Karol Iždinský predsedom Snemu SAV
9. 10. 2006 | videné 3152-krát
Od 28. septembra má Snem SAV nového predsedu. Vo voľbách sa ním nečakane stal Karol Iždinský z ÚMMS SAV.
Aj keď nie jedným z prvých, ale rozhodne jedným z hlavných bodov programu na Sneme SAV dňa 28. septembra 2006 (a ako sa ukázalo aj najvzrušujúcejším), bola vzhľadom na skončenie funkčného obdobia (trimestra) doterajšej predsedníčky Snemu SAV Lydy Rychlej, voľba nového predsedu Snemu SAV na ďalší trimester. Na základe návrhu výboru sa ním mal stať Jozef Krištiak z Fyzikálneho ústavu SAV. Prítomných 44 členov Snemu SAV volilo po komorách, tajne. Získaný percentuálny podiel kladných hlasov však na zvolenie J. Krištiaka v prvom volebnom kole nestačil. Rovnako dopadol - a výbor Snemu značne zaskočil - aj výsledok druhého kola. V ňom, na rozdiel od prvého, stačila na zvolenie už len prostá väčšina hlasov z prítomných. Ani tú sa však kandidátovi výboru na nového predsedu získať nepodarilo a po krátkej porade výboru nasledovalo kolo tretie. Kandidátom ostal naďalej člen výboru a predstaviteľ 1. komory Snemu SAV, ale osoba a meno boli nové – Ing. Karol Iždinský, CSc., z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV. V tretej tajnej voľbe získal K. Iždinský 83,3 percent platných hlasov (zo 42 hlasovacích lístkov) a na druhý trimester funkčného obdobia Snemu SAV bol zvolený do funkcie jeho predsedu. Nový predseda sa poďakoval za prejavenú dôveru s tým, že zvolenie do funkcie bolo preňho samého neočakávané, a bude preto potrebovať nejaký čas, aby sa v tom všetkom rozobral. "Dovtedy", ubezpečil prítomných, "sa budem snažiť viesť výbor tak, aby fungoval a plnil si svoje povinnosti tak, ako sa od neho očakáva".
Spomínanej voľbe predchádzali nie menej dôležité body rokovania, ktoré naposledy otvorila a viedla predsedníčka Snemu SAV Lyda Rychlá. Po úvodných procedurálnych náležitostiach predniesla L. Rychlá správu o činnosti Snemu SAV a jeho výboru za prvý trimester funkčného obdobia Snemu, v ktorej stručne zhrnula obsah všetkých jeho šiestich plenárnych zasadaní, pričom vyzdvihla také dôležité skutočnosti, ktorými sa Snem zaoberal, ako novelizácia Štatútu Snemu SAV, evalvačné semináre, spustenie akreditačného procesu, zriadenie akreditačných komisií jednotlivých oddelení vied (AKOV) schválenie Zásad pravidelného hodnotenia organizácií SAV i rozšírenie počtu podpredsedov SAV o podpredsedu pre ekonomiku, ktorým sa stala Viera Rosová. Ocenila tiež fakt, že členovia výboru sa zúčastňujú na zasadaniach P SAV a sú členmi komisií SAV. Keďže v zmysle Štatútu Snemu SAV sa L. Rychlej skončila funkcia predsedníčky Snemu, poďakovala sa v závere prítomným za aktívnu účasť na zasadnutiach, ktoré mala česť viesť a novému (v tejto chvíli ešte neznámemu) predsedovi Snemu popriala, aby sa mu darilo v jeho činnosti i v spolupráci s Predsedníctvom SAV.
