Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Netradične, v závere tlačovej besedy, odovzdal prodekan LFUK pre vedu a výskum prof. Fedor Šimko (vľavo) doc. Jozefovi Törökovi Zlatú medailu Lekárskej fakulty UK pri príležitosti jeho okrúhleho jubilea, ktoré oslávil ešte v lete. Na znamenie úcty sme však tento akt pocty presunuli na začiatok fotoreportáže.

Alkohol v malom množstve je liek

16. 11. 2007 | videné 29322-krát
Zaujímavé a prekvapujúce novinky o životnom štýle z ÚNPF SAV, Zlatá medaila LFUK MUDr. Jozefovi Törökovi a Ceny Juraja Antala.

ŽIVOTNÝ ŠTÝL – je v podstate odpoveď jedinca na najdôležitejšiu otázku "AKO ŽIŤ?" Ako však ukazuje samotná prax, ako ukazujú výskumy a ako ukázala aj tlačová beseda Ústavu normálnej a patologickej fyziológie (ÚNPF) SAV v utorok 13. novembra 2007 v rámci Týždňa vedy a techniky, odpoveď nie je vôbec jednoduchá. Naopak, zdá sa, že je to problém. Dokonca aj pre odborníkov, ktorí v názoroch na zdravý životný štýl, vôbec nie sú jednotní. Pritom životný štýl je v centre pozornosti zdravotnej politiky ako takej nielen Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ale aj EÚ. Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Európskej komisie z roku 2002 nariaďuje členským štátom EÚ uskutočňovať takú zdravotnú politiku, ktorá povedie obyvateľov k zvýšenej potrebe starať sa o svoje vlastné zdravie, napríklad prostredníctvom rôznych kampaní, projektov a pod., ale tiež podporovať výskum v tejto oblasti.

"Životný štýl zahŕňa rodinné, pracovné a sociálne vzťahy, ale aj to, čo a ako jeme, ako sa zabávame, obliekame, čo a ako konzumujeme, ako trávime voľný čas, na čo míňame peniaze, aké máme morálne zásady, záujmy a aké aktivity vyvíjame na to, aby sme ich prežívali. Dnes sa síce často hovorí o zdravom životnom štýle, ale ľudia majú pocit, že zdravé návyky sú nudné, ubíjajúce, že sa ťažko dodržiavajú a teda nás ani nelákajú. Naopak, viac nás láka to, čo je "zakázané", uviedol na tlačovej besede MUDr. Fedor Jagla, DrSc., vedecký pracovník ÚNPF SAV. A hneď dodal, že podiel na tom majú často aj pracovníci z oblasti verejného zdravotníctva.

Koľko vajec vlastne denne?

Pred časom sa, napríklad, hovorilo, že soľ zvyšuje krvný tlak, vajcia že majú veľa cholesterolu, že alkohol je zlý, káva že podporuje rast krvného tlaku, maslo z burských orieškov má veľa proteínov, a preto je zdravé, atď. Dnes je podľa odborníkov všetko inak. "Soľ síce zvyšuje krvný tlak, ale iba u tých, ktorí majú na to predispozíciu. Káva v niektorých prípadoch znižuje výskyt rakoviny, cukrovky II. stupňa, aj výskyt parkinsonizmu. A v masle z burských orieškov je veľa druhov mastných kyselín, ktoré škodia srdcu. Čiže ľudia dnes počúvajú niečo celkom iné, než predtým," hovorí MUDr. Jagla. Rôznia sa aj pohľady na vajcia. WHO odporúča jesť maximálne 10 vajec za týždeň, USA, presnejšie Americká rada producentov vajec 7 až 14, ale americkí dietetici 7 a americkí kardiológovia iba 4. Podľa kardiológov VB by to mali byť 4 vajcia týždenne, podľa dietetikov VB len jedno. Nemecko odporúča 3, ČR 3, naši vedci tiež 3. "Prosto, nie je v tom žiadna jednota a ani experti nemajú v tom celkom jasno," konštatoval MUDr. Jagla a dodal "Z toho vzniká potom chronický negatívny stres, človek sa cíti vinný, dokonca má až depresie."

Životný štýl a zdravie významným spôsobom ovplyvňuje osem rozhodujúcich faktorov: potrava, vzduch (spaľovanie potravy v bunkách), voda, slnko, telesné cvičenie (zábrana hypertenzie, obezity, udržiavanie kondície), odpočinok (obnova energie, zábrana únavy), zdržiavanie sa toxických látok (alkohol, cigarety, drogy), dobrý duševný stav.

