Atlas REPGES SR a Deň Zeme
7. 5. 2007 | videné 3716-krát
ÚKE SAV predstavil Atlas reprezentatívnych geoekosystémov SR a vo Zvončíne aj novú koncepciu ochrany prírody.
Svet si pripomenul tohtoročný Deň Zeme (22. apríl) piatimi minútami bez elektriny. Ústav krajinnej ekológie (ÚKE) SAV prezentáciou Atlasu reprezentatívnych geoekologických systémov SR (Atlas REPGES SR) pred médiami a viacerými aktivitami vo Zvončíne v okrese Trnava. Zvončín bol vybraný ako modelové územie, v ktorom krajinní ekológovia zo SAV získavali poznatky, ktoré teraz možno prostredníctvom Atlasu REPGES aplikovať na celé územie Slovenska.
O pozadí vzniku Atlasu REPGES SR a jeho význame informovali novinárov na tlačovej besede 19. apríla 2007 vedúci autorského kolektívu z ÚKE SAV – poslanec NR SR prof. László Miklós, predtým pracovník ÚKE SAV a RNDr. Zita Izakovičová, CSc., vedecká pracovníčka ÚKE SAV. László Miklós upozornil na problémy, ktoré pri ochrane prírody vznikli vstupom Slovenska do sústavy chránených území členských krajín Európskej únie NATURA 2000 v záujme zachovania jej prírodného dedičstva a vstupom do EÚ. Množstvo problémov je vyvolaných najmä finančnými náhradami za majetkovú ujmu v dôsledku ochrany prírody. "Koľko a či vôbec dávať náhrady majiteľom za chránené územie závisí jednak od veľkosti územia a tiež od toho v akom stupni ochrany sa nachádza. Na ÚKE SAV sme o tomto probléme vedeli už skôr a pripravovali sme preň postupne aj podklady. Išlo nám predovšetkým o to, aby sme vedeli, ktoré ekosystémy na Slovensku sú naozaj oprávnené na ochranu a pokiaľ už sú chránené, aby sme vedeli presne povedať, čo na nich je. To je v podstate zmysel vytvorenia týchto reprezentatívnych geoekosystémov," vysvetlil prof. Miklós.
Faktom je, že aj keď je ochrana prírody na Slovensku v celosvetovom porovnaní na vysokej úrovni, ešte mnohé reprezentatívne geoekosystémy nie sú chránené vôbec a hrozí im reálny zánik. Ešte stále prevláda ochrana najmä "atraktívnych" typov REPGES, ako sú najzaujímavejšie zriedkavé biotopy, exoty, esteticky pôsobivé spoločenstvá (napr. skalné spoločenstvá, krasové biotopy, vysokohorské biotopy) – tzv. aristokrati prírody. Ekológovia tvrdia, že z krajinnoekologického hľadiska je to neprípustný pohľad a odporuje princípom zachovania podmienok aj foriem života i princípu, že prírodou je krajina ako celok. Aj preto Ústav krajinnej ekológie SAV v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR vypracoval novú koncepciu ochrany prírody založenú na poznaní a ochrane reprezentatívnych geoekosystémov Slovenska. Reprezentatívne geoekosystémy predstavujú rôznorodé typy krajiny Slovenska. Ich ochrana je koncipovaná tak, aby boli zachované všetky typy reprezentatívnych geoekosystémov na Slovensku. "Dôležité je, aby sme zachovali geodiverzitu, čiže rôznorodosť podmienok. Ak zachováme podmienky, udržíme aj živé organizmy, ktoré v nich žijú. Naopak to neplatí. A ďalší dôležitý poznatok – nositeľom biodiverzity a aj geodiverzity, sú práve geoekosystémy. Preto sme vytvorili atlas geoekosystémov. Presnejšie – reprezentatívnych geoekosystémov," zdôraznil prof. Miklós.
A že ide naozaj o reprezentatívne geoekosystémy potvrdzuje samotný Atlas REPGES. Pri jeho tvorbe autori uplatnili jednak regionálny princíp a jednak typologický princíp. V prvom prípade rozdelili Slovensko na 83 územných regionálnych jednotiek a pre každú z nich určili reprezentatívny typ geoekosystému. V druhom prípade určili pre každý typ geoekosystému jeho reprezentatívny výskyt. Na území Slovenska bolo takto vyčlenených 120 typov REPGES, z ktorých každý má v atlase stručnú charakteristiku a uvedené dominantné spoločenstvá, dominantné rastlinné druhy, dominantné pôdne subtypy a zabezpečenie ochrany jednotlivých typov REPGES.
