In: Slovenská literatúra, vol. 72, no. 1
Romana Antalová 
Details:
Pages: 32 - 45
Language: slo
Keywords:
Rudolf Sloboda, irónia, romantická irónia, subject
Rudolf Sloboda, irony, romantic irony, subject
Article type: I. Štúdie / I. Studies
About article:
Irónia nie je jednoduchou sémantickou polarizáciou, ale dotýka sa všetkých stránok literárneho textu, ktoré sa tak dostávajú do stavu pulzácie a vytvárajú ďalšie významové vrstvy. Jedným z jej variantov je takzvaná romantická irónia, ktorá sa vyznačuje rozporom ideálu a reality, pričom výsledná „nadstavbová“ významová vrstva je vo svojej podstate vyjadrením istej nepokojnosti či nevyrovnanosti. Tento typ irónie je charakteristický tiež prehodnocovaním vysokého a nízkeho. Romantickú iróniu využíval aj prozaik Rudolf Sloboda (1938 – 1995). Štúdia reflektuje špecifiká jeho irónie na príklade románov Narcis (1965) a Rozum (1982). Zameriava sa najmä na rozpory v očakávaniach a konaní protagonistov, ktoré sú spoločné pre oba romány. Všíma si aj využívanie parabázy, čo v spojení s fragmentárnosťou textu vedie k oslabovaniu naratívnosti, ktorá predstavuje jeden zo základných znakov Slobodovej románovej tvorby. Ďalším sledovaným momentom je subverzívny účinok irónie.
Irony is not a simple semantic polarization – it touches on all aspects of a literary text, places them in a state of flux and creates additional layers of meaning. One of its variations is so-called romantic irony, characterized by the tension between the ideal and reality, where the resulting “superstructural” layer of meaning essentially expresses a sense of restlessness or disquiet. This type of irony is also marked by the re-evaluation of the high and the low. Romantic irony was employed by the prose writer Rudolf Sloboda (1938 – 1995). The article examines the specifics of the irony that can be observed in the novels Narcis (Narcissus, 1965) and Rozum (Reason, 1982). It focuses primarily on the contradictions in the expectations and actions of the protagonists, which are common to both novels. The article also considers the use of parabase, which, in combination with the fragmentary nature of the text, leads to a weakening of narrativity – one of the fundamental characteristics of Sloboda’s novelistic work. Another aspect analysed is the subversive effect of irony.
How to cite:
ISO 690:
Antalová, R. 2025. Špecifiká irónie v románovej tvorbe Rudolfa Slobodu. In Slovenská literatúra, vol. 72, no.1, pp. 32-45. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2025.72.1.3
APA:
Antalová, R. (2025). Špecifiká irónie v románovej tvorbe Rudolfa Slobodu. Slovenská literatúra, 72(1), 32-45. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2025.72.1.3
About edition:
Publisher: Ústav slovenskej literatúry SAV / Institute of Slovak Literature SAS
Published: 3. 2. 2025