In: Slovenská literatúra, vol. 69, no. 4
Lucia Szabóová 
Details:
Year, pages: 2022, 343 - 355
Language: slo
Keywords:
interpretácia textu, Pavel Vilikovský, Letmý sneh, recepčná estetika, miesta nedourčenosti
close reading, Pavel Vilikovský, Fleeting Snow, reception aesthetics, places of indeterminacy
Article type: I. Štúdie / I. Studies
About article:
Príspevok analyzuje novelu Pavla Vilikovského (1941 – 2020) Letmý sneh (2014) optikou recepčnej teórie a demonštruje využitie tzv. prázdnych miest a miest nedourčenosti Wolfganga Isera a Wolfa Schmida. Próza je špecifická najmä kompozíciou a výberom rozprávača. Príbeh je rozdelený na krátke segmenty označené číslom a písmenom, pričom číslo vyjadruje tému a písmeno postupnosť rozprávania. Miesta nedourčenosti sú identifikované na niekoľkých úrovniach textu, cez navodenie nejasnosti (neurčitosti) formou protikladov, ktoré spôsobujú nejednoznačnosť a významovú otvorenosť. Nedourčenosť sa prejavuje na niekoľkých úrovniach: 1. názov knihy, 2. zvolená kompozícia (text je možné čítať súvisle, ale takisto je možné vnímať autorom presné členenie rozptýlených segmentov textu do tematických celkov), 3. úvodná veta všetkých piatich tematických línií; 4. narácia (primárne vzťah rozprávača a postavy Štefana Kováča). Hlavnou otázkou je, do akej miery je možné označiť uvedené textové atribúty za textové negácie podľa teórie W. Schmida a za miesta nedourčenosti podľa W. Isera.
The presented paper takes a look at Pavel Vilikovský’s (1941 – 2020) novella Fleeting Snow (2014). It adopts the lens of reception theory and demonstrates the use of the so-called textual gaps and places of indeterminacy (Wolfgang Iser, Wolf Schmid). The selected literary text is specific mainly for its composition and narrator. The story is divided into short and concise segments marked with a number and a letter: The number expresses the theme, the letter the sequence of narration. The textual gaps can be identified at the level of composition, narrator, and metaphor. The reader has to homogenise the heterogeneous elements involved in the production of meaning at the level of narration and composition of the text. However, this does not mean that the reader can identify and remove all textual gaps: these remain objects of reflection even after reading the entire text. The aim of this article is to (1) demonstrate how places of indeterminacy can be understood in a specific literary text, (2) determine which parts of Fleeting Snow can be considered as places of indeterminacy, and (3) which places of indeterminacy present the key issues, topics, and aspects of the text.
How to cite:
ISO 690:
Szabóová, L. 2022. Významová otvorenosť prózy Pavla Vilikovského (na príklade novely Letmý sneh). In Slovenská literatúra, vol. 69, no.4, pp. 343-355. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2022.69.4.2
APA:
Szabóová, L. (2022). Významová otvorenosť prózy Pavla Vilikovského (na príklade novely Letmý sneh). Slovenská literatúra, 69(4), 343-355. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2022.69.4.2
About edition:
Published: 21. 7. 2022