"Atlas REPGES by mal slúžiť ako krajinnoekologicky podložený systémový základ pre navrhovanie nových chránených území, ako aj na systémové navrhovanie prvkov ÚSES (územného systému ekologickej stability) na regionálnej úrovni s cieľom vytvorenia funkčného ÚSES v reálnej praxi. Čiže by mal byť využitý v územnom plánovaní, v programoch starostlivosti o CHKO a národné parky, v projektoch pozemkových úprav, kde sa projektujú aj pásy zelene a v projektoch trvalo udržateľného rozvoja," zdôraznila Zita Izakovičová.
Atlas REPGES SR vyšiel v troch jazykových mutáciách – slovenskej, maďarskej a anglickej. Je totiž určený aj pre školy, vrátane škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Aj preto sa na jeho vydaní okrem SAV a Ministerstva životného prostredia podieľalo aj Ministerstvo školstva SR. Kartograficky (obsahuje 14 máp) a graficky ho spracovala spoločnosť ESPRIT s.r.o., ktoá atlas aj vydala. Osemnásťčlenný autorsky kolektív z ÚKE SAV a Katedry UNESCO pre ekologické vedomie a trvalo udržateľný rozvoj Fakulty ekológie a enviromentalistiky TU Zvolen so sídlom v Banskej Štiavnici viedli prof. László Miklós a Zita Izakovičová.
Na prezentáciu Atlasu REPGES SR pred novinármi nadväzovali 19. apríla popoludní akcie ku Dňu Zeme v okrese Trnava v obci Zvončín, ktoré tu zorganizoval Ústav krajinnej ekológie SAV v spolupráci s Farským a Obecným úradom vo Zvončíne a Poľovným združením Zelený háj. Záštitu nad podujatím, ktorého odbornou dominantou bol seminár Obec a životné prostredie, prevzal poslanec národnej rady SR prof. László Miklós. Okrem neho sa na oslavách Dňa Zeme zúčastnili aj Ing. Tibor Mikuš (poslanec NR SR, predseda Trnavského samosprávneho kraja), podpredsedovia VÚC Trnava Zdenko Čambál a Ľudovít Daučo, vedecký sekretár SAV Mgr. Ľubomír Faľťan, CSc., člen Predsedníctva SAV doc. MVDr. Branislav Peťko, CSc., rektor Univerzity sv. Cyrila a Metóda v Trnave prof. Eduard Kostolanský, predseda výboru pre environmentálne otázky pri evanjelickej cirkvi ThDr. Ján Dubíny, starostovia obcí Zvončín a Suchá nad Parnou i ďalší hostia.
Seminár Obec a životné prostredie bol zameraný na priblíženie manažmentu obce v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia a ťažiskovo bol určený predstaviteľom samosprávy, štátnej správy a záujmových organizácií pôsobiacich v okrese Trnava. V rámci seminára bola predstavená aj nová koncepcia ochrany prírody na báze reprezentatívnych geoekosystémov, rozpracovaná v Ústave krajinnej ekológie SAV. Na záver stretnutia účastníkom bola predstavená iniciatíva vybudovania Trnavskej náučnej cyklotrasy.
Akcie vo Zvončíne pokračovali Tvorivými dielňami a Ekosúťažami určenými žiakom materských škôl a žiakom Základnej školy, vopred vyhlásenou súťažou Moja dedina, v ktorej mohli obyvatelia Zvončína a pozvaných susedných obcí (Suchá and Parnou, Košolná a Dlhá)prezentovať formou fotografií, esejami, kresbami, videom a pod. svoj pohľad na obec. A výsadbou troch mladých stromčekov sa Zvončín v tento deň oficiálne zapojil aj do Trnavskej ekologickej iniciatívy: Mladé stromy pre Slovensko, ktorá je určená zamestnancom miestnej a regionálnej samosprávy a štátnej správy, aby každoročne za každého zamestnanca vysadili jeden mladý strom. Výzva vznikla z podnetu predsedu VÚC Trnava Ing. Tibora Mikuša v októbri 2006.
Deň Zeme vo Zvončíne ukončil priateľský futbalový zápas medzi miestnymi obyvateľmi a ekológmi, po ktorom nasledovali individuálne rozhovory "Pod lipou" a zábava pri tónoch rezkej ľudovej muziky spojenej s ochutnávkou miestnych špecialít.