O súčasnom stave v príprave akreditácií pracovísk SAV informoval predseda Akreditačnej komisie (AK) SAV a člen Predsedníctva SAV Peter Samuely, ktorý hneď v úvode uviedol: "Vyše roka sme diskutovali, hľadali kompromisy a v júni tohto roku sa zrodili zásady pravidelného hodnotenia organizácii. V princípe formulujú naše pravidelné hodnotenie ako istú kombináciu dvoch prístupov. Ako kombináciu vyhodnocovania tých parciálnych indikátorov, ktoré sa dajú čiastočne kvantifikovať a prístupu hodnotiteľov, posudzovateľov, čiže tzv. peer review prístup. " Zdôraznil tiež, že ešte treba dopracovať niektoré materiály, aby sa celá akreditácia dala vôbec spustiť. Potrebné materiály, ktoré sú oficiálne schválené, sú už na internetovej stránke SAV (pod Akreditačnou komisiou) a postupne sa tam objavia ďalšie. Treba tiež určiť spravodajcov, ktorí budú zodpovedať za organizačný priebeh, a ktorých si musí určiť každá AKOV osobitne. Dôležité je tiež menovanie posudzovateľov, teda ľudí, ktorí budú robiť spomínané "peer review". Predsedovia vedeckých rád vedeckých organizácií by mali do konca októbra nominovať štyroch zahraničných a minimálne dvoch slovenských odborníkov do svojej vednej oblasti, pričom právo nominovať majú aj ďalšie organizácie. Hlavnou úlohou posudzovateľov bude povedať svoj názor na také kvalitatívne ukazovatele ako je kvalita, aktuálnosť a efektívnosť vedeckého výskumu, ktorý daná organizácia robí a pokúsiť sa ho začleniť do európskeho kontextu, minimálne na úrovni krajín V4 alebo nových členských krajín EU. Peter Samuely zdôraznil tiež ďalšiu významnú úlohu, ktorá v súčasnosti stojí pred AKOVmi - váhovanie siedmich parciálnych ukazovateľov a vypracovanie ich špecifikácie a štandardizácie, ktoré treba predložiť Predsedníctvu SAV a jednotlivým komorám Snemu SAV.
S napätím a zvedavosťou očakávalo plénum Snemu SAV vystúpenie predsedu SAV Štefana Lubyho, ktorý informoval o aktuálnych problémoch SAV a o súčasnej situácii vo vede po parlamentných voľbách na základe poznatkov, ktoré Predsedníctvo SAV získalo z rokovaní s predstaviteľmi vlády aj parlamentu. Vyslovil uspokojenie nad tým, že Ministerstvo kultúry SR hodlá pokračovať v spolupráci so SAV na takých veľkých programoch ako sú Slovenský národný korpus, Veľký slovník slovenského jazyka, Knižnica slovenskej literatúry a Encyklopédia Beliana. Spomenul tiež stretnutie s ministrom školstva u prezidenta Ivana Gašparoviča, so štátnym tajomníkom Ministerstva financií SR a s podpredsedom vlády Dušanom Čaplovičom.
Osobitnú pozornosť venoval rokovaniam s Ministerstvom školstva SR. V tejto súvislosti uviedol, že v rámcovom legislatívnom pláne vlády na r. 2006-2010 je zámer otvoriť zákony o vysokých školách a o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja. Hovoril tiež o Rade pre školský systém a vedu (zloženie Rady - klikni na modrú), ktorú minister a zároveň predseda Rady považuje za svoj hlavný poradný orgán. Zastúpené v nej sú SAV, univerzity, aplikačná sféra, samospráva, podnikatelia i odbory, čo signalizuje snahu o prepojenie medzi všetkými zložkami spoločenského systému s dôrazom na aplikácie. SAV zastupuje v Rade jej predseda prof. Š. Luby a prof. Ján Bakoš.
Rada rokovala po prvýkrát deň pred zasadaním Snemu SAV. Okrem iného, ako uviedol Š. Luby, sa hovorilo o kategorizácii univerzít na dva stupne. Na univerzity a vysoké školy. Hovorilo sa tiež o stavovskej komore pedagogických pracovníkov i o potrebe znížiť počet študijných programov, ktorých je akreditovaných už 9000, čo je viac než známy počet garantov. Uvažuje sa o komplexnej akreditácii aj pre súkromné vysoké školy, a o tzv. malej akreditácii pre stredné a základné školy.
