Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Neurobiológovia sa opäť stretli s košickými novinármi. Na snímke sprava Jozef Burda, Nadežda Lukáčová (riaditeľka ústavu) a Ján Gálik. Ich slov pohotovo nahrávala na mikrofón Iveta Vaculová, redaktorka Rádia Regina (vľavo).

Cievna mozgová príhoda číha na každého šiesteho človeka

28. 10. 2011 | videné 2768-krát

Pri príležitosti Svetového dňa cievnych mozgových príhod zorganizovalo vedenie  Neurobiologického ústavu SAV  v Košiciach tlačovú konferenciu.

 

Stretnutie s novinármi, ktoré sa uskutočnilo v stredu 26. októbra, otvorila riaditeľka Neurobiologického ústavu SAV RNDr. Nadežda Lukáčová, DrSc.  Uviedla, že dôvodom na opätovné stretnutie sa s novinármi, je nielen Svetový deň cievnych mozgových príhod (World stroke day), ktorý pripadá na  29. októbra, ale aj ďalšie aktuálne udalosti. Medzi ne patrí blížiaci sa Týždeň vedy a techniky i otvorenie nového laboratória v NbÚ SAV.

 

Potom sa ujal slova MVDr. Jozef Burda, DrSc., ktorý sa posledné roky venuje najmä indukovanej tolerancii. Uviedol, že heslo kampane k Svetovému dňu cievnych mozgových príhod „Zastavme milióny každoročných zbytočných úmrtí“ je veľmi výstižné. „Cievna mozgová príhoda, porážka, mŕtvica, mozgový infarkt alebo iktus je tretia najčastejšia príčina smrti po srdcovom infarkte a rakovine. Jeden zo šiestich ľudí bude mať počas svojho života cievnu mozgovú príhodu, inak povedané - každých 6 sekúnd niekto niekde vo svete zomiera na mozgovú porážku. Hoci je výskyt mŕtvice vyšší u starších ľudí,  môže zasiahnuť kohokoľvek v akomkoľvek veku,“ povedal. Ako názorný príklad uviedol smrť len 17-ročného stredoškoláka, ktorý odpadol pri pokluse na hodine telesnej výchovy a neskôr skonal práve na mŕtvicu.

Celkový výskyt mozgových príhod sa pohybuje ročne medzi 100 až 285 na stotisíc obyvateľov, u staršej generácie nad 65 rokov však predstavuje až 4-7 tisíc prípadov na stotisíc obyvateľov. Keď zoberieme do úvahy, že na Slovensku žije 620 000 obyvateľov nad 65 rokov, zistíme, že počet mozgových príhod sa len u tejto vekovej kategórie pohybuje v rozsahu 10 - 25 tisíc ročne. Tieto hrozivé čísla sú však len prípady diagnostikovaných symptomatických príhod. Skutočný počet je však 7-10-krát vyšší a tieto prípady, hoci nie sú diagnostikované a teda ani liečené, nie sú bez následkov. Toto sa dá prirovnať k podmorským otrasom ktoré sú schopné vyvolať tsunami.

 

Jozef Burda podoprel vážnosť situácie aj ďalšími štatistickými údajmi: v percentuálnom vyjadrení 83 % mozgových príhod tvoria ischemické stavy, z toho 52% trombózy a 31% embólie. Ide o obrovskú osobnú, ale aj rodinnú tragédiu a finančnú záťaž pre štátnu kasu. Mozgové príhody patria medzi onemocnenia s najdrahšou liečbou. V USA vypočítali, že priame náklady na liečbu 250 000 mozgových príhod ročne predstavovali  viac ako 30 miliárd dolárov a nepriame náklady 50 miliárd dolárov.

 

Podstatnou otázkou je, ako predísť cievnej mozgovej príhode? Ako zabrániť smrti alebo trvalému poškodeniu mozgu? „Možnosti ako znížiť uvedené škody sú v podstate dve,“ vysvetli dr. Burda. „Na prvom mieste je to prevencia, čiže dodržiavanie zdravého životného štýlu a životosprávy. Šport namiesto tabaku, alkoholu a drog, aktívny život a dostatok pohybu aj v staršom veku, pravidelná kontrola a liečba vysokého krvného tlaku, ktorá je mimoriadne dôležitá, a plnohodnotná pestrá strava. Dostatočný príjem soli denne je 180 mg, skutočný príjem v ´civilizovanej´strave je 5 000 mg denne! Tu sú skutočne obrovské rezervy v oblasti prevencie.“ Za druhú možnosť ako znížiť riziko úmrtia, resp. ťažkého poškodenia mozgu, označil rýchle rozpoznanie onemocnenia a urýchlený transport do nemocnice. A to i v tom prípade, keby šlo len o podozrenie z možnej mozgovej cievnej príhody. Každý, kto by na sebe alebo ľuďoch vo svojom okolí pozoroval problémy s výslovnosťou, skrivený, nesúmerný úsmev alebo neschopnosť predpažiť súčasne obe ruky by mal byť bezodkladne lekársky vyšetrený. Bolo jednoznačne dokázané, že ľudia z väčších miest, ktorí sú transportovaní do nemocníc skôr ako pacienti z vidieka, majú väčšiu šancu na prežitie alebo menšie následky.

 

Vo vyspelých krajinách sa kladie veľký dôraz na budovanie národných stratégií, preventívnych kliník a špecializovaných pracovísk – jednotiek cievnych mozgových príhod (stroke units), ktorých jedinou úlohou je liečba cievnych mozgových príhod. Ekonomický dopad včasného zabránenia mozgových príhod a zmenšenia ich následkov napríklad v Kanade bol za posledných 20 rokov vyčíslený na 8 miliárd dolárov. Jozef Burda zdôraznil, že z hľadiska vedy sa treba sústrediť na cielený koordinovaný výskum, budovanie kapacít, aplikáciu do klinickej praxe - a v klinickej praxi na národnú stratégiu, budovanie kliník prevencie a jednotiek špecializovaných a vybavených prístrojovo aj personálne len na liečbu mozgových príhod.

 

Touto témou sa bude zaoberať Jozef Burda aj v Regionálnom denníku, ktorý vysiela STV2 v piatok 28. októbra o 17:30 hodine.

 

Tlačová beseda pokračovala informáciami o podujatiach SAV v rámci Týždňa vedy a techniky v Košiciach, ktoré podal RNDr. Ján Gálik, CSc., zástupca riaditeľky NbÚ SAV. V Košiciach sa začína v podstate už 1. novembra otvorením výstavy veľkoformátových mikrofotografií z práce košických neurobiológov v Štátnej vedeckej knižnici na Hlavnej ulici v Košiciach. Špeciálnym podujatím bude otvorenie Laboratória hmotnostnej spektometrie v rámci projektu NEUREG, financovaného zo štrukturálnych fondov EÚ. Neurobiologický ústav SAV na ňom spolupracoval s firmou Bruker Daltonics a otvorí ho vo svojich priestoroch na Šoltésovej ulici v Košiciach vo štvrtok 15. novembra 2011.

 

Text a foto: Katarína Čižmáriková