Existujú však aj rizikové faktory. WHO v r. 2002 pomenovala sedem hlavných, ktoré spôsobujú väčšinu ochorení a predčasných úmrtí: vysoký krvný tlak, fajčenie, zvýšená hladina celkového cholesterolu v krvi, nadhmotnosť/obezita, nedostatočná konzumácia ovocia a zeleniny, nedostatočná telesná aktivita, nadmerná konzumácia alkoholu. Pričom najčastejšou príčinou úmrtí je podľa štatistík EÚ vysoký krvný tlak. "Najhoršie pritom je, že Slovensko patrí medzi päť krajín, kde je najvyššia úmrtnosť na srdcovocievne choroby. Podľa posledných štatistík WHO z júna 2006 v rámci všetkých 25 krajín EÚ zo 100 000 obyvateľov vo veku od 0 do 64 rokov zomrie na tieto ochorenia 49 ľudí. U nás na Slovensku 104. A pri porovnaní pôvodnej pätnástky EÚ s desiatimi novými štátmi, medzi ktoré patrí aj Slovensko, je pomer 59:155 u mužov a 20:48 u žien. Je to, najmä u mužov, príliš veľký rozdiel, samorejme aj v náš neprospech," zdôrazňuje MUDr. Jagla.

Tých problémov je oveľa viac a všetkými sa zaoberá aj ÚNPF SAV. Výsledky svojich výskumov, vrátane odporúčaní čo áno a čo nie, zverejnil ústav vlani a v tomto roku vo viacerých publikáciách.

Nezatvárajme oči pred zvýšeným krvným tlakom!

Rovnako zaujímavé ako predchádzajúca téma, bolo aj vystúpenie riaditeľky ÚNP SAV RNDr. Oľgy Pecháňovej, DrSc. o vysokom krvnom tlaku. Zdôraznila, že dlhodobý vysoký krvný tlak (od 130/85 mmHg vyššie) poškodzuje cievne steny a ďalšie orgány, najmä arteriálneho cievneho riečiska, mozgu, obličiek a sietnice. Preto je taká dôležitá prevencia hypertenzie. Stále totiž platí, že normálny krvný tlak je maximálne 120/80 mmHg, ešte lepšie však je, ak je o niečo nižší.

Na znižovanie vysokého krvného tlaku a pri prevencii srdcovocievnych chorôb majú podľa Oľgy Pecháňovej vplyv nielen lieky, ale aj nefarmakologické prostriedky - redukcia hmotnosti (už pri miernej strate na váhe - redukcii o 5% z pôvodnej hmotnosti - klesá krvný tlak a zlepšuje sa aj citlivosť na inzulín), redukcia príjmu soli (človeku stačí denne prijať 2-4 g soli v závislosti od stupňa fyzickej aktivity, v súčasnosti prijíma 8- 15g), fyzická aktivita (odporúča sa cvičiť 3-4x týždenne, pričom záťaž treba prispôsobiť stavu ochorenia a veku), zdravé stravovanie (v potrave treba uprednostniť jedlá s vysokým obsahom vlákniny a vitamínov - 5 kúskov ovocia alebo 500 g denne, surovú a sparenú zeleninu, celozrné výrobky, plnotučné mliečne výrobky nahradiť nízkotučnými (syry s obsahom tuku v sušine menej ako 30%), znížiť príjem živočíšnych tukov (maslo, žĺtka, červené mäso a výrobky z neho), zvýšiť príjem rýb, nevysmážať, nefritovať, variť v pare), zníženie psychického stresu treba redukovať priveľký počet aktivít, vyhýbať sa časovej tiesni, a pod.), relaxačné aktivity (napr. muzikoterapia) a zníženie príjmu alkoholu.

Ako je to s alkoholom?

Seriózne vedecké pozorovania ukazujú, že osoby s nízkym príjmom alkoholu majú v priemere nižší krvný tlak, ako abstinenti. Avšak u tých, ktorí vypijú za deň 3 a viac alkoholických nápojov za deň sa krvný tlak zvyšuje v zmysle čím vyšší príjem alkoholu, tým vyšší krvný tlak. Príjem alkoholu v nízkych dávkach však priaznivo ovplyvňuje aj hladinu dobrého HDL cholesterolu, zhlukovanie krvných doištičiek a má aj antioxidačný účinok. Naproti tomu vyšší príjem alkoholu je spojený nielen s hypertenziou, ale aj s vyšším rizikom vzniku mozgovej porážky, určitých druhov rakoviny, chorôb pečene a zažívacieho traktu, násilnej smrti a i.

