Stres a obezita navzájom súvisia
8. 8. 2007 | videné 3011-krát
Vedci z Endokrinologického ústavu SAV publikovali spolu s Američanmi v NATURE nové poznatky o vzťahu stresu a obezity.
Bádateľský kolektív z Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV vedený MUDr. Richardom Kvetňanským, DrSc. sa podieľal v spolupráci s americkými výskumníkmi na významnom objave – odhalili mechanizmus vzniku obezity v abdominálnej oblasti i možnosť jej liečby. Autori, medzi ktorými nechýba Richard Kvetňanský, publikovali o tomto poznatku 2. júla 2007 článok v jednom z najprestížnejších vedeckých časopisov na svete NATURE Medicine. Dňa 2. augusta 2007 informovali MUDr. Kvetňanský a MUDr. Vladimír Štrbák, DrSc., riaditeľ Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV, o tomto úspechu na tlačovej besede v Bratislave novinárov, ktorí zastupovali 22 médií, vrátane šesť televízii a troch tlačových agentúr.
MUDr. Kvetňanský: "Vzťah medzi vplyvom stresu na obezitu je otvorený. Niektorí ľudia reagujú na stresové situácie stratou hmotnosti, iní pri strese priberajú. Naša spolupráca s vedcami z amerických pracovisk priniesla v tejto oblasti nové zásadné poznatky. Podarilo sa nám dokázať, že stres zvyšuje obezitu pri zvýšenom príjme potravy, a to mechanizmom pôsobenia neuropeptidu Y (NPY) priamo na brušné tukové tkanivo."
Ako tento proces prebieha?
Je známe, že abdominálny typ obezity predstavuje riziko z hľadiska ochorenia kardiovaskulárneho systému a je spojený tiež s inzulínorezisteciou (znížená citlivosť na inzulín – metabolický syndróm). Vedci dokázali, že jedným z účinkov stresu je vyplavenie NPY z nervových zakončení v oblasti brušného tuku. Na vysvetlenie treba uviesť, že NPY je neurotransmiter (prenášač nervového vzruchu), ktorý reguluje funkciu mnohých orgánov a vykazuje širokú paletu fyziologických účinkov. Vyskytuje sa predovšetkým v mozgu, avšak uvoľňuje sa aj na periférii. Tu reguluje vaskulárnu rezistenciu (krvný tlak), činnosť srdca, chuť do jedla, príjem potravy a vznik obezity.
MUDr. Kvetňanský: "Stresory zvýšene vyplavujú NPY z nervových zakončení v rôznych orgánoch organizmu vrátane tukového tkaniva (spolu s katecholamínmi, noradrenalínom a adrenalínom, ktoré výrazne ovplyvňujú krvný tlak a činnosť srdca). NPY potom realizuje svoj účinok cez receptor NPY-2. Tento receptor spôsobuje zvýšenú tvorbu tuku v brušnej oblasti, a to zložitým mechanizmom, ktorý vedie k zvýšenej tvorbe tukových buniek – adipocytov. V súčinnosti s prívodom potravy, ktorá má vyšší obsah tuku a cukru (čo je ďalší častý dôsledok stresu), NPY 2 spôsobuje namnoženie tukových buniek a ich ukladanie sa v oblasti brucha. Znamená to, že za stresu sa uvoľňuje NPY, ktorý cez svoj receptor stimuluje rast tuku. Tento rast tuku sa dá spomaliť niekoľkými cestami - farmakologicky podávaním inhibítorov receptora NPY-2, teda jeho blokovaním, resp. vyradením génu, ktorý tvorí uvedený receptor." Túto druhú možnosť vedci tiež už overovali u myší. A úspešne. Ovplyvňovanie receptorov NPY-2 v tukovom tkanive pôsobením blokátorov receptorov neuropeptidu Y naznačuje novú cestu, ako sa dá zabrániť tvorbe tuku a liečiť abdominálnu obezitu i metabolický syndróm, t.j. zníženú citlivosť na inzulín.
Vedci tiež zistili, že tvorba a uvoľňovanie NPY závisia od prítomnosti ďalších hormónov a neurotransmiterov, ktoré sa uvoľňujú za stresu. Sú to predovšetkým katecholamíny (adrenalín) a kortikosteroidy. O týchto látkach Ústav experimentálnej endokrinológie SAV organizoval na Slovensku v júni 2007 svetové sympózium za účasti špičkových svetových odborníkov v tejto problematike. Zúčastnila sa na ňom aj prof. Sofia Zukowska z Georgetown University vo Washingtone, USA vedúca tímu, ktorý publikoval nové poznatky o strese a obezite v NATURE Medicine, a ktorého členom je aj RNDr. Richard Kvetňanský, DrSc.
Nie je bez zaujímavosti, že mladá poľská vedkyňa Sofia Zukowska sa s MUDr. Kvetňanským a ďalšími špičkovým vedcami z USA stretla po prvý raz na svetovom sympóziu o strese organizovanom našimi vedcami u nás na Slovensku pred viac ako 30 rokmi. Tu dostala pozvanie do USA na stáž, po ktorej natrvalo zakotvila v Amerike. Dnes je spoločne s MUDr. Kvetňanským a ďalšími šiestimi vedcami podpísaná pod článkom v Nature Medicine, ktorý svojím obsahom vzbudil veľkú pozornosť odbornej i laickej verejnosti na celom svete. Veď ak sa ho chopia farmaceutické firmy, o niekoľko rokov by svet, v ktorom dnes žije 300 miliónov ľudí s obezitou a ďalších 800 miliónov s nadváhou, mohol mať konečne, aspoň na určitý druh obezity, spoľahlivý a jednoduchý liek.