Predseda SAV neobišiel ani financovanie vedy: "Pokiaľ ide o postoj k financovaniu vysokých škôl a Akadémie, zdá sa, že až na malé výnimky, sme na jednej lodi. A podľa toho ako to vidí minister, budúcoročný rozpočet neporastie a ak sa ho podarí obhájiť na úrovni roku 2006 tak, to bude veľmi dobre", uviedol a dodal, že "Rozpočet na vedu sa má síce navýšiť na 0,8 % HDP, ale už sa hovorí, čo sa predtým nehovorilo, že sa do toho zakalkulujú aj štrukturálne fondy. "Tlmočil predstavu ministra, že vysoké školy sa majú viac komercionalizovať a že vo vyspelých krajinách dostávajú asi tak 50 percent prostriedkov z rozpočtu, druhých 50 percent si zarobia, k čomu bude zrejme slúžiť aj spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Spomenul predstavy o centrách excelentnosti, ktoré by mali byť založené na viaczdrojovom financovaní, kde štát by dal istý vklad, ale na prevádzku centier by sa získavali ďalšie doplnkové zdroje, granty, a to aj zahraničné, a najmä prostriedky z podnikovej sféry, aby výsledky z centier išli do praxe. To podľa stanoviska Š. Lubyho nenapĺňa štandardizovaný obsah pojmu centrum excelentnosti. Rada na svojom rokovaní neobišla ani štrukturálne fondy. V rámci tohto bodu sa hovorilo aj o výnimke pre Bratislavu na infraštruktúru vedy, ktorá jej už bola udelená (3/8 pre Bratislavu a 5/8 pre regióny), ktorá však nie je zo strany ministerstva prijímaná s nadšením.
Prof. Luby tlmočil na Rade k týmto problémom svoje stanovisko, ktoré pošle písomne. V súvislosti s novelizáciou zákona o vysokých školách žiadal, aby do orgánu, ktorý bude pracovať na jeho novelizácii, boli pojatí predstavitelia externých vzdelávacích inštitúcií, menovite SAV, pretože doktorandské štúdium je jedným zo základných kameňov, na ktorých spočíva veda a výskum. Upozornil na to, že by bolo veľmi nevhodné, keby sa naraz otvorili oba zákony, o vysokých školách a o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja, pretože celý systém by sa mohol rozbalancovať. V súvislosti s aplikáciami vedeckých výsledkov v praxi Š. Luby presadzuje širšie ponímanie. Nie je to len nový čip, či ojnica. Sú to aj aplikácie do zdravotníctva, do ochrany životného prostredia, do kultúry, atď.
V záverečnej časti svojho vystúpenia sa Š. Luby vrátil k prostriedkom zo štrukturálnych fondov, pričom zdôraznil, že argumentácia SAV v prospech zachovania 3/8 pre Bratislavu má výraznú podporu aj u predsedu Slovenskej rektorskej konferencie. Zatiaľ primeranú podporu zo strany vysokých škôl má SAV v doktorandskom štúdiu. Uviedol, že SAV je v tejto chvíli akreditovaná na 106 programov. Hlavnými partnermi sú Univerzita Komenského a STU. Predseda SAV apeloval na všetky oddelenia vied SAV, aby doktorandskému štúdiu venovali naďalej veľkú pozornosť, a najmä, aby sa mobilizovalo 3. oddelenie, kde je na počet pracovísk najmenej doktorandov. "Ide aj o to, že moderný výskum sa robí cestou zapojenia doktorandov", zdôraznil na záver Š. Luby, "Dnes ani v Európe, ani v USA, výskum bez doktorandov nefunguje".
K uvedeným informáciám a problémom nezostalo v diskusii ľahostajné ani plénum Snemu SAV. Názory a pocity prítomných asi najlepšie tlmočil Michal Novák, riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV, ktorý zdôraznil potrebu posilniť SAV v doktorandskom štúdiu a nevyhnutnosť účasti SAV pri tvorbe štrukturálnych fondov. Pričom vedenie SAV v týchto snahách by mali podporiť všetci.
V závere zasadania sa predsedníčka III. komory Snemu SAV Dagmar Podmaková v mene výboru i členov Snemu SAV poďakovala Lyde Rychlej za prácu vo funkcii predsedníčky Snemu SAV a novozvolenénu predsedovi zaželala veľa úspechov, k čomu sa v mene Predsedníctva SAV i v mene svojom pripojil aj predseda SAV Štefan Luby.
