Huby ako ich nepoznáme
27. 9. 2006 | videné 3501-krát
Pod týmto názvom sa 22. septembra uskutočnila tlačová beseda Botanického ústavu SAV. Novinárov informoval mykológ Pavel Lizoň.
Hneď v úvode stretnutia s médiami RNDr. Pavel Lizoň, CSc., samostatný vedecký pracovník Botanického ústavu SAV v Bratislave a predseda jeho vedeckej rady, zdôraznil, že mykológovia nepovažujú za najvýznamnejšie práve tie huby, ktoré hubári najradšej zbierajú a nám všetkým najlepšie chutia. Veď podľa odhadov vedcov na Zemi rastie alebo žije asi 1,5 milióna druhov húb. Opísaných je z nich však zatiaľ iba päť percent. Je teda ešte čo skúmať, pomenúvať a zatrieďovať. Sú medzi nimi huby jednobunkové – veľké 2-5 tisícin milimetra (kvasinky) i mnohobunkové. Napríklad podhubie jednej z tých známych, pravdepodobne najväčšie na svete, sa rozprestiera na ploche 86 hektárov a patrí podpňovke žltej v severnom Michigane.
Ako uviedol Pavel Lizoň na Slovensku rastie asi 24 000 druhov húb. Z nich zaznamenaných a popísaných je 5 104 druhov, z toho 309 druhov je ohrozených a 70 druhov zákonne chránených. "Hoci za hubársky raj sa všeobecne považuje Záhorie, vedci majú najlepšie zmapovanú oblasť Bukovských vrchov na východnom Slovensku, kde ich popísali 1 164," uviedol "Toto územie je spolu s Muráňom a Poľanou najbohatšie aj na lišajníky, ktorých výskyt je bioindikátorom kvality životného prostredia, pretože sú citlivé na prítomnosť cudzorodých látok v ovzduší, najmä na zvýšenú koncentráciu oxidu siričitého."
V lesnej pôde tvoria huby okrem koreňov stromov až 90 percent všetkej živej hmoty. A čím môžu byť zaujímavé nielen pre vedu, ale napríklad aj pre mikroekonomiku? Ponúkame niekoľko faktov a zaujímavostí.
Pripravila Marta Moravčíková
Foto z TB: V. Šmihula
Hneď v úvode stretnutia s médiami RNDr. Pavel Lizoň, CSc., samostatný vedecký pracovník Botanického ústavu SAV v Bratislave a predseda jeho vedeckej rady, zdôraznil, že mykológovia nepovažujú za najvýznamnejšie práve tie huby, ktoré hubári najradšej zbierajú a nám všetkým najlepšie chutia. Veď podľa odhadov vedcov na Zemi rastie alebo žije asi 1,5 milióna druhov húb. Opísaných je z nich však zatiaľ iba päť percent. Je teda ešte čo skúmať, pomenúvať a zatrieďovať. Sú medzi nimi huby jednobunkové – veľké 2-5 tisícin milimetra (kvasinky) i mnohobunkové. Napríklad podhubie jednej z tých známych, pravdepodobne najväčšie na svete, sa rozprestiera na ploche 86 hektárov a patrí podpňovke žltej v severnom Michigane.
Ako uviedol Pavel Lizoň na Slovensku rastie asi 24 000 druhov húb. Z nich zaznamenaných a popísaných je 5 104 druhov, z toho 309 druhov je ohrozených a 70 druhov zákonne chránených. "Hoci za hubársky raj sa všeobecne považuje Záhorie, vedci majú najlepšie zmapovanú oblasť Bukovských vrchov na východnom Slovensku, kde ich popísali 1 164," uviedol "Toto územie je spolu s Muráňom a Poľanou najbohatšie aj na lišajníky, ktorých výskyt je bioindikátorom kvality životného prostredia, pretože sú citlivé na prítomnosť cudzorodých látok v ovzduší, najmä na zvýšenú koncentráciu oxidu siričitého."
V lesnej pôde tvoria huby okrem koreňov stromov až 90 percent všetkej živej hmoty. A čím môžu byť zaujímavé nielen pre vedu, ale napríklad aj pre mikroekonomiku? Ponúkame niekoľko faktov a zaujímavostí.
- Viete, že huby sa, ako dekompozítory, teda rozkladače organickej hmoty, podieľajú na recyklácii. A fungujú tak odvtedy, odkedy na Zemi existujú rastliny, teda už 400 miliónov rokov.
- Kým väčšina ostatných dekompozítorov, napríklad baktérií, v zime zastavuje činnosť, huby zostávajú aj vtedy metabolicky aktívne a "vyrábajú" si teplo. Mnohé sú pritom aktívne aj pri teplote -7 ºC, a to je odpoveď, prečo môže "splesnieť" aj chlieb v mrazničke. Huby či niektoré baktérie, ktoré žijú v pilinách, dokonca môžu vyprodukovať toľko tepla, že spôsobia samovznietenie.
- Huby pri rozklade dreva uvoľnia vo forme oxidu uhličitého ročne do atmosféry 80 miliárd ton uhlíka.
- Jediná plodnica lesklokôrovky plochej (Ganoderma applanatum) môže vyprodukovať za sekundu až 350 000 výtrusov. To predstavuje 30 miliárd výtrusov za deň a 4 500 miliárd za sezónu.
- Podhubie (i plodnica) viacerých húb za vhodných podmienok svetielkuje. U nás majú schopnosť bioluminiscencie napríklad podpňovka obyčajná (Armillaria mellea) a kališník hnedooranžový (Omphalotus olearius).
- Jedným z prvých organizmov, ktorého genetická mapa bola opísaná, je kvasinka pivná (Saccharomyces cerevisiae). Obsahuje 6 000 génov. Schopnosť húb (kvasiniek) fermentovať cukry na alkohol sa využíva pri výrobe piva a vína už 25 000 rokov.
- Stielky niektorých lišajníkov (lichenizovaných húb) majú viac ako 4 000 rokov. Rastú veľmi pomaly, napr. v Arktíde trvá až 1 000 rokov, kým prirastie 5 cm.
- Na Slovensku nedávno vyšiel najväčší jednozväzkový Atlas húb na svete. Jeho autorom je pôvodným povolaním novinár Ladislav Hagara, vedcami uznávaný odborník na huby.
Pripravila Marta Moravčíková
Foto z TB: V. Šmihula