Na mimoriadne úspešnom výskume sa finančne podieľala aj Slovenská republika. Prispela naň Agentúra pre podporu výskumu a vývoja (APVV).
Bádateľský kolektív z Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV vedený MUDr. Richardom Kvetňanským, DrSc. sa podieľal v spolupráci s americkými výskumníkmi na významnom objave – odhalili mechanizmus vzniku obezity v abdominálnej oblasti i možnosť jej liečby. Autori, medzi ktorými nechýba Richard Kvetňanský, publikovali o tomto poznatku 2. júla 2007 článok v jednom z najprestížnejších vedeckých časopisov na svete NATURE Medicine. Dňa 2. augusta 2007 informovali MUDr. Kvetňanský a MUDr. Vladimír Štrbák, DrSc., riaditeľ Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV, o tomto úspechu na tlačovej besede v Bratislave novinárov, ktorí zastupovali 22 médií, vrátane šesť televízii a troch tlačových agentúr.
MUDr. Kvetňanský: "Vzťah medzi vplyvom stresu na obezitu je otvorený. Niektorí ľudia reagujú na stresové situácie stratou hmotnosti, iní pri strese priberajú. Naša spolupráca s vedcami z amerických pracovisk priniesla v tejto oblasti nové zásadné poznatky. Podarilo sa nám dokázať, že stres zvyšuje obezitu pri zvýšenom príjme potravy, a to mechanizmom pôsobenia neuropeptidu Y (NPY) priamo na brušné tukové tkanivo."
Ako tento proces prebieha?
Je známe, že abdominálny typ obezity predstavuje riziko z hľadiska ochorenia kardiovaskulárneho systému a je spojený tiež s inzulínorezisteciou (znížená citlivosť na inzulín – metabolický syndróm). Vedci dokázali, že jedným z účinkov stresu je vyplavenie NPY z nervových zakončení v oblasti brušného tuku. Na vysvetlenie treba uviesť, že NPY je neurotransmiter (prenášač nervového vzruchu), ktorý reguluje funkciu mnohých orgánov a vykazuje širokú paletu fyziologických účinkov. Vyskytuje sa predovšetkým v mozgu, avšak uvoľňuje sa aj na periférii. Tu reguluje vaskulárnu rezistenciu (krvný tlak), činnosť srdca, chuť do jedla, príjem potravy a vznik obezity.
MUDr. Kvetňanský: "Stresory zvýšene vyplavujú NPY z nervových zakončení v rôznych orgánoch organizmu vrátane tukového tkaniva (spolu s katecholamínmi, noradrenalínom a adrenalínom, ktoré výrazne ovplyvňujú krvný tlak a činnosť srdca). NPY potom realizuje svoj účinok cez receptor NPY-2. Tento receptor spôsobuje zvýšenú tvorbu tuku v brušnej oblasti, a to zložitým mechanizmom, ktorý vedie k zvýšenej tvorbe tukových buniek – adipocytov. V súčinnosti s prívodom potravy, ktorá má vyšší obsah tuku a cukru (čo je ďalší častý dôsledok stresu), NPY 2 spôsobuje namnoženie tukových buniek a ich ukladanie sa v oblasti brucha. Znamená to, že za stresu sa uvoľňuje NPY, ktorý cez svoj receptor stimuluje rast tuku. Tento rast tuku sa dá spomaliť niekoľkými cestami - farmakologicky podávaním inhibítorov receptora NPY-2, teda jeho blokovaním, resp. vyradením génu, ktorý tvorí uvedený receptor." Túto druhú možnosť vedci tiež už overovali u myší. A úspešne. Ovplyvňovanie receptorov NPY-2 v tukovom tkanive pôsobením blokátorov receptorov neuropeptidu Y naznačuje novú cestu, ako sa dá zabrániť tvorbe tuku a liečiť abdominálnu obezitu i metabolický syndróm, t.j. zníženú citlivosť na inzulín.
Vedci tiež zistili, že tvorba a uvoľňovanie NPY závisia od prítomnosti ďalších hormónov a neurotransmiterov, ktoré sa uvoľňujú za stresu. Sú to predovšetkým katecholamíny (adrenalín) a kortikosteroidy. O týchto látkach Ústav experimentálnej endokrinológie SAV organizoval na Slovensku v júni 2007 svetové sympózium za účasti špičkových svetových odborníkov v tejto problematike. Zúčastnila sa na ňom aj prof. Sofia Zukowska z Georgetown University vo Washingtone, USA vedúca tímu, ktorý publikoval nové poznatky o strese a obezite v NATURE Medicine, a ktorého členom je aj RNDr. Richard Kvetňanský, DrSc.
Nie je bez zaujímavosti, že mladá poľská vedkyňa Sofia Zukowska sa s MUDr. Kvetňanským a ďalšími špičkovým vedcami z USA stretla po prvý raz na svetovom sympóziu o strese organizovanom našimi vedcami u nás na Slovensku pred viac ako 30 rokmi. Tu dostala pozvanie do USA na stáž, po ktorej natrvalo zakotvila v Amerike. Dnes je spoločne s MUDr. Kvetňanským a ďalšími šiestimi vedcami podpísaná pod článkom v Nature Medicine, ktorý svojím obsahom vzbudil veľkú pozornosť odbornej i laickej verejnosti na celom svete. Veď ak sa ho chopia farmaceutické firmy, o niekoľko rokov by svet, v ktorom dnes žije 300 miliónov ľudí s obezitou a ďalších 800 miliónov s nadváhou, mohol mať konečne, aspoň na určitý druh obezity, spoľahlivý a jednoduchý liek.
Na mimoriadne úspešnom výskume sa finančne podieľala aj Slovenská republika. Prispela naň Agentúra pre podporu výskumu a vývoja (APVV).