"Čo to je nízky a čo vysoký príjem alkoholu? Hranicou pre mužov sú 2 nápoje so štandardným obsahom alkoholu za deň a 1 nápoj pre ženy. Pričom obsah alkoholu je pre jeden štandardný nápoj 14g etanolu. 2 nápoje so štandardným obsahom alkoholu zodpovedajú cca 700 ml piva alebo 300 ml vína alebo 60 ml destilátu za deň. Je dôležité zdôrazniť slovko "alebo". Je možné aj nápoje kombinovať, ale tak, aby obsah alkoholu nepresiahol odporúčané hodnoty (napr. 300 ml piva a l50 ml vína za deň)," zdôraznila Oľga Pecháňová.

Červené víno je vlastne liek

ÚNPF SAV sa zaoberá tiež reguláciou krvného tlaku a príčinou vzniku hypertenzie a jej liečbou. Informovala o tom Mgr. Iveta Bernátová, CSc., na ktorej pracovisku okrem ovplyvniteľných faktorov hypertenzie, experimentálnych pozorovaní na potkanoch a vplyvu sociálneho stresu na hypertenziu, skúmajú aj polyfenolické látky obsiahnuté v ovocí a zelenine a v značnej miere aj v červenom víne (flavonoidy). Konkrétne sa zaoberajú výťažkami z červeného vína (Provinols TM), ktoré sú bez alkoholu a pomáhajú znižovať hypertenziu.

Upútali aj informácie ďalších vedeckých pracovníkov ústavu. RNDr. František Kristek, CSc. hovoril o tom ako ovplyvňuje hypertenzia štruktúru a stavbu cievnej steny, RNDr. Vavrinec Szathmáry, CSc. informoval o štúdiu a mapovaní elektrického poľa srdca a Ing. František Hlavačka, CSc. predstavil výskumný projekt, ktorý sa rieši v rámci 6. rámcového programu EÚ, a ktorý súvisí s výskumom pohybovej aktivity u starších ľudí. Konkrétne jej znížení v dôsledku zníženia zmyslovej činnosti. V rámci projektu sa vyvinuli špeciálne miniatúrne snímače, ktoré môžu byť zašité do odevu a tak nepozorovane snímať pohybovú aktivitu človeka. Konečným cieľom výskumu je zhotovenie prototypu inteligentného prístroja upevneného na tele, ktorý bude slúžiť ľuďom nielen na monitorovanie, ale aj ovplyvňovanie pohybu tela.

Záver v znamení udeľovania ocenení

Nestáva sa často, že na tlačovej besede sa odovzdávajú významné ocenenia. Ale nikdy nie je neskoro prelomiť tradície. Predseda vedeckej rady ÚNPF SAV František Hlavačka tentoraz na záver tlačovky odovzdal dvom mladým vedeckým nádejam ústavu RNDr. Stanislave Vrankovej, rodenej Kojšovej a RNDr. Lýdii Jendekovej, ktoré úspešne zakončili v ústave svoje doktorandské štúdium, Cenu Juraja Antala pre mladých fyziológov za rok 2007. (Nešlo o spoločnú cenu, ale o dve, pre každú osobitne).

Potom prodekan Lekárskej fakulty UK pre vedu a výskum prof. MUDr. Fedor Šimko, PhD. odovzdal doc. MUDr. Jozefovi Törökovi, CSc. pri príležitosti jeho tohtoročného životného jubilea Zlatú medailu Lekárskej fakulty UK, ktorú mu udelila fakulta. Prof. Šimko pritom vyzdvihol dobré vzťahy, ktoré má MUDr. Török s lekárskou fakultou, kde robil vedúceho diplomových prác, vedúceho postgraduálnym študentom i množstvo oponentských posudkov. Ocenil tiež fakt, že práve MUDr. Török uviedol množstvo budúcich lekárov do problematiky vedy týkajúcej sa cielenej reaktivity. "Pre mňa je veľkou cťou, že pred 24 rokmi, v r. 1983, ma práve MUDr. Török skúšal minimum a pamätám si že do mňa vkladal veľkú nádej. Som rád, že práve ja mu môžem udeliť v mene fakulty toto naše najvyššie ocenenie," dodal na záver prof. Šimko.

A.Š.


Pozrieť aj:
Vedci sa nevedia zhodnúť, čo je zdravá strava - Pravda.sk
Bojujeme s krvným tlakom - TA3