Foto: A. Štrpková
Aj keď nie jedným z prvých, ale rozhodne jedným z hlavných bodov programu na Sneme SAV dňa 28. septembra 2006 (a ako sa ukázalo aj najvzrušujúcejším), bola vzhľadom na skončenie funkčného obdobia (trimestra) doterajšej predsedníčky Snemu SAV Lydy Rychlej, voľba nového predsedu Snemu SAV na ďalší trimester. Na základe návrhu výboru sa ním mal stať Jozef Krištiak z Fyzikálneho ústavu SAV. Prítomných 44 členov Snemu SAV volilo po komorách, tajne. Získaný percentuálny podiel kladných hlasov však na zvolenie J. Krištiaka v prvom volebnom kole nestačil. Rovnako dopadol - a výbor Snemu značne zaskočil - aj výsledok druhého kola. V ňom, na rozdiel od prvého, stačila na zvolenie už len prostá väčšina hlasov z prítomných. Ani tú sa však kandidátovi výboru na nového predsedu získať nepodarilo a po krátkej porade výboru nasledovalo kolo tretie. Kandidátom ostal naďalej člen výboru a predstaviteľ 1. komory Snemu SAV, ale osoba a meno boli nové – Ing. Karol Iždinský, CSc., z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV. V tretej tajnej voľbe získal K. Iždinský 83,3 percent platných hlasov (zo 42 hlasovacích lístkov) a na druhý trimester funkčného obdobia Snemu SAV bol zvolený do funkcie jeho predsedu. Nový predseda sa poďakoval za prejavenú dôveru s tým, že zvolenie do funkcie bolo preňho samého neočakávané, a bude preto potrebovať nejaký čas, aby sa v tom všetkom rozobral. "Dovtedy", ubezpečil prítomných, "sa budem snažiť viesť výbor tak, aby fungoval a plnil si svoje povinnosti tak, ako sa od neho očakáva".
Spomínanej voľbe predchádzali nie menej dôležité body rokovania, ktoré naposledy otvorila a viedla predsedníčka Snemu SAV Lyda Rychlá. Po úvodných procedurálnych náležitostiach predniesla L. Rychlá správu o činnosti Snemu SAV a jeho výboru za prvý trimester funkčného obdobia Snemu, v ktorej stručne zhrnula obsah všetkých jeho šiestich plenárnych zasadaní, pričom vyzdvihla také dôležité skutočnosti, ktorými sa Snem zaoberal, ako novelizácia Štatútu Snemu SAV, evalvačné semináre, spustenie akreditačného procesu, zriadenie akreditačných komisií jednotlivých oddelení vied (AKOV) schválenie Zásad pravidelného hodnotenia organizácií SAV i rozšírenie počtu podpredsedov SAV o podpredsedu pre ekonomiku, ktorým sa stala Viera Rosová. Ocenila tiež fakt, že členovia výboru sa zúčastňujú na zasadaniach P SAV a sú členmi komisií SAV. Keďže v zmysle Štatútu Snemu SAV sa L. Rychlej skončila funkcia predsedníčky Snemu, poďakovala sa v závere prítomným za aktívnu účasť na zasadnutiach, ktoré mala česť viesť a novému (v tejto chvíli ešte neznámemu) predsedovi Snemu popriala, aby sa mu darilo v jeho činnosti i v spolupráci s Predsedníctvom SAV.