Text: Adela Štrpková
Foto: Archív ÚKE SAV a Vladimír Šmihula
Svet si pripomenul tohtoročný Deň Zeme (22. apríl) piatimi minútami bez elektriny. Ústav krajinnej ekológie (ÚKE) SAV prezentáciou Atlasu reprezentatívnych geoekologických systémov SR (Atlas REPGES SR) pred médiami a viacerými aktivitami vo Zvončíne v okrese Trnava. Zvončín bol vybraný ako modelové územie, v ktorom krajinní ekológovia zo SAV získavali poznatky, ktoré teraz možno prostredníctvom Atlasu REPGES aplikovať na celé územie Slovenska.
O pozadí vzniku Atlasu REPGES SR a jeho význame informovali novinárov na tlačovej besede 19. apríla 2007 vedúci autorského kolektívu z ÚKE SAV – poslanec NR SR prof. László Miklós, predtým pracovník ÚKE SAV a RNDr. Zita Izakovičová, CSc., vedecká pracovníčka ÚKE SAV. László Miklós upozornil na problémy, ktoré pri ochrane prírody vznikli vstupom Slovenska do sústavy chránených území členských krajín Európskej únie NATURA 2000 v záujme zachovania jej prírodného dedičstva a vstupom do EÚ. Množstvo problémov je vyvolaných najmä finančnými náhradami za majetkovú ujmu v dôsledku ochrany prírody. "Koľko a či vôbec dávať náhrady majiteľom za chránené územie závisí jednak od veľkosti územia a tiež od toho v akom stupni ochrany sa nachádza. Na ÚKE SAV sme o tomto probléme vedeli už skôr a pripravovali sme preň postupne aj podklady. Išlo nám predovšetkým o to, aby sme vedeli, ktoré ekosystémy na Slovensku sú naozaj oprávnené na ochranu a pokiaľ už sú chránené, aby sme vedeli presne povedať, čo na nich je. To je v podstate zmysel vytvorenia týchto reprezentatívnych geoekosystémov," vysvetlil prof. Miklós.
Faktom je, že aj keď je ochrana prírody na Slovensku v celosvetovom porovnaní na vysokej úrovni, ešte mnohé reprezentatívne geoekosystémy nie sú chránené vôbec a hrozí im reálny zánik. Ešte stále prevláda ochrana najmä "atraktívnych" typov REPGES, ako sú najzaujímavejšie zriedkavé biotopy, exoty, esteticky pôsobivé spoločenstvá (napr. skalné spoločenstvá, krasové biotopy, vysokohorské biotopy) – tzv. aristokrati prírody. Ekológovia tvrdia, že z krajinnoekologického hľadiska je to neprípustný pohľad a odporuje princípom zachovania podmienok aj foriem života i princípu, že prírodou je krajina ako celok. Aj preto Ústav krajinnej ekológie SAV v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR vypracoval novú koncepciu ochrany prírody založenú na poznaní a ochrane reprezentatívnych geoekosystémov Slovenska. Reprezentatívne geoekosystémy predstavujú rôznorodé typy krajiny Slovenska. Ich ochrana je koncipovaná tak, aby boli zachované všetky typy reprezentatívnych geoekosystémov na Slovensku. "Dôležité je, aby sme zachovali geodiverzitu, čiže rôznorodosť podmienok. Ak zachováme podmienky, udržíme aj živé organizmy, ktoré v nich žijú. Naopak to neplatí. A ďalší dôležitý poznatok – nositeľom biodiverzity a aj geodiverzity, sú práve geoekosystémy. Preto sme vytvorili atlas geoekosystémov. Presnejšie – reprezentatívnych geoekosystémov," zdôraznil prof. Miklós.
A že ide naozaj o reprezentatívne geoekosystémy potvrdzuje samotný Atlas REPGES. Pri jeho tvorbe autori uplatnili jednak regionálny princíp a jednak typologický princíp. V prvom prípade rozdelili Slovensko na 83 územných regionálnych jednotiek a pre každú z nich určili reprezentatívny typ geoekosystému. V druhom prípade určili pre každý typ geoekosystému jeho reprezentatívny výskyt. Na území Slovenska bolo takto vyčlenených 120 typov REPGES, z ktorých každý má v atlase stručnú charakteristiku a uvedené dominantné spoločenstvá, dominantné rastlinné druhy, dominantné pôdne subtypy a zabezpečenie ochrany jednotlivých typov REPGES.
