné námestie, Hlavné námestie, kde je fontána vo fontáne, na mohutnú výstavbu na nábreží Dunaja, kde sa nerešpektujú názory pamiatkarov. Hlavné slovo majú investori, ktorí si podľa Ivana Gojdiča dovolia v meste robiť čokoľvek a kdekoľvek to uznajú za vhodne. Nič nezmôže ani hlavný architekt Bratislavy, ktorý nemá žiadne právomoci. V každom prípade sa však jadro Bratislavy opravilo a zmenilo k lepšiemu a krajšiemu. "Dnes nás už nikto nepočúva, počúvame sa iba sami. My si tu môžeme povedať, čo sme robili pred 20 rokmi, ale nevidím nejakú pozitívnu šancu, že by sa dalo nejakým zásadným spôsobom ovplyvňovať to, čo sa deje. To neznamená, že sa treba vzdať. Nevzdávam sa ani ja. Veď učím a snažím sa veci vysvetľovať aspoň mladým. Napriek tomu si myslím, že "Bratislava nahlas" bola dobrá aj na to, že aj o 30 rokov budeme vedieť povedať, kam sme sa pohli a či sme sa vôbec pohli, a či je ešte nejaká šanca nejako to riešiť," uzavrel svoje vystúpenie s netajeným skepticizmom a zároveň nádejou, Ivan Gojdič.

Stále aktuálny odkaz - Zaujímať sa o veci verejné!

Z ostatných diskutujúcich spomeňme ešte aspoň slová iniciátora publikácie "Bratislava nahlas" Jána Budaja, ktorý v úvode zdôraznil, že ’Bratislava nahlas’ ako politická výzva bola úspešná. Jej hlas však nie. Ale jej obsah vytvoril spoločenstvo, ktoré je aj tu, na seminári, a ktoré bolo svojho času veľmi silné, svojím spôsobom v porovnaní s okolím endemické. Vytvorilo sa spoločenstvo, ktoré sa nerozpadlo a vytvorilo predpoklady pre tribúny v r. 1989, presne tak ako Charta 77. Bolo to spoločenstvo spoločne zdieľaných hodnôt, toho ’nahlasizmu’ a ’života v pravde’ ako o tom hovoril prof. Štúr. Ako odborná výzva však Bratislava nahlas nedosiahla to, čo sme sami od seba očakávali a čo očakávali aj vedci zo SAV, ktorí do Bratislavy nahlas vstúpili", uviedol Ján Budaj. Vedcov spojených s B/n nebolo málo. A ako uviedol Ján Budaj, viacerí z nich, spoluautori alebo recenzenti publikácie B/n (mnohí aj zo SAV), zastávali po r. 1989, či už v politickom alebo verejnom živote, významné posty. Na záver pripomenul politickú výzvu obsiahnutú v B/n, ktorej podstata tkvie v tom - ako sa postaviť k tomu, čo sa dnes deje vonku, v živote spoločnosti. Tých výziev je však viac. Jedna, celkom aktuálna aj pre ochranárov, je bratislavské Podhradie, zdôraznil Ján Budaj. "Myslím si, že treba nájsť spôsob ako sa do tohto zaangažovať. Kedysi zbúranie podhradia bolo kultúrne barbarstvo, ako však naň odpovieme, to bude náš obraz. To bude do istej miery autoportrét aj tejto skupiny. Lebo mnohí si myslia, že v skupine ’Bratislava nahlas’ by mali byť tie poistky, ktoré vykríknu. keď je zle. Ľudia od nás čakajú, že sme nepomreli a že sa nejakým spôsobom dokážeme zaangažovať aspoň vtedy, keď je situácia natoľko krízová, že sa ide vystavať niečo, čo sa za našich životov alebo oveľa dlhšie, už nebude dať napraviť!"

Druhú časť podujatia tvorila prednáška vedúceho Katedry rozvojových štúdií Prírodovedeckej fakulty Univerzity Palackého z Olomouca, doc. RNDr. Pavla Nováčka, CSc.

Foto: A. Štrpková, P. Šuška a E. Meszárosová