O súčasnom stave v príprave akreditácií pracovísk SAV informoval predseda Akreditačnej komisie (AK) SAV a člen Predsedníctva SAV Peter Samuely, ktorý hneď v úvode uviedol: "Vyše roka sme diskutovali, hľadali kompromisy a v júni tohto roku sa zrodili zásady pravidelného hodnotenia organizácii. V princípe formulujú naše pravidelné hodnotenie ako istú kombináciu dvoch prístupov. Ako kombináciu vyhodnocovania tých parciálnych indikátorov, ktoré sa dajú čiastočne kvantifikovať a prístupu hodnotiteľov, posudzovateľov, čiže tzv. peer review prístup. " Zdôraznil tiež, že ešte treba dopracovať niektoré materiály, aby sa celá akreditácia dala vôbec spustiť. Potrebné materiály, ktoré sú oficiálne schválené, sú už na internetovej stránke SAV (pod Akreditačnou komisiou) a postupne sa tam objavia ďalšie. Treba tiež určiť spravodajcov, ktorí budú zodpovedať za organizačný priebeh, a ktorých si musí určiť každá AKOV osobitne. Dôležité je tiež menovanie posudzovateľov, teda ľudí, ktorí budú robiť spomínané "peer review". Predsedovia vedeckých rád vedeckých organizácií by mali do konca októbra nominovať štyroch zahraničných a minimálne dvoch slovenských odborníkov do svojej vednej oblasti, pričom právo nominovať majú aj ďalšie organizácie. Hlavnou úlohou posudzovateľov bude povedať svoj názor na také kvalitatívne ukazovatele ako je kvalita, aktuálnosť a efektívnosť vedeckého výskumu, ktorý daná organizácia robí a pokúsiť sa ho začleniť do európskeho kontextu, minimálne na úrovni krajín V4 alebo nových členských krajín EU. Peter Samuely zdôraznil tiež ďalšiu významnú úlohu, ktorá v súčasnosti stojí pred AKOVmi - váhovanie siedmich parciálnych ukazovateľov a vypracovanie ich špecifikácie a štandardizácie, ktoré treba predložiť Predsedníctvu SAV a jednotlivým komorám Snemu SAV.
S napätím a zvedavosťou očakávalo plénum Snemu SAV vystúpenie predsedu SAV Štefana Lubyho, ktorý informoval o aktuálnych problémoch SAV a o súčasnej situácii vo vede po parlamentných voľbách na základe poznatkov, ktoré Predsedníctvo SAV získalo z rokovaní s predstaviteľmi vlády aj parlamentu. Vyslovil uspokojenie nad tým, že Ministerstvo kultúry SR hodlá pokračovať v spolupráci so SAV na takých veľkých programoch ako sú Slovenský národný korpus, Veľký slovník slovenského jazyka, Knižnica slovenskej literatúry a Encyklopédia Beliana. Spomenul tiež stretnutie s ministrom školstva u prezidenta Ivana Gašparoviča, so štátnym tajomníkom Ministerstva financií SR a s podpredsedom vlády Dušanom Čaplovičom.
Osobitnú pozornosť venoval rokovaniam s Ministerstvom školstva SR. V tejto súvislosti uviedol, že v rámcovom legislatívnom pláne vlády na r. 2006-2010 je zámer otvoriť zákony o vysokých školách a o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja. Hovoril tiež o Rade pre školský systém a vedu (zloženie Rady - klikni na modrú), ktorú minister a zároveň predseda Rady považuje za svoj hlavný poradný orgán. Zastúpené v nej sú SAV, univerzity, aplikačná sféra, samospráva, podnikatelia i odbory, čo signalizuje snahu o prepojenie medzi všetkými zložkami spoločenského systému s dôrazom na aplikácie. SAV zastupuje v Rade jej predseda prof. Š. Luby a prof. Ján Bakoš.
Rada rokovala po prvýkrát deň pred zasadaním Snemu SAV. Okrem iného, ako uviedol Š. Luby, sa hovorilo o kategorizácii univerzít na dva stupne. Na univerzity a vysoké školy. Hovorilo sa tiež o stavovskej komore pedagogických pracovníkov i o potrebe znížiť počet študijných programov, ktorých je akreditovaných už 9000, čo je viac než známy počet garantov. Uvažuje sa o komplexnej akreditácii aj pre súkromné vysoké školy, a o tzv. malej akreditácii pre stredné a základné školy.