"Atlas REPGES by mal slúžiť ako krajinnoekologicky podložený systémový základ pre navrhovanie nových chránených území, ako aj na systémové navrhovanie prvkov ÚSES (územného systému ekologickej stability) na regionálnej úrovni s cieľom vytvorenia funkčného ÚSES v reálnej praxi. Čiže by mal byť využitý v územnom plánovaní, v programoch starostlivosti o CHKO a národné parky, v projektoch pozemkových úprav, kde sa projektujú aj pásy zelene a v projektoch trvalo udržateľného rozvoja," zdôraznila Zita Izakovičová.
Atlas REPGES SR vyšiel v troch jazykových mutáciách – slovenskej, maďarskej a anglickej. Je totiž určený aj pre školy, vrátane škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Aj preto sa na jeho vydaní okrem SAV a Ministerstva životného prostredia podieľalo aj Ministerstvo školstva SR. Kartograficky (obsahuje 14 máp) a graficky ho spracovala spoločnosť ESPRIT s.r.o., ktoá atlas aj vydala. Osemnásťčlenný autorsky kolektív z ÚKE SAV a Katedry UNESCO pre ekologické vedomie a trvalo udržateľný rozvoj Fakulty ekológie a enviromentalistiky TU Zvolen so sídlom v Banskej Štiavnici viedli prof. László Miklós a Zita Izakovičová.
Na prezentáciu Atlasu REPGES SR pred novinármi nadväzovali 19. apríla popoludní akcie ku Dňu Zeme v okrese Trnava v obci Zvončín, ktoré tu zorganizoval Ústav krajinnej ekológie SAV v spolupráci s Farským a Obecným úradom vo Zvončíne a Poľovným združením Zelený háj. Záštitu nad podujatím, ktorého odbornou dominantou bol seminár Obec a životné prostredie, prevzal poslanec národnej rady SR prof. László Miklós. Okrem neho sa na oslavách Dňa Zeme zúčastnili aj Ing. Tibor Mikuš (poslanec NR SR, predseda Trnavského samosprávneho kraja), podpredsedovia VÚC Trnava Zdenko Čambál a Ľudovít Daučo, vedecký sekretár SAV Mgr. Ľubomír Faľťan, CSc., člen Predsedníctva SAV doc. MVDr. Branislav Peťko, CSc., rektor Univerzity sv. Cyrila a Metóda v Trnave prof. Eduard Kostolanský, predseda výboru pre environmentálne otázky pri evanjelickej cirkvi ThDr. Ján Dubíny, starostovia obcí Zvončín a Suchá nad Parnou i ďalší hostia.
Seminár Obec a životné prostredie bol zameraný na priblíženie manažmentu obce v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia a ťažiskovo bol určený predstaviteľom samosprávy, štátnej správy a záujmových organizácií pôsobiacich v okrese Trnava. V rámci seminára bola predstavená aj nová koncepcia ochrany prírody na báze reprezentatívnych geoekosystémov, rozpracovaná v Ústave krajinnej ekológie SAV. Na záver stretnutia účastníkom bola predstavená iniciatíva vybudovania Trnavskej náučnej cyklotrasy.
Akcie vo Zvončíne pokračovali Tvorivými dielňami a Ekosúťažami určenými žiakom materských škôl a žiakom Základnej školy, vopred vyhlásenou súťažou Moja dedina, v ktorej mohli obyvatelia Zvončína a pozvaných susedných obcí (Suchá and Parnou, Košolná a Dlhá)prezentovať formou fotografií, esejami, kresbami, videom a pod. svoj pohľad na obec. A výsadbou troch mladých stromčekov sa Zvončín v tento deň oficiálne zapojil aj do Trnavskej ekologickej iniciatívy: Mladé stromy pre Slovensko, ktorá je určená zamestnancom miestnej a regionálnej samosprávy a štátnej správy, aby každoročne za každého zamestnanca vysadili jeden mladý strom. Výzva vznikla z podnetu predsedu VÚC Trnava Ing. Tibora Mikuša v októbri 2006.
Deň Zeme vo Zvončíne ukončil priateľský futbalový zápas medzi miestnymi obyvateľmi a ekológmi, po ktorom nasledovali individuálne rozhovory "Pod lipou" a zábava pri tónoch rezkej ľudovej muziky spojenej s ochutnávkou miestnych špecialít.
Text: Adela Štrpková
Foto: Archív ÚKE SAV a Vladimír Šmihula