Predseda SAV neobišiel ani financovanie vedy: "Pokiaľ ide o postoj k financovaniu vysokých škôl a Akadémie, zdá sa, že až na malé výnimky, sme na jednej lodi. A podľa toho ako to vidí minister, budúcoročný rozpočet neporastie a ak sa ho podarí obhájiť na úrovni roku 2006 tak, to bude veľmi dobre", uviedol a dodal, že "Rozpočet na vedu sa má síce navýšiť na 0,8 % HDP, ale už sa hovorí, čo sa predtým nehovorilo, že sa do toho zakalkulujú aj štrukturálne fondy. "Tlmočil predstavu ministra, že vysoké školy sa majú viac komercionalizovať a že vo vyspelých krajinách dostávajú asi tak 50 percent prostriedkov z rozpočtu, druhých 50 percent si zarobia, k čomu bude zrejme slúžiť aj spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Spomenul predstavy o centrách excelentnosti, ktoré by mali byť založené na viaczdrojovom financovaní, kde štát by dal istý vklad, ale na prevádzku centier by sa získavali ďalšie doplnkové zdroje, granty, a to aj zahraničné, a najmä prostriedky z podnikovej sféry, aby výsledky z centier išli do praxe. To podľa stanoviska Š. Lubyho nenapĺňa štandardizovaný obsah pojmu centrum excelentnosti. Rada na svojom rokovaní neobišla ani štrukturálne fondy. V rámci tohto bodu sa hovorilo aj o výnimke pre Bratislavu na infraštruktúru vedy, ktorá jej už bola udelená (3/8 pre Bratislavu a 5/8 pre regióny), ktorá však nie je zo strany ministerstva prijímaná s nadšením.
Prof. Luby tlmočil na Rade k týmto problémom svoje stanovisko, ktoré pošle písomne. V súvislosti s novelizáciou zákona o vysokých školách žiadal, aby do orgánu, ktorý bude pracovať na jeho novelizácii, boli pojatí predstavitelia externých vzdelávacích inštitúcií, menovite SAV, pretože doktorandské štúdium je jedným zo základných kameňov, na ktorých spočíva veda a výskum. Upozornil na to, že by bolo veľmi nevhodné, keby sa naraz otvorili oba zákony, o vysokých školách a o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja, pretože celý systém by sa mohol rozbalancovať. V súvislosti s aplikáciami vedeckých výsledkov v praxi Š. Luby presadzuje širšie ponímanie. Nie je to len nový čip, či ojnica. Sú to aj aplikácie do zdravotníctva, do ochrany životného prostredia, do kultúry, atď.
V záverečnej časti svojho vystúpenia sa Š. Luby vrátil k prostriedkom zo štrukturálnych fondov, pričom zdôraznil, že argumentácia SAV v prospech zachovania 3/8 pre Bratislavu má výraznú podporu aj u predsedu Slovenskej rektorskej konferencie. Zatiaľ primeranú podporu zo strany vysokých škôl má SAV v doktorandskom štúdiu. Uviedol, že SAV je v tejto chvíli akreditovaná na 106 programov. Hlavnými partnermi sú Univerzita Komenského a STU. Predseda SAV apeloval na všetky oddelenia vied SAV, aby doktorandskému štúdiu venovali naďalej veľkú pozornosť, a najmä, aby sa mobilizovalo 3. oddelenie, kde je na počet pracovísk najmenej doktorandov. "Ide aj o to, že moderný výskum sa robí cestou zapojenia doktorandov", zdôraznil na záver Š. Luby, "Dnes ani v Európe, ani v USA, výskum bez doktorandov nefunguje".
K uvedeným informáciám a problémom nezostalo v diskusii ľahostajné ani plénum Snemu SAV. Názory a pocity prítomných asi najlepšie tlmočil Michal Novák, riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV, ktorý zdôraznil potrebu posilniť SAV v doktorandskom štúdiu a nevyhnutnosť účasti SAV pri tvorbe štrukturálnych fondov. Pričom vedenie SAV v týchto snahách by mali podporiť všetci.
V závere zasadania sa predsedníčka III. komory Snemu SAV Dagmar Podmaková v mene výboru i členov Snemu SAV poďakovala Lyde Rychlej za prácu vo funkcii predsedníčky Snemu SAV a novozvolenénu predsedovi zaželala veľa úspechov, k čomu sa v mene Predsedníctva SAV i v mene svojom pripojil aj predseda SAV Štefan Luby.
Foto: A. Štrpková